technologicke limity zateplenia panelovych bytovych domov
Galรฉria(9)

Technologickรฉ limity zateplenia panelovรฝch bytovรฝch domov

Partneri sekcie:

Tepelnotechnickรฉ vlastnosti obvodovรฝch konลกtrukciรญ vo vรฝznamnej miere ovplyvลˆujรบ energetickรบ nรกroฤnosลฅ panelovรฝch bytovรฝch domov. Vย sรบฤasnej stavebnej praxi dochรกdza vลกak ฤasto kย podceลˆovaniu dimenzovania tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov.

02 ekowatt big image
09 ekowatt big image
08 ekowatt big image
obr1 big image
obr2 big image
obr5 big image
obr6 big image
technologicke limity zateplenia panelovych bytovych domov 5836 big image
Tepelnoizolaฤnรฉ systรฉmy sa navrhujรบ zย hฤพadiska ekonomickej nรกvratnosti vzhฤพadom na ceny energie vย minulosti. Vย priebehu niekoฤพkรฝch rokov sa tak mรดลพe tento spรดsob obnovy staลฅ zastaranรฝm. Okrem energetickej nรกroฤnosti objektu je nutnรฉ venovaลฅ zvlรกลกtnu pozornosลฅ spรดsobu kotvenia tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu.
ย 
Typy izolaฤnรฝch materiรกlov aย ich pouลพitie
Ako izolaฤnรฝ materiรกl sa vย sรบฤasnosti vย rรกmci tepelnoizolaฤnรฝch kontaktnรฝch systรฉmov pouลพรญva extrudovanรฝ polystyrรฉn aย minerรกlna vlna. Nanovo stanovenรฉ poลพiadavky vย STN 73โ€ฏ0802/01:โ€ฏ2011 (Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Spoloฤnรฉ ustanovenia) tรฝkajรบce sa ลกรญrky poลพiarne odolnรฝch zรณn medzi jednotlivรฝmi oknami fakticky vyluฤujรบ pouลพitie klasickรฉho fasรกdneho polystyrรฉnu vย prรญpade zatepฤพovania obvodovรฝch stien so sรบvislรฝm radom okien, ako je to vย prรญpade panelovรฝch domov. Zateplenie prieฤelรญ tepelnou izolรกciou na bรกze minerรกlnej vlny sa vลกak odrรกลพa vย navรฝลกenรญ ceny.

Vย prรญpade ลกtรญtovรฝch aย boฤnรฝch stien si mรดลพe investor vybraลฅ, ฤi sa na ich zateplenie pouลพije tepelnรก izolรกcia na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu, alebo minerรกlnych vlรกkien. Na ลกtรญtovรฝch alebo boฤnรฝch stenรกch sa totiลพ poฤรญta sย minimรกlnou zasklenou plochou.

Neprehliadnite!

Momentรกlne prebieha veฤพkรก sรบลฅaลพ o prรญspevok na zateplenie rodinnรฉho domu 5 ร— 500 eur!
ย 
www.domvovaticke.sk

Zateplenie zย ekonomickรฉho hฤพadiska
Hrรบbka tepelnej izolรกcie sa musรญ navrhnรบลฅ tak, aby sa splnili platnรฉ normatรญvne poลพiadavky (STN 73 0540: 2002 Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov). Aby sa po zateplenรญ panelovรฉho bytovรฉho domu dosiahla odporรบฤanรก hodnota sรบฤiniteฤพa prechodu tepla, je nutnรฉ obvodovรฉ murivo zatepliลฅ tepelnou izolรกciou sย hrรบbkou 90 aลพ 140 mm vย zรกvislosti od typu obvodovej konลกtrukcie danรฉho panelovรฉho domu. Ak sa mรก po obnove dosiahnuลฅ pasรญvny ลกtandard, takรฉto rieลกenie predpokladรก pouลพitie tepelnej izolรกcie sย hrรบbkou 300 aย viac milimetrov. Takรฝto prรญstup sa vลกak spรกja sย vyลกลกรญmi finanฤnรฝmi nรกkladmi.

Beลพnรฉ fasรกdne tepelnรฉ izolรกcie sa vyrรกbajรบ vย hrรบbke do 200ย mm, ฤo sa zรกroveลˆ povaลพuje za limitnรบ hrรบbku pre jednovrstvovรบ konลกtrukciu. Tรกto hranica neprinรกลกa ลพiadne vรฝznamnรฉ navรฝลกenie finanฤnรฝch nรกkladov, pretoลพe aj kotvenie jednotlivรฝch vrstiev sa realizuje ลกtandardnou metรณdou. Vย prรญpade vรคฤลกรญch hrรบbok sa musia pouลพiลฅ dve vrstvy tepelnej izolรกcie. Zย tepelnotechnickรฉho hฤพadiska ide oย vรฝhodnรฉ rieลกenie, pretoลพe tak dochรกdza kย potlaฤeniu tepelnรฝch mostov medzi doskami tepelnej izolรกcie, avลกak investiฤnรฉ nรกklady rastรบ. Vhodnosลฅ pouลพitia viacerรฝch vrstiev tepelnej izolรกcie zย ekonomickรฉho hฤพadiska zรกvisรญ od viacerรฝch faktorov. Predovลกetkรฝm od pรดvodnรฉho sรบฤiniteฤพa prechodu tepla danej konลกtrukcie, aktuรกlnej ceny energie, ceny kompletnej skladby tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, hrรบbky, pri ktorej je nutnรฉ pouลพiลฅ ฤalลกiu vrstvu, aย od dodatoฤnรฝch nรกkladov spojenรฝch sย aplikรกciou ฤalลกej vrstvy.

Na vรฝpoฤet hrรบbky tepelnej izolรกcie moลพno pouลพiลฅ optimalizaฤnรฝ vรฝpoฤet, vย ktorom sa zohฤพadnia konkrรฉtne podmienky. Do vรฝpoฤtu sa zahล•ลˆa cena zateplenia, cena uลกetrenej energie, klimatickรฉ podmienky, vรฝvoj cien za energiu aย cena investovanรฝch peลˆazรญ vyjadrenรก diskontom. Modelovรฝ vรฝpoฤet sa realizoval pre dva varianty pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1a, b) aย tri varianty zohฤพadลˆujรบce aktuรกlnu cenu energie (varianty 2a, b, c). Do รบvahy sa brala konลกtantnรก cena aplikovanรฉho tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na ลกtvorcovรฝ meter. Ceny ลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov sa urฤili zย podkladov firiem zaoberajรบcich sa zatepฤพovanรญm, aย to vย sรบlade sย realizovanรฝmi rozpoฤtami aย statickรฝmi stavebnรฝmi tabuฤพkami. Vย prรญpade nadลกtandardnรฉho zateplenia sa urobil odbornรฝ odhad. Vย cene viacvrstvovรฝch systรฉmov sa odrรกลพa vyลกลกia prรกcnosลฅ, riziko novej technolรณgie aย zvรฝลกenรฉ nรกklady na vรคฤลกie mnoลพstvo pouลพitรฉho materiรกlu.

Obr. 1ย  Ekonomickรก optimalizรกcia zateplenia menej kvalitnej konลกtrukcie (variant 1a) aย kvalitnejลกej konลกtrukcie (variant 1b) Obr. 2ย  Ekonomickรก optimalizรกcia zateplenia pri uvaลพovanej cene tepla 18,72 โ‚ฌ/GJ (variant 2a), 27 โ‚ฌ/GJ (variant 2b), 42 โ‚ฌ/GJ (variant 2c)

Vย prvom variante sa realizoval vรฝpoฤet optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie, aย to pre rozliฤnรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti pรดvodnej konลกtrukcie โ€“ sendviฤovรฉho ลกtรญtovรฉho panelu VVรš ETA, pri cene energie 27 eur/GJ. Vo variante 1a sa berie do รบvahy hrรบbka vnรบtornej tepelnej izolรกcie panelu 40ย mm aย vo variante 1b sย 80 milimetrami (tab.). Vย druhom variante sa realizovalo porovnanie optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie pri rozliฤnรฝch cenรกch za teplo (variant 2a, b, c).

Efektรญvna hrรบbka tepelnej izolรกcie sa tu hodnotรญ pomocou dvoch ekonomickรฝch ukazovateฤพov โ€“ jednoduchรก nรกvratnosลฅ aย NPV (net present value โ€“ ฤistรก sรบฤasnรก hodnota). Vhodnejลกรญm ukazovateฤพom je NPV, pretoลพe sa vย ลˆom zohฤพadลˆuje hodnota peลˆazรญ vย ฤase. ฤŒasovรฝ rad 20 aลพ 30 rokov, poฤas ktorรฉho sa investรญcia do prรญsluลกnรฉho typu tepelnej izolรกcie hodnotรญ, je totiลพ natoฤพko dlhรฝ, ลพe ฤasovรบ hodnotu nemoลพno vย ลพiadnom prรญpade zanedbaลฅ.

Zย vรฝpoฤtu vyplรฝva, ลพe zย ekonomickรฉho hฤพadiska je najvhodnejลกia hrรบbka tepelnej izolรกcie 120 aลพ 200 mm (obr.ย 1). Po prekroฤenรญ hrรบbky 200ย mm dochรกdza ku skokovรฉmu nรกrastu ceny. Krivka prostej nรกvratnosti mรก veฤพmi plochรฝ tvar, ฤo zvรกdza kย tvrdeniu, ลพe je rovnako vรฝhodnรฉ pouลพiลฅ akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie medzi 120 aย 200ย mm. Ide vลกak oย skreslenรฝ obraz ekonomickej efektรญvnosti. Vย sรบlade sย vhodnejลกรญm ukazovateฤพom, aย to NPV, sa ako optimรกlna hrรบbka tepelnej izolรกcie javรญ 200 mm pre obidva varianty pรดvodnej konลกtrukcie. Po skokovom navรฝลกenรญ ceny zisk mierne klesรก (obr.ย 1). Krivka NPV stรบpa strmo aลพ po hrรบbku zateplenia 120ย mm, potom nรกrast ceny nie je aลพ takรฝ vรฝznamnรฝ. Ekonomickรก efektivita zateplenia medzi 120 aย 200 mm sa prรญliลก nelรญลกi, preto sa odporรบฤa realizovaลฅ zateplenie sย hrรบbkou tepelnej izolรกcie vย tomto rozmedzรญ (obr.ย 3).

Vย prรญpade zateplenia menej kvalitnej pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1a) je hodnota NPV kladnรก aj pri menลกej hrรบbke tepelnej izolรกcie, ฤo znamenรก, ลพe investรญcia mรก zmysel. Vย prรญpade kvalitnejลกej pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1b) je hodnota NPV zรกpornรก pre akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie menลกiu ako 40 mm.

Vรฝslednรฝ sรบฤiniteฤพ prechodu tepla pri hrรบbke zateplenia 200ย mm je 0,18ย W/(Kโ€‰.โ€‰m2), aย to vย prรญpade menej kvalitnej pรดvodnej konลกtrukcie sย hrรบbkou vnรบtornej izolรกcie panelu 40 mm aย 0,15 W/(Kโ€‰.โ€‰m2) vย prรญpade pรดvodnej konลกtrukcie sย hrรบbkou vnรบtornej izolรกcie panelu 80 mm.

Vย druhom variante sa realizoval vรฝpoฤet optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie pri uvaลพovanรญ sย tromi rozliฤnรฝmi cenami tepla (18,72 โ‚ฌ/GJ; 27 โ‚ฌ/GJ, 42 โ‚ฌ/GJ) aย pri sรบฤiniteli prechodu tepla pรดvodnej konลกtrukcie 0,89 W/(Kย .ย m2). Vyhodnotenie sa realizovalo rovnako ako vย prรญpade variantu 1 podฤพa ukazovateฤพa NPV.

Pre variant sย predpokladanou najniลพลกou cenou tepla (variant 2a) vychรกdza opรคลฅ najvhodnejลกia hrรบbka tepelnej izolรกcie vย rozpรคtรญ od 12 do 200ย mm (obr.ย 2). Pri aplikรกcii druhej vrstvy tepelnej izolรกcie dochรกdza ku skokovรฉmu nรกrastu ceny. Uลกetrenรฉ nรกklady na tepelnรบ energiu pri pouลพitรญ vรคฤลกej hrรบbky tepelnej izolรกcie nepokryjรบ vย tomto prรญpade zvรฝลกenรฉ nรกklady na vรคฤลกiu hrรบbku tepelnej izolรกcie, pretoลพe cena energie je prรญliลก nรญzka. Vย prรญpade variantu sย najvyลกลกou cenou tepla (variant 2c) nie je skokovรฝ nรกrast ceny pri aplikรกcii druhej tepelnoizolaฤnej vrstvy takรฝ vรฝznamnรฝ vย porovnanรญ sย uลกetrenรฝmi nรกkladmi za energiu. Zย toho vyplรฝva, ลพe vย tomto prรญpade je optimรกlne voliลฅ hrรบbku tepelnej izolรกcie ฤo najvรคฤลกiu, teda 300ย mm. Krivka NPV je strmลกia vย rozmedzรญ hrรบbky tepelnej izolรกcie 120 aลพ 200ย mm pri vyลกลกรญch cenรกch energie (2c), aย preto je zย ekonomickรฉho hฤพadiska vรฝhodnejลกie aplikovaลฅ tepelnรบ izolรกciu sย vรคฤลกou hrรบbkou, aspoลˆ 200ย mm.

Zateplenie zย environmentรกlneho hฤพadiska
Aplikรกciou tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na panelovรฉ domy dochรกdza kย redukcii tepelnej straty prechodom tepla cez obalovรบ konลกtrukciu domu, aย tรฝm kย znรญลพeniu spotreby tepla na vykurovanie budovy, teda ku znรญลพeniu energie potrebnej na jej prevรกdzku. Pri ลฅaลพbe aย spracovรกvanรญ surovรญn na vรฝrobu tepelnej izolรกcie aย ostatnรฝch sรบฤastรญ tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, pri ich vรฝrobe, doprave aย realizรกcii sa spotrebรบva veฤพkรฉ mnoลพstvo energie oznaฤovanรฉ ako zviazanรก spotreba energie. Tรกto energia sa spรกja sย produkciu CO2, ฤo negatรญvne vplรฝva na ลพivotnรฉ prostredie. Zย hฤพadiska znรญลพenia negatรญvneho dosahu na ลพivotnรฉ prostredie mรก zmysel aplikovaลฅ tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm, pokiaฤพ bude mnoลพstvo uลกetrenรฝch prevรกdzkovรฝch emisiรญ CO2 vย priebehu ลพivotnรฉho cyklu stavby vyลกลกie ako hodnota zviazanรฝch emisiรญ CO2.

Mnoลพstvo uลกetrenรฝch prevรกdzkovรฝch nรกkladov emisiรญ CO2 sa lรญลกi vย zรกvislosti od pouลพitรฉho druhu paliva na vykurovanie bytovรฉho domu. Teplo na vykurovanie sa do bytovรฝch domov dodรกva vรคฤลกinou systรฉmami CZT (centrรกlny zdroj tepla) aย vyrรกba sa vย teplรกrni alebo ako odpadovรฝ produkt vย elektrรกrni. Ako palivo sa teda beลพne pouลพรญva uhlie, mazut aย zemnรฝ plyn. Rozliฤnรฝ nรกrast krivky spรดsobuje fakt, ลพe pri spaฤพovanรญ hnedรฉho uhlia sa na jednotku zรญskanej energie vyprodukuje vรคฤลกie mnoลพstvo emisiรญ CO2 (0,357 kg/kWh) ako pri spaฤพovanรญ zemnรฉho plynu (0,198 kg/kWh).

Mnoลพstvo zviazanรฝch emisiรญ CO2 zรกvisรญ od druhu tepelnej izolรกcie. Ako sรบฤasลฅ tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov sa najฤastejลกie pouลพรญva tepelnรก izolรกcia na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu (obr.ย 4) aย minerรกlnej vlny. Vรฝroba minerรกlnej vlny je energeticky vรฝrazne nรกroฤnejลกia, aย preto je mnoลพstvo vyprodukovanรฝch emisiรญ CO2 na 1ย m3 materiรกlu (241,08 kg/m3) ลกtyrikrรกt vรคฤลกie ako zviazanรฉ emisie CO2 vznikajรบce pri vรฝrobe expandovanรฉho polystyrรฉnu (60,30 kg/m3).

Nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 lineรกrne stรบpa so zvรคฤลกujรบcou sa hrรบbkou tepelnej izolรกcie vย tepelnoizolaฤnom systรฉme. Pri porovnanรญ sย ekonomickou prostou nรกvratnosลฅou mรก nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 niลพลกie hodnoty, pretoลพe mnoลพstvo emisiรญ uvoฤพลˆovanรฝch pri vรฝrobe energie zย hnedรฉho uhlia alebo zemnรฉho plynu je vysokรฉ. Pokiaฤพ by sa na vรฝrobu tepla pouลพil zemnรฝ plyn, tak pri hrรบbke tepelnej izolรกcie na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu sย hrรบbkou 200ย mm je nรกvratnosลฅ emisiรญ CO2 jeden rok, vย prรญpade minerรกlnej vlny ลกtyri roky. Pri spaฤพovanรญ hnedรฉho uhlia dochรกdza kย produkcii vรคฤลกieho mnoลพstva emisiรญ CO2, aย preto je vรฝslednรก nรกvratnosลฅ rรฝchlejลกia.
ย 
Zateplenie zย technologickรฉho hฤพadiska
Pri uvaลพovanรญ oย pouลพitรญ nadลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnej izolรกcie na zateplenie bytovรฉho domu alebo budovy sa ฤasto diskutuje oย statike aย spรดsobe kotvenia. Kotvenie nadลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnej izolรกcie musรญ zabezpeฤiลฅ jej mechanickรบ stabilitu. Zvislรฉ zaลฅaลพenie (vlastnรก vรกha izolรกcie, omietky) sa prenรกลกa cez lepidlo na podklad. Sรบฤasลฅou dodรกvky systรฉmu musรญ byลฅ aj realizรกcia odtrhovรฝch skรบลกok, pri ktorรฝch musรญ byลฅ prรญdrลพnosลฅ lepiaceho materiรกlu kย podkladu minimรกlne 80 kPa. Prรญdrลพnosลฅ sa overuje in-situ odtrhovou skรบลกkou vย sรบlade sย STN EN 1542: 2001

(Vรฝrobky aย systรฉmy na ochranu aย opravu betรณnovรฝch konลกtrukciรญ. Skรบลกobnรฉ metรณdy.

Meranie prรญdrลพnosti pri odtrhovรฝch skรบลกยญkach). Vodorovnรฉ zaลฅaลพenie musia preniesลฅ mechanickรฉ kotvy. Certifikovanรฉ vรฝrobky umoลพลˆujรบ klasickรฉ kotvenie tepelnej izolรกcie aลพ do hrรบbky 260ย mm (naprรญklad tanierovรก zatฤบkacia rozperka sย predmontovanรฝm oceฤพovรฝm tล•ลˆom, ktorรบ moลพno pouลพiลฅ na kotvenie tepelnej izolรกcie na bรกze expandovnรฉho polystyrรฉnu aย minerรกlnej vlny sย pozdฤบลพnou orientรกciou vlรกkien).

Vย ostatnom obdobรญ sa na trhu objavili novรฉ kotviace systรฉmy, ktorรฉ vyuลพรญvajรบ kombinรกciu mechanickรฉho kotvenia aย lepenia, ฤรญm sa zabezpeฤuje stabilita tepelnej izolรกcie proti saniu vetra. Lepiace kotvy sa mechanicky kotvia priamo na upravenรฝ podklad vย rastri odporรบฤanom vรฝrobcom aย overenom statickรฝm vรฝpoฤtom. Pred prilepenรญm izolaฤnej dosky, na ktorรบ sa nanieslo lepidlo vย sรบlade sย technologickรฝm predpisom, sa na hlavy kotiev nanesie lepidlo, ktorรฝm sa zabezpeฤรญ sรบdrลพnosลฅ kotvy sย podkladom. Tรฝmto systรฉmom moลพno kotviลฅ tepelnรบ izolรกciu aลพ do hrรบbky 400ย mm.

Kotvy sa vย sรบlade sย vรคฤลกinou systรฉmovรฝch rieลกenรญ navrhujรบ na stopercentnรฉ sanie vetra aย neprispievajรบ kย prenรกลกaniu ostatnรฉho zaลฅaลพenia. Zย doposiaฤพ publikovanรฝch aย dostupnรฝch firemnรฝch pomรดcok na navrhovanie poฤtu kotiev vyplรฝvajรบ iba odporรบฤanรฉ rieลกenia, priฤom vรฝrobcovia pri stanovenรญ zaลฅaลพenia vetrom vychรกdzajรบ pravdepodobne zย normatรญvnych poลพiadaviek (STN) alebo zย prevzatรฝch zahraniฤnรฝch predpisov (DIN, ร–NORM aย podobne). Odporรบฤania jednotlivรฝch vรฝrobcov ETICS sa pritom pri stanovanรญ zรกkladnรฉho poฤtu kotiev na ลกtvorcovรฝ meter, poฤtu kotiev pre okrajovรบ oblasลฅ nรกroลพia (zvรฝลกenรฝ poฤet kotiev) aย vย uvรกdzanรญ vรฝลกkovรฝch pรกsiem lรญลกia. ฤŒo je pozitรญvne, je fakt, ลพe kaลพdรฝ vรฝrobca uvรกdza nutnosลฅ stanovenia poฤtu kotiev statickรฝm vรฝpoฤtom vย kaลพdom konkrรฉtnom prรญpade (obr.ย 5).

Nรกvrhovรฉ hodnoty zaลฅaลพenia vetrom vย jednotlivรฝch oblastiach fasรกdy bytovรฉho domu sย nรกvrhom poฤtu kotviacich prvkov vidieลฅ na obr.โ€ฏ6. Minimรกlny poฤet kotiev pre tento modelovรฝ bytovรฝ dom je 6 kotiev na 1ย m2 fasรกdy vย jej strednej ฤasti. Na nรกroลพรญ sa tento poฤet zvyลกuje viac ako na dvojnรกsobok (14ย kotiev na 1ย m2). Vย oblastiach sย vyลกลกou veternou expozรญciou aย vย prรญpade vyลกลกรญch budov sa investiฤnรฉ nรกklady na tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm aย kotviace prvky priamo รบmerne zvyลกujรบ. Ak by sa na kotvenie tepelnej izolรกcie sย hrรบbkou 200ย mm pouลพili rozperky sย kovovรฝm tล•ลˆom, predstavovalo by navรฝลกenie ceny pribliลพne 1ย euro na kotviaci prvok.

Zateplenie zย hฤพadiska dennรฉho osvetlenia
Panelovรฉ bytovรฉ domy sa navrhovali sย pomerne veฤพkรฝmi odstupovรฝmi vzdialenosลฅami medzi jednotlivรฝmi blokmi domov. Vย ฤase vรฝstavby sa jednotlivรฉ byty neposudzovali zย hฤพadiska รบrovne dennรฉho osvetlenia, ale pouลพรญvali sa unifikovanรฉ panelovรฉ sรบstavy, aย teda aj ลกtandardnรฉ odstupovรฉ vzdialenosti, ktorรฉ sa navrhovali vย zรกvislosti od vรฝลกky okolitรฝch stavieb. Oknรก vรคฤลกiny panelovรฝch bytovรฝch domov boli pomerne veฤพkรฉ (obr.ย 7) aย tieniace konลกtrukcie lodลพiรญ neboli vรคฤลกia ako 1,2ย m. Sรบฤasnรก รบroveลˆ dennรฉho osvetlenia miestnostรญ panelovรฝch bytovรฝch domov je spravidla vyลกลกia ako sรบ normatรญvne poลพiadavky.

Zย hฤพadiska รบrovne dennรฉho osvetlenia sa miestnosti posudzujรบ vย sรบlade sย STN 73ย 0580-1:
1986 (Dennรฉ osvetlenie budov. ฤŒasลฅ 1: Zรกkladnรฉ poลพiadavky) aย STN 73โ€ฏ0580-2:โ€ฏ2000 (Dennรฉ osvetlenie budov. ฤŒasลฅ 2: Dennรฉ osvetlenie budov na bรฝvanie). Vย tรฝchto normatรญvnych predpisoch sa na hodnotenie kvality dennรฉho osvetlenia budov zisลฅuje veliฤina ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti Dโ€ฏ(%), ktorรฝ musรญ maลฅ minimรกlnu hodnotu Dmin = 0,7ย %, aย to vo dvoch kontrolnรฝch bodoch umiestnenรฝch vย polovici hฤบbky miestnosti, ale najฤalej 3ย m od okna aย vzdialenรฝch 1ย m od vnรบtornรฉho povrchu boฤnรฝch stien. Zรกroveลˆ treba splniลฅ poลพiadavku na priemernรบ hodnotu ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti vย obidvoch tรฝchto bodoch Dm1/2 = 0,9 %.

Aby sa overilo dodrลพanie poลพiadavky na ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti, vytvoril sa model kritickej miestnosti obรฝvacej izby na 1.ย NP vย panelovom bytovom dome so siedmimi nadzemnรฝmi podlaลพiami, orientovanej na severnรบ stranu. Odstupovรก vzdialenosลฅ protiฤพahlรฉho domu bola 30ย m. Zรกkladnรฝ model tienenia tvorila boฤnรก hrana susednej miestnosti, ktorรก je zรกroveลˆ boฤnou stenou lodลพie, aย hornรก stropnรก doska lodลพie na 2.ย NP.
Tรกto modelovรก miestnosลฅ sa posรบdila bez tienenia aย sย tienenรญm vznikajรบcim od protiฤพahlej sรบvislej zรกstavby panelovรฝch domov sย vรฝลกkou 7 NP. Tieto dva varianty sa posรบdili bez tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu aย sย tepelnoizolaฤnรฝm systรฉmom sย hrรบbkou tepelnej izolรกcie 100 aย 200 mm. Hodnotenรก modelovรก miestnosลฅ mala dฤบลพku 4,6ย m aย ลกรญrku 3,7ย m. Osvetฤพovacie otvory tvorila zostava lodลพiovรฝch dverรญ sย veฤพkosลฅou okien 0,9 ร— 2,3ย m + 1,6 ร— 1,5ย m. Svetlรก vรฝลกka miestnosti bola 2,6 m.

Moลพno predpokladaลฅ, ลพe na stenรกch lodลพie sa nebude beลพne pouลพรญvaลฅ hrรบbka tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu 200ย mm, aby sa nezmenลกovala รบลพitkovรก plocha lodลพie. Vyhovujรบci stav dennรฉho osvetlenia sa zachovรกva aj vย prรญpade tejto extrรฉmnej hrรบbky tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, zย ฤoho vyplรฝva, ลพe bude vyhovujรบci aj vย prรญpade akejkoฤพvek inej, menลกej hrรบbky. Znรญลพenie รบrovne dennรฉho osvetlenia vplyvom tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu sa pohybuje na รบrovni asi 7 aลพ 20ย % bez okennรฉho tienenia aย 7 aลพ 26 % pri tienenรญ od protiฤพahlej zรกstavby.

Zรกver
Optimรกlna hrรบbka tepelnej izolรกcie sa zย ekonomickรฉho hฤพadiska hodnotila podฤพa NPV aย zรกvisรญ od tepelnotechnickรฉho stavu pรดvodnej konลกtrukcie, ceny energie, ceny kompletnรฉho tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, aย ak sa pouลพije druhรก vrstva tepelnej izolรกcie, aj od dodatoฤnรฝch nรกkladov. Ako najvรฝhodnejลกia sa zย ekonomickรฉho hฤพadiska javรญ hrรบbka tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu 120 aลพ 200 mm. Investรญcia do zateplenia vย prรญpade budov vykurovanรฝch lacnejลกรญm teplom aย pri lepลกรญch vlastnostiach pรดvodnej konลกtrukcie mรก horลกรญ vรฝsledok ekonomickรฉho hodnotenia. Vย oblastiach, vย ktorรฝch je cena energie vyลกลกia (42ย โ‚ฌ/GJ), je vรฝhodnejลกie pouลพรญvaลฅ tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm sย vรคฤลกou hrรบbkou, ako vย oblastiach sย niลพลกou cenou energie. Keฤลพe cena energie stรกle stรบpa, malo by sa uลพ teraz investovaลฅ do vรคฤลกรญch hrรบbok tepelnej izolรกcie.

Ukazovateฤพom hodnotenia vplyvu aplikรกcie tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na ลพivotnรฉ prostredie je nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 vย tepelnej izolรกcii, ktorรก sa lรญลกi vย zรกvislosti od druhu izolaฤnรฉho materiรกlu aย druhu paliva pouลพitรฉho na vykurovanie panelovรฉho bytovรฉho domu. Zย hฤพadiska dosahu na ลพivotnรฉ prostredie sa odporรบฤa na panelovรฉ bytovรฉ domy aplikovaลฅ akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie, pretoลพe nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 vย tepelnej izolรกcii je vo vลกetkรฝch posudzovanรฝch prรญpadoch niลพลกia ako ลพivotnosลฅ izolaฤnรฉho materiรกlu.

Na zรกklade ลกtรบdie dennรฉho osvetlenia miestยญnosti bytovรฉho domu zateplenรฉho tepelnoizolaฤnรฝm systรฉmom sย hrรบbkou 200ย mm moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe aj pri hrรบbke 200ย mm sa zachovajรบ poลพiadavky na dennรฉ osvetlenie.

TEXT: Ing. Lucie ล ancovรก, Mgr. Frantiลกek Macholda, MBA, Ing. Jan Antonรญn, Ing. Petr Vogel, Ing. Petr Kotek, PhD., Ing. Gabriela Krajcarovรก, doc. Ing. Hana Gattermayerovรก, CSc.
OBRรZKY aย FOTO: archรญv autorov, Dano Veselskรฝ
ย 
Ing. Lucie ล ancovรก je odbornou asistentkou vย spoloฤnosti EkoWaTT. ล pecializuje sa na problematiku รบspor energie, pohody vnรบtornรฉho prostredia, certifikรกciu LEED aย SBToolCZ aย podieฤพa sa na vรฝskumnรฝch projektoch.

Mgr. Frantiลกek Macholda, MBA je senior konzultantom vย spoloฤnosti, energetickรฝm audรญtorom aย obchodnรฝm riaditeฤพom spoloฤnosti EkoWaTT.

Ing. Jan Antonรญn je konzultantom-ลกpecialistom vย spoloฤnosti EkoWaTT aย doktorandom na Stavebnej fakulte ฤŒVUT vย Prahe. Venuje sa tvorbe vรฝpoฤtovรฝch aplikรกciรญ na optimalizรกciu nรกvrhu aย predbeลพnรฉ posรบdenie pasรญvnych rodinnรฝch aย bytovรฝch domov.

Ing. Petr Vogel je konzultantom-ลกpecialistom vย spoloฤnosti EkoWaTT, spoluzakladateฤพom aย predsedom predstavenstva ฤŒeskej rady pre ลกetrnรฉ budovy.

Ing. Petr Kotek, PhD., je konzultantom ลกpecialistom aย vedรบcim regionรกlnej poboฤky spoloฤnosti EkoWATT vย Liberci.

Ing. Gabriela Krajcarovรก je konzultantkou, energetickou audรญtorkou aย projektovou manaลพรฉrkou vย spoloฤnosti EkoWaTT.

Doc. Ing. Hana Gattermayerovรก, CSc., pรดsobรญ ako docentka na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤŒVUT vย Prahe. Je autorizovanou inลพinierkou pre statiku aย dynamiku stavieb. Okrem toho pรดsobรญ ako hlavnรฝ statik vย projektovej spoloฤnosti Atelier P. H.A, s. r. o., kde vedie profesijnรบ skupinu betรณnovรฝch aย oceฤพovรฝch konลกtrukciรญ.

Recenzoval doc. Dr. Ing. Zbynฤ›k Svoboda, ktorรฝ pรดsobรญ na katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤŒVUT vย Prahe.

ฤŒlรกnok vznikol ako vรฝstup zย vรฝskumnรฉho projektu VAV-SP-3g5-221-07 Komplexnรฉ rekonลกtrukcie panelovรฝch domov vย nรญzkoenergetickom ลกtandarde.

Literatรบra
1.ย ย ย  Zรกkladnรฝ prehฤพad tepelnoizolaฤnรฝch materiรกlov, http://istavitel.cz.
2.ย ย ย  ล˜ehรกnek, J. โ€“ Valenta, V. aย kolektรญv: 4 ร— E oย tepelnรฉ izolaci budov,. Praha: CKAIT-CEA, 2004, s. 252,
ISBN 80-86769-25-9.

Najฤรญtanejลกie