Technologickรฉ limity zateplenia panelovรฝch bytovรฝch domov
Tepelnotechnickรฉ vlastnosti obvodovรฝch konลกtrukciรญ vo vรฝznamnej miere ovplyvลujรบ energetickรบ nรกroฤnosลฅ panelovรฝch bytovรฝch domov. Vย sรบฤasnej stavebnej praxi dochรกdza vลกak ฤasto kย podceลovaniu dimenzovania tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov.
Tepelnoizolaฤnรฉ systรฉmy sa navrhujรบ zย hฤพadiska ekonomickej nรกvratnosti vzhฤพadom na ceny energie vย minulosti. Vย priebehu niekoฤพkรฝch rokov sa tak mรดลพe tento spรดsob obnovy staลฅ zastaranรฝm. Okrem energetickej nรกroฤnosti objektu je nutnรฉ venovaลฅ zvlรกลกtnu pozornosลฅ spรดsobu kotvenia tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu.ย
Typy izolaฤnรฝch materiรกlov aย ich pouลพitie
Ako izolaฤnรฝ materiรกl sa vย sรบฤasnosti vย rรกmci tepelnoizolaฤnรฝch kontaktnรฝch systรฉmov pouลพรญva extrudovanรฝ polystyrรฉn aย minerรกlna vlna. Nanovo stanovenรฉ poลพiadavky vย STN 73โฏ0802/01:โฏ2011 (Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Spoloฤnรฉ ustanovenia) tรฝkajรบce sa ลกรญrky poลพiarne odolnรฝch zรณn medzi jednotlivรฝmi oknami fakticky vyluฤujรบ pouลพitie klasickรฉho fasรกdneho polystyrรฉnu vย prรญpade zatepฤพovania obvodovรฝch stien so sรบvislรฝm radom okien, ako je to vย prรญpade panelovรฝch domov. Zateplenie prieฤelรญ tepelnou izolรกciou na bรกze minerรกlnej vlny sa vลกak odrรกลพa vย navรฝลกenรญ ceny.
Vย prรญpade ลกtรญtovรฝch aย boฤnรฝch stien si mรดลพe investor vybraลฅ, ฤi sa na ich zateplenie pouลพije tepelnรก izolรกcia na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu, alebo minerรกlnych vlรกkien. Na ลกtรญtovรฝch alebo boฤnรฝch stenรกch sa totiลพ poฤรญta sย minimรกlnou zasklenou plochou.
Neprehliadnite!
Momentรกlne prebieha veฤพkรก sรบลฅaลพ o prรญspevok na zateplenie rodinnรฉho domu 5 ร 500 eur!
ย
www.domvovaticke.sk
Zateplenie zย ekonomickรฉho hฤพadiska
Hrรบbka tepelnej izolรกcie sa musรญ navrhnรบลฅ tak, aby sa splnili platnรฉ normatรญvne poลพiadavky (STN 73 0540: 2002 Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. Tepelnรก ochrana budov). Aby sa po zateplenรญ panelovรฉho bytovรฉho domu dosiahla odporรบฤanรก hodnota sรบฤiniteฤพa prechodu tepla, je nutnรฉ obvodovรฉ murivo zatepliลฅ tepelnou izolรกciou sย hrรบbkou 90 aลพ 140 mm vย zรกvislosti od typu obvodovej konลกtrukcie danรฉho panelovรฉho domu. Ak sa mรก po obnove dosiahnuลฅ pasรญvny ลกtandard, takรฉto rieลกenie predpokladรก pouลพitie tepelnej izolรกcie sย hrรบbkou 300 aย viac milimetrov. Takรฝto prรญstup sa vลกak spรกja sย vyลกลกรญmi finanฤnรฝmi nรกkladmi.
Beลพnรฉ fasรกdne tepelnรฉ izolรกcie sa vyrรกbajรบ vย hrรบbke do 200ย mm, ฤo sa zรกroveล povaลพuje za limitnรบ hrรบbku pre jednovrstvovรบ konลกtrukciu. Tรกto hranica neprinรกลกa ลพiadne vรฝznamnรฉ navรฝลกenie finanฤnรฝch nรกkladov, pretoลพe aj kotvenie jednotlivรฝch vrstiev sa realizuje ลกtandardnou metรณdou. Vย prรญpade vรคฤลกรญch hrรบbok sa musia pouลพiลฅ dve vrstvy tepelnej izolรกcie. Zย tepelnotechnickรฉho hฤพadiska ide oย vรฝhodnรฉ rieลกenie, pretoลพe tak dochรกdza kย potlaฤeniu tepelnรฝch mostov medzi doskami tepelnej izolรกcie, avลกak investiฤnรฉ nรกklady rastรบ. Vhodnosลฅ pouลพitia viacerรฝch vrstiev tepelnej izolรกcie zย ekonomickรฉho hฤพadiska zรกvisรญ od viacerรฝch faktorov. Predovลกetkรฝm od pรดvodnรฉho sรบฤiniteฤพa prechodu tepla danej konลกtrukcie, aktuรกlnej ceny energie, ceny kompletnej skladby tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, hrรบbky, pri ktorej je nutnรฉ pouลพiลฅ ฤalลกiu vrstvu, aย od dodatoฤnรฝch nรกkladov spojenรฝch sย aplikรกciou ฤalลกej vrstvy.
Na vรฝpoฤet hrรบbky tepelnej izolรกcie moลพno pouลพiลฅ optimalizaฤnรฝ vรฝpoฤet, vย ktorom sa zohฤพadnia konkrรฉtne podmienky. Do vรฝpoฤtu sa zahลลa cena zateplenia, cena uลกetrenej energie, klimatickรฉ podmienky, vรฝvoj cien za energiu aย cena investovanรฝch peลazรญ vyjadrenรก diskontom. Modelovรฝ vรฝpoฤet sa realizoval pre dva varianty pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1a, b) aย tri varianty zohฤพadลujรบce aktuรกlnu cenu energie (varianty 2a, b, c). Do รบvahy sa brala konลกtantnรก cena aplikovanรฉho tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na ลกtvorcovรฝ meter. Ceny ลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov sa urฤili zย podkladov firiem zaoberajรบcich sa zatepฤพovanรญm, aย to vย sรบlade sย realizovanรฝmi rozpoฤtami aย statickรฝmi stavebnรฝmi tabuฤพkami. Vย prรญpade nadลกtandardnรฉho zateplenia sa urobil odbornรฝ odhad. Vย cene viacvrstvovรฝch systรฉmov sa odrรกลพa vyลกลกia prรกcnosลฅ, riziko novej technolรณgie aย zvรฝลกenรฉ nรกklady na vรคฤลกie mnoลพstvo pouลพitรฉho materiรกlu.
Obr. 1ย Ekonomickรก optimalizรกcia zateplenia menej kvalitnej konลกtrukcie (variant 1a) aย kvalitnejลกej konลกtrukcie (variant 1b) | Obr. 2ย Ekonomickรก optimalizรกcia zateplenia pri uvaลพovanej cene tepla 18,72 โฌ/GJ (variant 2a), 27 โฌ/GJ (variant 2b), 42 โฌ/GJ (variant 2c) |
Vย prvom variante sa realizoval vรฝpoฤet optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie, aย to pre rozliฤnรฉ tepelnotechnickรฉ vlastnosti pรดvodnej konลกtrukcie โ sendviฤovรฉho ลกtรญtovรฉho panelu VVร ETA, pri cene energie 27 eur/GJ. Vo variante 1a sa berie do รบvahy hrรบbka vnรบtornej tepelnej izolรกcie panelu 40ย mm aย vo variante 1b sย 80 milimetrami (tab.). Vย druhom variante sa realizovalo porovnanie optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie pri rozliฤnรฝch cenรกch za teplo (variant 2a, b, c).
Efektรญvna hrรบbka tepelnej izolรกcie sa tu hodnotรญ pomocou dvoch ekonomickรฝch ukazovateฤพov โ jednoduchรก nรกvratnosลฅ aย NPV (net present value โ ฤistรก sรบฤasnรก hodnota). Vhodnejลกรญm ukazovateฤพom je NPV, pretoลพe sa vย ลom zohฤพadลuje hodnota peลazรญ vย ฤase. ฤasovรฝ rad 20 aลพ 30 rokov, poฤas ktorรฉho sa investรญcia do prรญsluลกnรฉho typu tepelnej izolรกcie hodnotรญ, je totiลพ natoฤพko dlhรฝ, ลพe ฤasovรบ hodnotu nemoลพno vย ลพiadnom prรญpade zanedbaลฅ.
Zย vรฝpoฤtu vyplรฝva, ลพe zย ekonomickรฉho hฤพadiska je najvhodnejลกia hrรบbka tepelnej izolรกcie 120 aลพ 200 mm (obr.ย 1). Po prekroฤenรญ hrรบbky 200ย mm dochรกdza ku skokovรฉmu nรกrastu ceny. Krivka prostej nรกvratnosti mรก veฤพmi plochรฝ tvar, ฤo zvรกdza kย tvrdeniu, ลพe je rovnako vรฝhodnรฉ pouลพiลฅ akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie medzi 120 aย 200ย mm. Ide vลกak oย skreslenรฝ obraz ekonomickej efektรญvnosti. Vย sรบlade sย vhodnejลกรญm ukazovateฤพom, aย to NPV, sa ako optimรกlna hrรบbka tepelnej izolรกcie javรญ 200 mm pre obidva varianty pรดvodnej konลกtrukcie. Po skokovom navรฝลกenรญ ceny zisk mierne klesรก (obr.ย 1). Krivka NPV stรบpa strmo aลพ po hrรบbku zateplenia 120ย mm, potom nรกrast ceny nie je aลพ takรฝ vรฝznamnรฝ. Ekonomickรก efektivita zateplenia medzi 120 aย 200 mm sa prรญliลก nelรญลกi, preto sa odporรบฤa realizovaลฅ zateplenie sย hrรบbkou tepelnej izolรกcie vย tomto rozmedzรญ (obr.ย 3).
Vย prรญpade zateplenia menej kvalitnej pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1a) je hodnota NPV kladnรก aj pri menลกej hrรบbke tepelnej izolรกcie, ฤo znamenรก, ลพe investรญcia mรก zmysel. Vย prรญpade kvalitnejลกej pรดvodnej konลกtrukcie (variant 1b) je hodnota NPV zรกpornรก pre akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie menลกiu ako 40 mm.
Vรฝslednรฝ sรบฤiniteฤพ prechodu tepla pri hrรบbke zateplenia 200ย mm je 0,18ย W/(Kโ.โm2), aย to vย prรญpade menej kvalitnej pรดvodnej konลกtrukcie sย hrรบbkou vnรบtornej izolรกcie panelu 40 mm aย 0,15 W/(Kโ.โm2) vย prรญpade pรดvodnej konลกtrukcie sย hrรบbkou vnรบtornej izolรกcie panelu 80 mm.
Vย druhom variante sa realizoval vรฝpoฤet optimรกlnej hrรบbky tepelnej izolรกcie pri uvaลพovanรญ sย tromi rozliฤnรฝmi cenami tepla (18,72 โฌ/GJ; 27 โฌ/GJ, 42 โฌ/GJ) aย pri sรบฤiniteli prechodu tepla pรดvodnej konลกtrukcie 0,89 W/(Kย .ย m2). Vyhodnotenie sa realizovalo rovnako ako vย prรญpade variantu 1 podฤพa ukazovateฤพa NPV.
Pre variant sย predpokladanou najniลพลกou cenou tepla (variant 2a) vychรกdza opรคลฅ najvhodnejลกia hrรบbka tepelnej izolรกcie vย rozpรคtรญ od 12 do 200ย mm (obr.ย 2). Pri aplikรกcii druhej vrstvy tepelnej izolรกcie dochรกdza ku skokovรฉmu nรกrastu ceny. Uลกetrenรฉ nรกklady na tepelnรบ energiu pri pouลพitรญ vรคฤลกej hrรบbky tepelnej izolรกcie nepokryjรบ vย tomto prรญpade zvรฝลกenรฉ nรกklady na vรคฤลกiu hrรบbku tepelnej izolรกcie, pretoลพe cena energie je prรญliลก nรญzka. Vย prรญpade variantu sย najvyลกลกou cenou tepla (variant 2c) nie je skokovรฝ nรกrast ceny pri aplikรกcii druhej tepelnoizolaฤnej vrstvy takรฝ vรฝznamnรฝ vย porovnanรญ sย uลกetrenรฝmi nรกkladmi za energiu. Zย toho vyplรฝva, ลพe vย tomto prรญpade je optimรกlne voliลฅ hrรบbku tepelnej izolรกcie ฤo najvรคฤลกiu, teda 300ย mm. Krivka NPV je strmลกia vย rozmedzรญ hrรบbky tepelnej izolรกcie 120 aลพ 200ย mm pri vyลกลกรญch cenรกch energie (2c), aย preto je zย ekonomickรฉho hฤพadiska vรฝhodnejลกie aplikovaลฅ tepelnรบ izolรกciu sย vรคฤลกou hrรบbkou, aspoล 200ย mm.
Zateplenie zย environmentรกlneho hฤพadiska
Aplikรกciou tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na panelovรฉ domy dochรกdza kย redukcii tepelnej straty prechodom tepla cez obalovรบ konลกtrukciu domu, aย tรฝm kย znรญลพeniu spotreby tepla na vykurovanie budovy, teda ku znรญลพeniu energie potrebnej na jej prevรกdzku. Pri ลฅaลพbe aย spracovรกvanรญ surovรญn na vรฝrobu tepelnej izolรกcie aย ostatnรฝch sรบฤastรญ tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, pri ich vรฝrobe, doprave aย realizรกcii sa spotrebรบva veฤพkรฉ mnoลพstvo energie oznaฤovanรฉ ako zviazanรก spotreba energie. Tรกto energia sa spรกja sย produkciu CO2, ฤo negatรญvne vplรฝva na ลพivotnรฉ prostredie. Zย hฤพadiska znรญลพenia negatรญvneho dosahu na ลพivotnรฉ prostredie mรก zmysel aplikovaลฅ tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm, pokiaฤพ bude mnoลพstvo uลกetrenรฝch prevรกdzkovรฝch emisiรญ CO2 vย priebehu ลพivotnรฉho cyklu stavby vyลกลกie ako hodnota zviazanรฝch emisiรญ CO2.
Mnoลพstvo uลกetrenรฝch prevรกdzkovรฝch nรกkladov emisiรญ CO2 sa lรญลกi vย zรกvislosti od pouลพitรฉho druhu paliva na vykurovanie bytovรฉho domu. Teplo na vykurovanie sa do bytovรฝch domov dodรกva vรคฤลกinou systรฉmami CZT (centrรกlny zdroj tepla) aย vyrรกba sa vย teplรกrni alebo ako odpadovรฝ produkt vย elektrรกrni. Ako palivo sa teda beลพne pouลพรญva uhlie, mazut aย zemnรฝ plyn. Rozliฤnรฝ nรกrast krivky spรดsobuje fakt, ลพe pri spaฤพovanรญ hnedรฉho uhlia sa na jednotku zรญskanej energie vyprodukuje vรคฤลกie mnoลพstvo emisiรญ CO2 (0,357 kg/kWh) ako pri spaฤพovanรญ zemnรฉho plynu (0,198 kg/kWh).
Mnoลพstvo zviazanรฝch emisiรญ CO2 zรกvisรญ od druhu tepelnej izolรกcie. Ako sรบฤasลฅ tepelnoizolaฤnรฝch systรฉmov sa najฤastejลกie pouลพรญva tepelnรก izolรกcia na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu (obr.ย 4) aย minerรกlnej vlny. Vรฝroba minerรกlnej vlny je energeticky vรฝrazne nรกroฤnejลกia, aย preto je mnoลพstvo vyprodukovanรฝch emisiรญ CO2 na 1ย m3 materiรกlu (241,08 kg/m3) ลกtyrikrรกt vรคฤลกie ako zviazanรฉ emisie CO2 vznikajรบce pri vรฝrobe expandovanรฉho polystyrรฉnu (60,30 kg/m3).
Nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 lineรกrne stรบpa so zvรคฤลกujรบcou sa hrรบbkou tepelnej izolรกcie vย tepelnoizolaฤnom systรฉme. Pri porovnanรญ sย ekonomickou prostou nรกvratnosลฅou mรก nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 niลพลกie hodnoty, pretoลพe mnoลพstvo emisiรญ uvoฤพลovanรฝch pri vรฝrobe energie zย hnedรฉho uhlia alebo zemnรฉho plynu je vysokรฉ. Pokiaฤพ by sa na vรฝrobu tepla pouลพil zemnรฝ plyn, tak pri hrรบbke tepelnej izolรกcie na bรกze expandovanรฉho polystyrรฉnu sย hrรบbkou 200ย mm je nรกvratnosลฅ emisiรญ CO2 jeden rok, vย prรญpade minerรกlnej vlny ลกtyri roky. Pri spaฤพovanรญ hnedรฉho uhlia dochรกdza kย produkcii vรคฤลกieho mnoลพstva emisiรญ CO2, aย preto je vรฝslednรก nรกvratnosลฅ rรฝchlejลกia.
ย
Zateplenie zย technologickรฉho hฤพadiska
Pri uvaลพovanรญ oย pouลพitรญ nadลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnej izolรกcie na zateplenie bytovรฉho domu alebo budovy sa ฤasto diskutuje oย statike aย spรดsobe kotvenia. Kotvenie nadลกtandardnรฝch hrรบbok tepelnej izolรกcie musรญ zabezpeฤiลฅ jej mechanickรบ stabilitu. Zvislรฉ zaลฅaลพenie (vlastnรก vรกha izolรกcie, omietky) sa prenรกลกa cez lepidlo na podklad. Sรบฤasลฅou dodรกvky systรฉmu musรญ byลฅ aj realizรกcia odtrhovรฝch skรบลกok, pri ktorรฝch musรญ byลฅ prรญdrลพnosลฅ lepiaceho materiรกlu kย podkladu minimรกlne 80 kPa. Prรญdrลพnosลฅ sa overuje in-situ odtrhovou skรบลกkou vย sรบlade sย STN EN 1542: 2001
(Vรฝrobky aย systรฉmy na ochranu aย opravu betรณnovรฝch konลกtrukciรญ. Skรบลกobnรฉ metรณdy.
Meranie prรญdrลพnosti pri odtrhovรฝch skรบลกยญkach). Vodorovnรฉ zaลฅaลพenie musia preniesลฅ mechanickรฉ kotvy. Certifikovanรฉ vรฝrobky umoลพลujรบ klasickรฉ kotvenie tepelnej izolรกcie aลพ do hrรบbky 260ย mm (naprรญklad tanierovรก zatฤบkacia rozperka sย predmontovanรฝm oceฤพovรฝm tลลom, ktorรบ moลพno pouลพiลฅ na kotvenie tepelnej izolรกcie na bรกze expandovnรฉho polystyrรฉnu aย minerรกlnej vlny sย pozdฤบลพnou orientรกciou vlรกkien).
Vย ostatnom obdobรญ sa na trhu objavili novรฉ kotviace systรฉmy, ktorรฉ vyuลพรญvajรบ kombinรกciu mechanickรฉho kotvenia aย lepenia, ฤรญm sa zabezpeฤuje stabilita tepelnej izolรกcie proti saniu vetra. Lepiace kotvy sa mechanicky kotvia priamo na upravenรฝ podklad vย rastri odporรบฤanom vรฝrobcom aย overenom statickรฝm vรฝpoฤtom. Pred prilepenรญm izolaฤnej dosky, na ktorรบ sa nanieslo lepidlo vย sรบlade sย technologickรฝm predpisom, sa na hlavy kotiev nanesie lepidlo, ktorรฝm sa zabezpeฤรญ sรบdrลพnosลฅ kotvy sย podkladom. Tรฝmto systรฉmom moลพno kotviลฅ tepelnรบ izolรกciu aลพ do hrรบbky 400ย mm.
Kotvy sa vย sรบlade sย vรคฤลกinou systรฉmovรฝch rieลกenรญ navrhujรบ na stopercentnรฉ sanie vetra aย neprispievajรบ kย prenรกลกaniu ostatnรฉho zaลฅaลพenia. Zย doposiaฤพ publikovanรฝch aย dostupnรฝch firemnรฝch pomรดcok na navrhovanie poฤtu kotiev vyplรฝvajรบ iba odporรบฤanรฉ rieลกenia, priฤom vรฝrobcovia pri stanovenรญ zaลฅaลพenia vetrom vychรกdzajรบ pravdepodobne zย normatรญvnych poลพiadaviek (STN) alebo zย prevzatรฝch zahraniฤnรฝch predpisov (DIN, รNORM aย podobne). Odporรบฤania jednotlivรฝch vรฝrobcov ETICS sa pritom pri stanovanรญ zรกkladnรฉho poฤtu kotiev na ลกtvorcovรฝ meter, poฤtu kotiev pre okrajovรบ oblasลฅ nรกroลพia (zvรฝลกenรฝ poฤet kotiev) aย vย uvรกdzanรญ vรฝลกkovรฝch pรกsiem lรญลกia. ฤo je pozitรญvne, je fakt, ลพe kaลพdรฝ vรฝrobca uvรกdza nutnosลฅ stanovenia poฤtu kotiev statickรฝm vรฝpoฤtom vย kaลพdom konkrรฉtnom prรญpade (obr.ย 5).
Nรกvrhovรฉ hodnoty zaลฅaลพenia vetrom vย jednotlivรฝch oblastiach fasรกdy bytovรฉho domu sย nรกvrhom poฤtu kotviacich prvkov vidieลฅ na obr.โฏ6. Minimรกlny poฤet kotiev pre tento modelovรฝ bytovรฝ dom je 6 kotiev na 1ย m2 fasรกdy vย jej strednej ฤasti. Na nรกroลพรญ sa tento poฤet zvyลกuje viac ako na dvojnรกsobok (14ย kotiev na 1ย m2). Vย oblastiach sย vyลกลกou veternou expozรญciou aย vย prรญpade vyลกลกรญch budov sa investiฤnรฉ nรกklady na tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm aย kotviace prvky priamo รบmerne zvyลกujรบ. Ak by sa na kotvenie tepelnej izolรกcie sย hrรบbkou 200ย mm pouลพili rozperky sย kovovรฝm tลลom, predstavovalo by navรฝลกenie ceny pribliลพne 1ย euro na kotviaci prvok.
Zateplenie zย hฤพadiska dennรฉho osvetlenia
Panelovรฉ bytovรฉ domy sa navrhovali sย pomerne veฤพkรฝmi odstupovรฝmi vzdialenosลฅami medzi jednotlivรฝmi blokmi domov. Vย ฤase vรฝstavby sa jednotlivรฉ byty neposudzovali zย hฤพadiska รบrovne dennรฉho osvetlenia, ale pouลพรญvali sa unifikovanรฉ panelovรฉ sรบstavy, aย teda aj ลกtandardnรฉ odstupovรฉ vzdialenosti, ktorรฉ sa navrhovali vย zรกvislosti od vรฝลกky okolitรฝch stavieb. Oknรก vรคฤลกiny panelovรฝch bytovรฝch domov boli pomerne veฤพkรฉ (obr.ย 7) aย tieniace konลกtrukcie lodลพiรญ neboli vรคฤลกia ako 1,2ย m. Sรบฤasnรก รบroveล dennรฉho osvetlenia miestnostรญ panelovรฝch bytovรฝch domov je spravidla vyลกลกia ako sรบ normatรญvne poลพiadavky.
Zย hฤพadiska รบrovne dennรฉho osvetlenia sa miestnosti posudzujรบ vย sรบlade sย STN 73ย 0580-1:
1986 (Dennรฉ osvetlenie budov. ฤasลฅ 1: Zรกkladnรฉ poลพiadavky) aย STN 73โฏ0580-2:โฏ2000 (Dennรฉ osvetlenie budov. ฤasลฅ 2: Dennรฉ osvetlenie budov na bรฝvanie). Vย tรฝchto normatรญvnych predpisoch sa na hodnotenie kvality dennรฉho osvetlenia budov zisลฅuje veliฤina ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti Dโฏ(%), ktorรฝ musรญ maลฅ minimรกlnu hodnotu Dmin = 0,7ย %, aย to vo dvoch kontrolnรฝch bodoch umiestnenรฝch vย polovici hฤบbky miestnosti, ale najฤalej 3ย m od okna aย vzdialenรฝch 1ย m od vnรบtornรฉho povrchu boฤnรฝch stien. Zรกroveล treba splniลฅ poลพiadavku na priemernรบ hodnotu ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti vย obidvoch tรฝchto bodoch Dm1/2 = 0,9 %.
Aby sa overilo dodrลพanie poลพiadavky na ฤiniteฤพa dennej osvetlenosti, vytvoril sa model kritickej miestnosti obรฝvacej izby na 1.ย NP vย panelovom bytovom dome so siedmimi nadzemnรฝmi podlaลพiami, orientovanej na severnรบ stranu. Odstupovรก vzdialenosลฅ protiฤพahlรฉho domu bola 30ย m. Zรกkladnรฝ model tienenia tvorila boฤnรก hrana susednej miestnosti, ktorรก je zรกroveล boฤnou stenou lodลพie, aย hornรก stropnรก doska lodลพie na 2.ย NP.
Tรกto modelovรก miestnosลฅ sa posรบdila bez tienenia aย sย tienenรญm vznikajรบcim od protiฤพahlej sรบvislej zรกstavby panelovรฝch domov sย vรฝลกkou 7 NP. Tieto dva varianty sa posรบdili bez tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu aย sย tepelnoizolaฤnรฝm systรฉmom sย hrรบbkou tepelnej izolรกcie 100 aย 200 mm. Hodnotenรก modelovรก miestnosลฅ mala dฤบลพku 4,6ย m aย ลกรญrku 3,7ย m. Osvetฤพovacie otvory tvorila zostava lodลพiovรฝch dverรญ sย veฤพkosลฅou okien 0,9 ร 2,3ย m + 1,6 ร 1,5ย m. Svetlรก vรฝลกka miestnosti bola 2,6 m.
Moลพno predpokladaลฅ, ลพe na stenรกch lodลพie sa nebude beลพne pouลพรญvaลฅ hrรบbka tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu 200ย mm, aby sa nezmenลกovala รบลพitkovรก plocha lodลพie. Vyhovujรบci stav dennรฉho osvetlenia sa zachovรกva aj vย prรญpade tejto extrรฉmnej hrรบbky tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, zย ฤoho vyplรฝva, ลพe bude vyhovujรบci aj vย prรญpade akejkoฤพvek inej, menลกej hrรบbky. Znรญลพenie รบrovne dennรฉho osvetlenia vplyvom tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu sa pohybuje na รบrovni asi 7 aลพ 20ย % bez okennรฉho tienenia aย 7 aลพ 26 % pri tienenรญ od protiฤพahlej zรกstavby.
Zรกver
Optimรกlna hrรบbka tepelnej izolรกcie sa zย ekonomickรฉho hฤพadiska hodnotila podฤพa NPV aย zรกvisรญ od tepelnotechnickรฉho stavu pรดvodnej konลกtrukcie, ceny energie, ceny kompletnรฉho tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu, aย ak sa pouลพije druhรก vrstva tepelnej izolรกcie, aj od dodatoฤnรฝch nรกkladov. Ako najvรฝhodnejลกia sa zย ekonomickรฉho hฤพadiska javรญ hrรบbka tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu 120 aลพ 200 mm. Investรญcia do zateplenia vย prรญpade budov vykurovanรฝch lacnejลกรญm teplom aย pri lepลกรญch vlastnostiach pรดvodnej konลกtrukcie mรก horลกรญ vรฝsledok ekonomickรฉho hodnotenia. Vย oblastiach, vย ktorรฝch je cena energie vyลกลกia (42ย โฌ/GJ), je vรฝhodnejลกie pouลพรญvaลฅ tepelnoizolaฤnรฝ systรฉm sย vรคฤลกou hrรบbkou, ako vย oblastiach sย niลพลกou cenou energie. Keฤลพe cena energie stรกle stรบpa, malo by sa uลพ teraz investovaลฅ do vรคฤลกรญch hrรบbok tepelnej izolรกcie.
Ukazovateฤพom hodnotenia vplyvu aplikรกcie tepelnoizolaฤnรฉho systรฉmu na ลพivotnรฉ prostredie je nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 vย tepelnej izolรกcii, ktorรก sa lรญลกi vย zรกvislosti od druhu izolaฤnรฉho materiรกlu aย druhu paliva pouลพitรฉho na vykurovanie panelovรฉho bytovรฉho domu. Zย hฤพadiska dosahu na ลพivotnรฉ prostredie sa odporรบฤa na panelovรฉ bytovรฉ domy aplikovaลฅ akรบkoฤพvek hrรบbku tepelnej izolรกcie, pretoลพe nรกvratnosลฅ zviazanรฝch emisiรญ CO2 vย tepelnej izolรกcii je vo vลกetkรฝch posudzovanรฝch prรญpadoch niลพลกia ako ลพivotnosลฅ izolaฤnรฉho materiรกlu.
Na zรกklade ลกtรบdie dennรฉho osvetlenia miestยญnosti bytovรฉho domu zateplenรฉho tepelnoizolaฤnรฝm systรฉmom sย hrรบbkou 200ย mm moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe aj pri hrรบbke 200ย mm sa zachovajรบ poลพiadavky na dennรฉ osvetlenie.
TEXT: Ing. Lucie ล ancovรก, Mgr. Frantiลกek Macholda, MBA, Ing. Jan Antonรญn, Ing. Petr Vogel, Ing. Petr Kotek, PhD., Ing. Gabriela Krajcarovรก, doc. Ing. Hana Gattermayerovรก, CSc.
OBRรZKY aย FOTO: archรญv autorov, Dano Veselskรฝ
ย
Ing. Lucie ล ancovรก je odbornou asistentkou vย spoloฤnosti EkoWaTT. ล pecializuje sa na problematiku รบspor energie, pohody vnรบtornรฉho prostredia, certifikรกciu LEED aย SBToolCZ aย podieฤพa sa na vรฝskumnรฝch projektoch.
Mgr. Frantiลกek Macholda, MBA je senior konzultantom vย spoloฤnosti, energetickรฝm audรญtorom aย obchodnรฝm riaditeฤพom spoloฤnosti EkoWaTT.
Ing. Jan Antonรญn je konzultantom-ลกpecialistom vย spoloฤnosti EkoWaTT aย doktorandom na Stavebnej fakulte ฤVUT vย Prahe. Venuje sa tvorbe vรฝpoฤtovรฝch aplikรกciรญ na optimalizรกciu nรกvrhu aย predbeลพnรฉ posรบdenie pasรญvnych rodinnรฝch aย bytovรฝch domov.
Ing. Petr Vogel je konzultantom-ลกpecialistom vย spoloฤnosti EkoWaTT, spoluzakladateฤพom aย predsedom predstavenstva ฤeskej rady pre ลกetrnรฉ budovy.
Ing. Petr Kotek, PhD., je konzultantom ลกpecialistom aย vedรบcim regionรกlnej poboฤky spoloฤnosti EkoWATT vย Liberci.
Ing. Gabriela Krajcarovรก je konzultantkou, energetickou audรญtorkou aย projektovou manaลพรฉrkou vย spoloฤnosti EkoWaTT.
Doc. Ing. Hana Gattermayerovรก, CSc., pรดsobรญ ako docentka na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤVUT vย Prahe. Je autorizovanou inลพinierkou pre statiku aย dynamiku stavieb. Okrem toho pรดsobรญ ako hlavnรฝ statik vย projektovej spoloฤnosti Atelier P. H.A, s. r. o., kde vedie profesijnรบ skupinu betรณnovรฝch aย oceฤพovรฝch konลกtrukciรญ.
Recenzoval doc. Dr. Ing. Zbynฤk Svoboda, ktorรฝ pรดsobรญ na katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty ฤVUT vย Prahe.
ฤlรกnok vznikol ako vรฝstup zย vรฝskumnรฉho projektu VAV-SP-3g5-221-07 Komplexnรฉ rekonลกtrukcie panelovรฝch domov vย nรญzkoenergetickom ลกtandarde.
Literatรบra
1.ย ย ย Zรกkladnรฝ prehฤพad tepelnoizolaฤnรฝch materiรกlov, http://istavitel.cz.
2.ย ย ย ลehรกnek, J. โ Valenta, V. aย kolektรญv: 4 ร E oย tepelnรฉ izolaci budov,. Praha: CKAIT-CEA, 2004, s. 252,
ISBN 80-86769-25-9.