image 83601 25 v1
Galรฉria(6)

Technolรณgia vรฝstavby tunela Svrฤinovec

Partneri sekcie:

Trojmedzie je miesto na Kysuciach v severnej ฤasti Slovenska, kde sa stretรกvajรบ hranice troch ลกtรกtov a kde sa koncom roka 2013 zaฤala slรกvnostnรฝm poklepanรญm zรกkladovรฉho kameลˆa vรฝstavba diaฤพnice D3 Svrฤinovec โ€“ Skalitรฉ. V tomto nรกroฤnom kopcovitom terรฉne sa na zaฤiatku รบseku, hneฤ za diaฤพniฤnou kriลพovatkou D3 a R5, nachรกdza jednorรบrovรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Svrฤinovec s celkovou dฤบลพkou 420 m. Cieฤพom ฤlรกnku je priblรญลพiลฅ technolรณgiu jeho vรฝstavby, ako aj sรบฤasnรฝ stav prรกc, a najmรค samotnรบ organizรกciu pri razenรญ tunela.

Obr.1
Obr.2
Obr.3
Obr.4
Obr.5

Na zaฤiatku diaฤพniฤnรฉho รบseku, nad obcou Svrฤinovec, tvoria รบzemie prevaลพne pasienky, poฤพnohospodรกrska pรดda a ฤiastoฤne les. V tรฝchto miestach sa nachรกdza malรฝ kopec, ktorรฝ miestni obyvatelia poznajรบ pod nรกzvom Koลกariskรก (618 m n. m.). V dolnej ฤasti jeho masรญvu sa realizuje vรฝstavba sรญce krรกtkeho, ale o to dรดleลพitejลกieho tunela Svrฤinovec (420 m), ktorรฝ je sรบฤasลฅou diaฤพniฤnรฉho รบseku D3 Svrฤinovec โ€“ Skalitรฉ. Tento novovznikajรบci รบsek nie je len sรบฤasลฅou eurรณpskeho multimodรกlneho koridoru, ktorรฉho รบฤelom je previesลฅ tranzitnรบ osobnรบ a nรกkladnรบ dopravnรบ premรกvku cez รบzemie Slovenska, ale najmรค diaฤพniฤnรฉho ลฅahu D3 Hriฤovskรฉ Podhradie โ€“ ลกtรกtna hranica SR/PR, ktorรฝ mรก zabezpeฤiลฅ dopravnรฉ prepojenie hlavnรฉho mesta a juhozรกpadnรฝch oblastรญ Slovenska s Kysucami a nadvรคzne s Poฤพskou republikou. Doprava v tomto รบseku vedie momentรกlne po cestรกch I/11 a I/12, priฤom takmer vลกade prechรกdza zastavanรฝmi รบzemiami obcรญ Svrฤinovec, ฤŒierne a Skalitรฉ, takลพe negatรญvne ovplyvลˆuje dotknutรฝch obyvateฤพov hlukom, exhalรกtmi a zvรฝลกenรฝm nebezpeฤenstvom kolรญziรญ s motorovรฝmi vozidlami.

Vรฝstavba celรฉho diaฤพniฤnรฉho รบseku sa reaยญlizuje v poloviฤnom profile s doฤasnou obojsmernou premรกvkou. Vรฝnimku tvorรญ len diaฤพยญniฤnรก kriลพovatka D3 a R5, ktorรก sa stavia v plnom profile. รšsek mรก celkovรบ dฤบลพku 12,28 km a zahล•ลˆa 24 mostov a dva tunely. V rรกmci tunela Svrฤinovec sa v pravom jazdnom pรกse vybudoval tunel kategรณrie 2T โ€“ 8,0 s nรกvrhovou rรฝchlosลฅou 80 km/h podฤพa STN 73 7507 a doฤasnou obojsmernou premรกvkou. V mieste ฤพavej tunelovej rรบry sa vyrazila รบnikovรก ลกtรดlลˆa. Sรบฤasลฅou tunela je aj jedno priechodnรฉ prieฤne prepojenie medzi tunelovou rรบrou a รบnikovou chodbou, ktorรฉ slรบลพi ako chrรกnenรก รบnikovรก cesta. Zhotoviteฤพom รบseku je Zdruลพenie D3 Svrฤinovec โ€“ Skalitรฉ, ktorรฉho ฤlenmi sรบ firmy VรHOSTAV โ€“ SK, a. s., ลฝilina (ako vedรบci ฤlen), Doprastav, a. s., Bratislava, STRABAG, s. r. o., Bratislava a Metrostav a.s. Praha. Zhotoviteฤพom tunela Svrฤinovec je VรHOSTAV โ€“ SK, a. s., ลฝilina v spoluprรกci s projekฤnou kancelรกriou Basler & Hofmann Slovakia, s. r. o., Bratislava.

Inลพinierskogeologickรฉ a hydrogeologickรฉ pomery

Zรกujmovรฉ รบzemie v okolรญ tunela Svrฤinovec patrรญ na zรกklade geomorfologickรฉho ฤlenenia Slovenska do oblasti Zรกpadnรฝch Beskรฝd. Celรฉ รบzemie je sรบฤasลฅou geomorfologickรฉho celku Jablunkovskรฉ medzihorie. Z geologickรฉho ฤlenenia je รบzemie sรบฤasลฅou Vonkajลกรญch Zรกpadnรฝch Karpรกt. Jeho horninovรฝ masรญv je budovanรฝ magurskรฝm prรญkrovom (Zlรญnskymi vrstvami), tieto vrstvy majรบ hrรบbku 500 โ€“ 1โ€ฏ000 m. Vsetรญnske vrstvy, ktorรฉ sa nachรกdzajรบ v รบzemรญ tunela, sa vyznaฤujรบ prevahou hrubรฝch vrstiev siltovitรฝch รญlovcov s lavicami jemno- aลพ strednozrnnรฝch pieskovcov s glaukonitom. Severne od ฤŒadce prevlรกdajรบ v sรบvrstvรญ hnedozelenรฉ, tenkolaminovanรฉ aลพ tenkodoskovitรฉ vรกpnitรฉ รญlovce. Vo vrstvรกch รญlovcov sa vyskytujรบ vrstviฤky jemnozrnnรฝch aลพ siltovitรฝch, laminovanรฝch pieskovcov s muskovitom.

Z hฤพadiska posรบdenia vรฝstavby na hydrogeologickรฉ pomery v zรกujmovom prostredรญ majรบ najvรคฤลกรญ vรฝznam geologicko-tektonickรฉ pomery, klimatickรฉ pomery, sklon a reliรฉf รบzemia, charakter a hrรบbka pokryvnรฝch รบtvarov a hrรบbka zvodnenej vrstvy. Na zรกklade tรฝchto podmienok a hydrogeologickej rajonizรกcie sa predmetnรฉ รบzemie zaradilo do rajรณnu paleogรฉnu. Z toho vyplรฝva, ลพe podzemnรฉ vody sรบ charakterizovanรฉ flyลกovรฝm sรบvrstvรญm, kde je kolmo na vrstvy minimรกlna priepustnosลฅ. Preto mรก podzemnรก voda povrchovรฝ pรดvod a do horninovรฉho prostredia sa dostรกva infiltrรกciou zrรกลพkovรฝch vรดd. Na zรกklade tรฝchto skutoฤnostรญ bolo pri vรฝstavbe potrebnรฉ venovaลฅ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ technologickej vode, aby zbytoฤne nedochรกdzalo k degradovaniu รญlovcov v masรญve.

Obr. 1  V nestabilných geologických podmienkach, aké sa javili najmä v predportálovej oblasti, sa navrhla vystrojovacia trieda 7/3.

Obr. 1  V nestabilnรฝch geologickรฝch podmienkach, akรฉ sa javili najmรค v predportรกlovej oblasti, sa navrhla vystrojovacia trieda 7/3.

Primรกrne ostenie

Vzhฤพadom na to, ลพe sรบลฅaลพ na realizรกciu bola vypรญsanรก v reลพime โ€žnavrhni a postavโ€œ s definovanรญm zmluvnรฝch podmienok podฤพa ลพltej knihy FIDIC, zhotoviteฤพ sa v spoluprรกci s projektantom rozhodol na zรกklade vลกetkรฝch dostupnรฝch informรกciรญ optimalizovaลฅ technickรฉ rieลกenie aj samotnรฝ postup vรฝstavby. Preto sa pri nรกvrhu technologickรฝch tried vรฝrubu na zabezpeฤenie stability samotnรฉho vรฝrubu snaลพili spoloฤnรฝmi silami vyuลพiลฅ vลกetky znรกme skutoฤnosti vyplรฝvajรบce z inลพinierskogeologickรฉho prieskumu a hydrogeologickรฝch pomerov. Do najลฅaลพลกรญch geotechnickรฝch podmienok tak navrhli technologickรฉ triedy vรฝrubu 7/3, 7/2, 7/1; tieto triedy boli navrhnutรฉ najmรค do portรกlovรฝch รบsekov a do predpokladanรฝch tektonickรฝch porรบch. V miestach za portรกlovรฝmi รบsekmi a v miestach, kde to geologickรฉ podmienky dovolili, sa navrhli triedy vรฝrubu 6/2, 6/1. V รบsekoch, kde sa podฤพa geolรณgie mali nachรกdzaลฅ pevnรฉ horniny tvorenรฉ najmรค vrstvami zdravรฉho pieskovca, sa navrhli technologickรฉ triedy vรฝrubu 5/2, 5/1, 4/1.

V nestabilnรฝch geologickรฝch podmienkach, akรฉ sa javili najmรค v predportรกlovej oblasti, sa navrhla vystrojovacia trieda 7/3 (obr. 1). Pred zaฤatรญm razenia sa vytvoril mikropilรณtovรฝ dรกลพdnik z oceฤพovรฝch rรบr 114/6,3 s dฤบลพkou 20 m, ktorรฝ slรบลพil ako vopred hnanรก vรฝstuลพ. V tejto triede sa zrealizovalo aj kotvenie ฤela razenia sklolaminรกtovรฝmi kotvami s dฤบลพkou 8,0 m. Ostenie tvorenรฉ striekanรฝm betรณnom triedy C 20/25 malo v tomto prรญpade hrรบbku 0,3 m. V rรกmci ostenia sa pouลพila eลกte dvakrรกt oceฤพovรก sieลฅ รธ 8/100 ร— 100 a do kaลพdรฉho zรกberu aj jeden priehradovรฝ nosnรญk. Dฤบลพka samotnรฉho zรกberu bola 0,8 m. Pri razenรญ v portรกlovรฝch oblastiach bolo potrebnรฉ ฤo najskรดr uzatvoriลฅ ostenie (dokonฤiลฅ spodnรบ klenbu), aby sa prediลกlo veฤพkรฝm deformรกciรกm nadloลพia. S pribรบdajรบcimi metrami a so zlepลกovanรญm geotechnickรฝch pomerov smerom od portรกlu sa postupne menili vystrojovacie triedy a s tรฝm sรบvisiace vystrojovacie prvky.

Naprรญklad, v rรกmci celรฉho tunela sa pouลพilo systematickรฉ kotvenie, priฤom navrhnutรฉ typy a dฤบลพky kotiev sa prispรดsobili rรดznym geologickรฝm podmienkam. V miestach porรบch alebo silne tektonicky naruลกenej skalnej horniny sa na vytvorenie stability masรญvu poลพili samozavrtรกvacie kotvy typu IBO s dฤบลพkou 6,0 m. V oblastiach s mierne tektonicky naruลกenou skalnou horninou sa pouลพili horninovรฉ kotvy typu SN s dฤบลพkami 4,0 aลพ 6,0 m. Vo vystrojovacej triede 5/2, ktorรก bola v naลกom prรญpade tou najฤพahลกou triedou, v ktorej sa razilo, sa na vopred hnanรบ vรฝstuลพ pouลพili oceฤพovรฉ ihly รธ 25 s dฤบลพkou 3,0 m. V rรกmci tejto triedy sa do samotnรฉho ostenia znovu pouลพila dvakrรกt oceฤพovรก sieลฅ รธ 6/150 ร— 150 a do kaลพdรฉho zรกberu sa osadil priehradovรฝ nosnรญk. Hrรบbka striekanรฉho betรณnu sa znรญลพila na 200 mm a dฤบลพka zรกberu sa zvรคฤลกila na 1,7 m. Samotnรฉ rozhodovanie o spรดsobe zabezpeฤenia vรฝrubu, najmรค o zmene vystrojovacej triedy, sa realizovalo priamo na ฤelbe za รบฤasti geolรณga, zhotoviteฤพa a stavebnรฉho dozoru, nรกsledne sa zapรญsalo do stavebnรฉho dennรญka. Pri tomto rozhodovanรญ veฤพmi pomohlo aj to, ลพe boli k dispozรญcii vรฝsledky merania geotechnickรฉho monitoringu, ktorรฉ boli v pomerne krรกtkom ฤase sprรญstupnenรฉ vลกetkรฝm zรบฤastnenรฝm stranรกm na webovom portรกli.

Obr. 2  Na vล•tanie vývrtov sa pouลพíval dvojlafetový vล•tací stroj Atlas-Copco Boomer L2C, resp. Atlas-Copco 282.

Obr. 2  Na vล•tanie vรฝvrtov sa pouลพรญval dvojlafetovรฝ vล•tacรญ stroj Atlas-Copco Boomer L2C, resp. Atlas-Copco 282.

Razenie prebiehalo dovrchne zo zรกpadnรฉho portรกlu smerom na vรฝchod, s horizontรกlnym ฤlenenรญm vรฝrubu na kalotu, stupeลˆ a dno, resp. protiklenbu. Dฤบลพka razenej ฤasti tunela v jeho osi je 382,50 m. Samotnรฉ rozpojovanie hornรญn prebiehalo prevaลพne mechanicky tunelovรฝm bagrom Liebherr 934, resp. CAT 328. Vyskytli sa vลกak aj miesta, kde sa pouลพili vrtno-trhacie prรกce, hoci ich zastรบpenie bolo minimรกlne, tvorilo pribliลพne 10 % z celkovรฉho objemu prรกc. Na vล•tanie vรฝvrtov (obr. 2) sa pouลพรญval dvojlafetovรฝ vล•tacรญ stroj Atlas-Copco Boomer L2C, resp. Atlas-Copco 282. Odลฅaลพenie sa realizovalo kolesovรฝm nakladaฤom Volvo L180E, ktorรฝ nakladal rรบbaninu priamo do dumprov Volvo A25D, Volvo A25E, ktorรฉ ju vyvรกลพali na depรณniu. Na aplikรกciu striekanรฉho betรณnu sa pouลพรญvalo striekacie zariadenie MEYCO Potenza, resp. Sprizmobil. Prรกce prebiehali nepretrลพite 24 hodรญn denne 7 dnรญ v tรฝลพdni. Za pomoci tรฝchto strojov a s posรกdkami, ktorรฉ boli k dispozรญcii, sa podarilo vyraziลฅ tunel v plรกnovanom termรญne a splniลฅ tak ฤasovรฝ mรญฤพnik stanovenรฝ verejnรฝm obstarรกvateฤพom.

Sekundรกrne ostenie

Po zrealizovanรญ primรกrneho ostenia a dosiahnutรญ maximรกlnych rรฝchlostรญ nรกrastu deformรกcie (stanovenรฉ v TKP 26 Tunely) a po profilรกcii primรกrneho ostenia tunela sa pristรบpilo k realizรกcii sekundรกrneho ostenia tunela. Definitรญvne ostenie tunelovej rรบry je zrealizovanรฉ ako ลพelezobetรณnovรฉ z betรณnu triedy C 30/37 s hrรบbkou ostenia 0,3 m vo vrchole klenby, ktorรก sa smerom k pรคte zvรคฤลกuje (obr. 3). Betonรกลพ tunela sa realizovala v dvoch etapรกch โ€“ betonรกลพ protiklenby a betonรกลพ hornej klenby tunela. V rรกmci razenej ฤasti tunela sa zabetรณnovalo 32 blokov, v rรกmci hฤบbenej ฤasti sa zabetรณnovali ลกtyri bloky. Vลกetky prieฤne pracovnรฉ ลกkรกry jednotlivรฝch konลกtrukciรญ definitรญvneho ostenia (hornรก klenba, spodnรก klenba) museli spolu koreลกpondovaลฅ, ฤo bola jedna z poลพiadaviek obstarรกvateฤพa. Tolerancia sekundรกrneho (definitรญvneho) ostenia bola stanovenรก na ยฑ30 mm.

Obr. 3  Definitívne ostenie tunelovej rúry je zrealizované ako ลพelezobetónové z betónu triedy C 30/37 s hrúbkou ostenia 0,3 m vo vrchole klenby, ktorá sa smerom k päte zväฤšuje.

Obr. 3  Definitรญvne ostenie tunelovej rรบry je zrealizovanรฉ ako ลพelezobetรณnovรฉ z betรณnu triedy C 30/37 s hrรบbkou ostenia 0,3 m vo vrchole klenby, ktorรก sa smerom k pรคte zvรคฤลกuje.

V celej dฤบลพke tunela je hornรฉ ostenie navrhnutรฉ aj zrealizovanรฉ ako vystuลพenรฉ. Typ vystuลพenia zรกvisel od geotechnickรฝch parametrov jednotlivรฝch kvรกzihomogรฉnnych รบsekov. Ostenie je vystuลพenรฉ atypickรฝmi oceฤพovรฝmi sieลฅami รธ 8/150 ร— 150, prรบtovou vรฝstuลพou s rรดznym priemerom a pomocnรฝmi priehradovรฝmi nosnรญkmi. Pri vลกetkej vรฝstuลพi sekundรกrneho ostenia sa pouลพila oceฤพ triedy B 500 B. Minimรกlne krytie vรฝstuลพe z vnรบtornej strany tunela je 50 mm. Realizรกciou sekundรกrneho ostenia sa vytvoril jednotnรฝ, odolnรฝ, a najmรค hladkรฝ povrch, ktorรฝ bude poฤas prevรกdzky tunela nenรกroฤnรฝ na รบdrลพbu a ฤistenie.

Hydroizolรกcia

Celรฝ systรฉm ostenia pravej tunelovej rรบry bol navrhnutรฝ a zrealizovanรฝ ako sendviฤovรก konลกtrukcia pozostรกvajรบca z primรกrneho a sekundรกrneho ostenia. Medzi tieto dve ostenia je vloลพenรก drenรกลพna a izolaฤnรก vrstva, ktorรก pozostรกva z geotextรญlie s minimรกlnou ploลกnou hmotnosลฅou 900 g/mยฒ a hydroizolรกcie s minimรกlnou hrรบbkou 2,0 mm. Hydroizolรกcia v tuneli je vybudovanรก pomocou dรกลพdnikovej izolรกcie, ฤo znamenรก, ลพe v miestach, kde je spodnรก klenba, izolรกcia nie je zrealizovanรก. Horninovรก voda sa odvรกdza cez drenรกลพnu vrstvu hydroizolรกcie do postrannej drenรกลพe DN 200 mm. Z toho dรดvodu sa v tuneli nerealizovala stredovรก kanalizรกcia a drenรกลพna voda je zvedenรก na portรกl tunela.

รšnikovรก ลกtรดlลˆa

Paralelne s vรฝstavbou pravej tunelovej rรบry prebiehala aj vรฝstavba รบnikovej ลกtรดlne. Z technickรฉho hฤพadiska bola รบnikovรก ลกtรดlลˆa navrhnutรก a zrealizovanรก tak, aby zodpovedala poลพiadavke doฤasnej konลกtrukcie a spฤบลˆala funkciu รบnikovej cesty podฤพa platnรฝch predpisov z hฤพadiska bezpeฤnosti a riadenia prevรกdzky. Pri nรกvrhu veฤพkosti a tvaru prieฤneho rezu ลกtรดlne sa vychรกdzalo z rozmerovรฝch parametrov priechodnรฉho prierezu definovanรฉho v STN 73 7507 Projektovanie cestnรฝch tunelov.

Obr. 4  Na rozpojovanie horniny sa pri razení pouลพil unikátny tunelovací stroj SCHAEFF ITC 112.

Obr. 4  Na rozpojovanie horniny sa pri razenรญ pouลพil unikรกtny tunelovacรญ stroj SCHAEFF ITC 112.

ล tรดlลˆa sa budovala rovnakรฝm spรดsobom ako hlavnรก tunelovรก rรบra, ฤiลพe dovrchnรฝm razenรญm zo strany zรกpadnรฉho portรกlu. Dฤบลพka razenej ฤasti รบnikovej ลกtรดlne v jej osi je 427,22 m. Pri technickom rieลกenรญ razenia sa vychรกdzalo z geologickรฉho prieskumu a pouลพil sa rovnakรฝ spรดsob nรกvrhu vystrojovacรญch tried. Samotnรก vรฝstavba prebiehala podobne, len v stiesnenรฝch podmienkach. Pri tejto prรญleลพitosti treba spomenรบลฅ, ลพe na rozpojovanie horniny sa pri razenรญ pouลพil unikรกtny tunelovacรญ stroj SCHAEFF ITC 112 (obr. 4) a na odvoz rรบbaniny na sklรกdku banskรฉ vozidlo PAUS PMKT 10,0. Ako definitรญvne ostenie sa aplikovala ochrannรก a zosilลˆujรบca vrstva striekanรฉho betรณnu triedy C 25/30 s hrรบbkou 0,1 m s rozptรฝlenou nekovovou vรฝstuลพou tvorenou plastovรฝmi makrovlรกknami z polypropylรฉnu (PP). Tรกto vrstva mรก slรบลพiลฅ na zlepลกenie statickej รบnosnosti prierezu ลกtรดlne.

Obr. 5  Oproti navrhovanému mnoลพstvu sa pri samotnom razení vyuลพil menší poฤet vystrojovacích tried, ฤo takisto svedฤí o nároฤnosti výstavby tunela.

Obr. 5  Oproti navrhovanรฉmu mnoลพstvu sa pri samotnom razenรญ vyuลพil menลกรญ poฤet vystrojovacรญch tried, ฤo takisto svedฤรญ o nรกroฤnosti vรฝstavby tunela.

Zรกver

V porovnanรญ s predpokladanรฝmi geologickรฝmi podmienkami zapracovanรฝmi do realizaฤnej dokumentรกcie prebiehalo razenie v nรกroฤnejลกรญch podmienkach, ฤomu zodpovedรก aj inรฉ zastรบpenie vystrojovacรญch tried vรฝrubu. Oproti navrhovanรฉmu mnoลพstvu sa pri samotnom razenรญ vyuลพil menลกรญ poฤet vystrojovacรญch tried, ฤo takisto svedฤรญ o nรกroฤnosti vรฝstavby tunela (obr. 5). Vyhodnotiลฅ tunel ako celok sa v sรบฤasnosti eลกte nedรก, keฤลพe stรกle prebiehajรบ prรกce na pridruลพenรฝch objektoch, ako sรบ drenรกลพne odvodnenie, poลพiarny vodovod, kรกblovody, prevรกdzkovo-technologickรฝ objekt atฤ. ฤŒo sa vลกak tรฝka projekฤnej prรญpravy, samotnรฉho razenia a betonรกลพe definitรญvneho ostenia, moลพno uลพ teraz konลกtatovaลฅ, ลพe z hฤพadiska organizรกcie vรฝstavby a nasadenia kapacรญt iลกlo o nรกroฤnรบ realizรกciu, nie vลกak nezvlรกdnuteฤพnรบ.

Text: Ing. Bohuลก Bartko, Ing. Ivan Michale
Foto: VรHOSTAV โ€“ SK, a. s.

Bohuลก Bartko a Ivan Michale pรดsobia v spoloฤnosti VรHOSTAV โ€“ SK, a. s.

Literatรบra

  1. Projektovรก dokumentรกcia tunela Svrฤinovec โ€“ DRS, 3/2014. Basler & Hofmann Slovakia, s. r. o.
  2. Projektovรก dokumentรกcia tunela Svrฤinovec โ€“ DP, 5/2008 Sรบลฅaลพnรฉ podklady, NDS, a. s.
  3. Inลพiniersko-geologickรฝ prieskum tunela Svrฤinovec. Sรบลฅaลพnรฉ podklady, NDS, a. s.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby

Najฤรญtanejลกie