Údržba ETICS šetrná k životnému prostrediu

Ako zabezpečiť údržbu tepelnoizolačného kontaktného systému proti biokorózii bez negatívnych účinkov použitých chemických látok na zdravie ľudí a životné prostredie?

Periodická údržba tepelnoizolačného kontaktného systému ETICS (External Thermal Insulation Composite System) predstavuje pre investora maximálne efektívne využívanie a zabezpečenie funkčnosti konštrukcie zateplenia počas celého obdobia jeho predpokladanej životnosti.

V posledných rokoch rastie počet zateplených budov s novodobým problémom – povrch tepelnoizolačného systému postupne kolonizujú a kontaminujú huby, povlaky rias, machy, lišajníky a nakoniec aj plesne. Všetky chemické prípravky, ktoré sa používajú na odstránenie mikroorganizmov na fasádach, či už ako viazané, zapuzdrené v pigmentoch, omietkach, alebo voľné, nezapuzdrené, redukujúce ich vývoj a rast, obsahujú prevažne toxické zlúčeniny ťažkých kovov a sú založené na báze aktívneho striebra.

Riziká kontaminácie pôdy a vody pri likvidácii mikroorganizmov na zateplení sú tak enormné. Nevyhnutnou súčasťou operatívnej a plánovanej údržby však musí byť aj adekvátna ochrana životného prostredia.
Stratégia pre obnovu fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike z júla 2014 vapracovaná MDVRR SR vychádza z požiadaviek Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ.

Dokument v závere ukladá povinnosti a návrhy súvisiace s mobilizáciou investícií do obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov v súkromnom a verejnom vlastníctve a identifikáciou nákladovo efektívnych prístupov k obnove týkajúcej sa typu budovy výhľadovo do roku 2020. V programovej stratégii však absentuje prístup k poruchám v minulosti obnovených budov, mobilizácii investícii na odstránenie porúch pred ukončením životnosti obnovených konštrukcií a k vývoju alebo uplatneniu výsledkov výskumov pri oprave alebo údržbe.

Údržba ETICS

V súčasnej praxi dlhodobo absentuje pri správe a údržbe tepelnoizolačného kontaktného systému ETICS profesionálny prístup. Pokyny výrobcov komponentov ETICS k údržbe sú väčšinou všeobecné, zúžené na informácie o „bezúdržbovosti“, prípadne o potrebe bežného očistenia povrchov podľa potreby. V poslednom období sa však čoraz častejšie stretávame s potrebou okamžite a operatívne riešiť výskyt mikroorganizmov na konštrukcii ETICS. Stáva sa tak prevažne po piatich až šiestich rokoch od realizácie zateplenia [1].

Prevláda konzervatívne riešenie bez monitoringu vplyvov na životné prostredie. Ide o priamy chemický zásah (odstránenie a vyhubenie mikroflóry na povrchu zateplenia prostredníctvom chemických prípravkov) v kombinácii s mechanickým čistením. Odstránenie povlakov rias a iných mikroorganizmov z povrchu ETICS pomocou chemických a konzervačných látok (biocídov) predstavuje v súčasnosti jedinú účinnú technológiu [2].

Ochranné metódy a technológie na odstránenie biodegradácie stavebných materiálov sú ekologicky problematické (kontaminácia povrchových vôd pri vyplavovaní a kontaminácia kanalizačných vôd chemickými prípravkami s obsahom ťažkých kovov) [3].

Vo svete sa objavujú stále negatívnejšie ohlasy na technológiu likvidácie mikroorganizmov prostredníctvom chemických prípravkov, a to pre ich negatívne účinky. Ide predovšetkým o vedľajšie toxikologické účinky a ich uvoľňovanie formou znečisťujúcich látok do prostredia.

Z experimentálnych riešení sa dosiahli uspokojivé výsledky odolnosti proti biokorózii počas maximálne šiestich rokov. Cyklus údržby a ochrany ETICS z hľadiska odolnosti proti biokorózii sa preto navrhuje v intervale tri až šesť rokov, v závislosti od ďalších faktorov [1]. Ak vezmeme do úvahy počet opakovaní likvidácie mikroorganizmov v rámci predpokladanej životnosti ETICS na úrovni 25 až 30 rokov (ETAG 004), vplyv chemických prípravkov na životné prostredie je alarmujúci.

Ochrana ľudského zdravia a životného prostredia

Biocídne výrobky môžu predstavovať riziko pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. V dôsledku toho Európska únia zriadila prísne pravidlá a postupy na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia. Európske právne predpisy o chemických látkach sa v posledných rokoch zmenili a zaviedli sa štyri nariadenia, ktoré zaisťujú voľný pohyb chemických látok v Európskej únii a vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia:

• REACH – nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok;
• CLP – nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení nebezpečných chemických látok;
• BPR – nariadenie o biocídnych výrobkoch;
• PIC – nariadenie o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom schválení v medzinárodnom obchode s nebezpečnými chemickými látkami a pesticídmi.

REACH sa nevzťahuje na pesticídy, biocídy alebo liečivá, pretože tie riešia iné európske právne predpisy. V Delegovanom nariadení EÚ č. 1062/2014 zo 4. augusta 2014 o pracovnom programe na systematické skúmanie všetkých existujúcich účinných látok obsiahnutých v biocídnych výrobkoch uvedených v nariadení BPR (č. 528/2012 Európskeho parlamentu a Rady) je zaznamenaných viac ako 1 000 typov biocídov.

Nariadenie o biocídnych výrobkoch (BPR) sa týka uvádzania výrobkov na trh a používania takých biocídnych výrobkov, ktoré sú určené na ochranu ľudí, zvierat, materiálov alebo predmetov pred škodlivými organizmami, ako sú škodce alebo baktérie. Toto nariadenie má zlepšiť fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami v EÚ a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany človeka a životného prostredia. Zároveň ruší smernicu o biocídnych výrobkoch (smernica 98/8/ES).

V prílohe V BPR sú biocídne výrobky rozdelené do 22 typov a štyroch hlavných oblastí. Najpoužívanejšími produktami v stavebníctve sú konzervačné činidlá PT7, PT8 PT10, PT12 – nachádzajú sa v skupine konzervačných látok. Problémom je nekontrolovateľný a zvyšujúci sa dopyt po biocídnych prípravkoch v stavebníctve a pri údržbe stavieb.

Regulačný tlak na využívanie biocídov v stavebníctve núti veľké nadnárodné spoločnosti vyvíjať náhrady za používané chemické látky alebo rozvíjať technológie, ktoré znižujú a regulujú vyplavovanie biocídov do voľného prostredia. Výskum sa sľubne vyvíja aj v oblasti nanotechnológií a vývoja „eco-friendly“ biocídov.

Zámerom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES je dosiahnuť stav, aby ekonomické subjekty niesli zodpovednosť za dôsledky svojho správania, čo znamená, aby boli zodpovedné aj za vzniknuté škody. Smernica č. 2000/60/ES (Rámcová smernica o vode – RSV) tvorí legislatívny rámec na komplexnú ochranu vôd.

SR prijala v decembri 2014 nový zákon o vodách (zákon č. 409/2014), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. Novela vychádza predovšetkým z potreby zapracovania pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.

Zásada „znečisťovateľ platí“ sa v environmentálnej politike ekonomicky vyspelých krajín považuje za princíp objektívnej zodpovednosti znečisťovateľa za náhradu škôd, ktoré by mohli vyplynúť z ním spôsobeného znečistenia. Preto by správcovia a majitelia budov mali dbať na dôslednú pravidelnú plánovanú a operatívnu údržbu, ktorá musí byť zároven šetrná k životnému prostrediu (a teda aj k ich vlastným zdrojom, pretože platiť pokuty sa nevypláca).

Odstránenie mikroorganizmov chemickými prípravkami

V súčasnosti prevažujú technológie konzervatívne, takzvané bariérové – teda povrchové formy aplikácie biocídnych látok. Ide o aplikáciu formou mikrokapsúl biocídov v náteroch a finálnych úpravách ETICS alebo o voľnú formu biocídov v náteroch. Chemicky aktívne látky sa tak vyplavujú do voľného prostredia:

• už v počiatočnej fáze počas umývania a oplachovania odumretých zvyškov biologického filmu z plochy fasády počas chemického ošetrenia a následne postupným vymývaním chemických látok zrážkovou vodou;
• dlhodobo omývaním chemicky ošetreného povrchu fasády zrážkovou vodou. [1].

Operatívna likvidácia predstavuje vysokoefektívnu dekontamináciu pri dodržaní potrebných technologických postupov. Pre operatívny zásah odstránenia biokorózie ETICS platia určité technologické zásady a princípy, bez ktorých sa nedá dosiahnuť očakávaný účinok (napríklad vhodný čas, počasie, prostriedky atď.).

Plánovaná forma starostlivosti o konštrukciu zateplenia súvisí s profesionálnym plánovaným prístupom k údržbe. Ten by mal vychádzať z manuálu užívania ETICS, ktorý obsahuje informácie o časových intervaloch údržby a obnovy biocídnej ochrany povrchu ETICS. Projektant spolu so zhotovovateľom musí spracovať a doplniť zásady užívania na základe skutočného vyhotovenia a aj zásady na použitie operatívnych a preventívnych technológií opráv a údržby. Správca by mal tieto informácie a zásady dopĺňať a aktualizovať [1].

Obr. 1 Typická fasáda s biokoróziou. Znehodnotené plochy odzrkadľujú klimatické pomery prostredia, napr. smer prevládajúceho vetra (hore) a miesta s chybnými detailmi oplechovania (dole) (foto: autorka, Bratislava-Lamač)

Bezpečné odvedenie vyplavovaných chemikálií

Záchytný systém sa musí navrhnúť s ohľadom na množstvo vody potrebnej na umytie fasády v jednom zábere (v prípade pravidelného čistenia fasády biocídnym roztokom) alebo na základe množstva zrážkovej vody v danom území (samovoľné vyplavovanie biocídov).

Zozbieraná voda sa musí odvádzať do zberných nádob, resp. nádrží, odkiaľ sa bude transportovať na spracovanie alebo likvidáciu v zmysle platnej legislatívy. V žiadnom prípade nie je možné bez súhlasu správcu sietí odviesť vodný roztok s účinnou látkou priamo do kanalizačného systému.

Konštrukcia záchytného systému sa môže osadiť:

• na úrovni odkvapového, pričom najjednoduchší spôsob je uloženie špeciálnych fólií odolných proti účinkom biocídov; problémový môže byť zber kontaminovanej vody z týchto plôch;
• pod plochou zateplenia (napr. podjazdy), kde sa osadí plošný záchytný mechanizmus podobne ako predchádzajúcom prípade;
• na úrovni zakladacej lišty konštrukcie zateplenia (osadenie hákov nesúcich žľaby, ktoré sú vyspádované do zberných nádob, pri realizácii zateplenia je potrebné pripraviť profily na kotvenie hákov, na ktoré sa pri pravidelných čisteniach budú osádzať žľabové háky a kontaminovaná voda by sa mala zhromaždiť v zberných nádobách a pripraviť na ďalšie spracovanie, obr. 2a);
• na úrovni styku zateplenia sokla a okolitého terénu (líniové odvodňovacie žľaby okolo domu, ktoré ostanú súčasťou úprav okolia domu, s možnosťou zberu vody; kontaminovaná voda by sa mala zhromaždiť v zberných nádobách a pripraviť na dalšie spracovanie alebo sa systém napojí cez revízne filtračné a dekontaminačné šachty na kanalizáciu, vsakovacie šachty alebo trativod do okolitej zelene; obr. 2b); tento systém zabezpečí permanentný zber chemicky aktívnych látok vyplavovaných z povrchu zateplenia, osadenie líniových odvodňovacích alebo filtračných (finančne náročných) žľabov je súčasťou plánovanej údržby.

V budúcnosti je však potrebné doriešiť systém zberu kontaminovanej vody budov, na ktorých sa ETICS realizoval dávnejšie. Realizovanie terénnych úprav v okolí domov na sídliskách našich obcí a miest naráža aj na problém vlastníctva pozemkov v okolí domu.

Napríklad, záchytný mechanizmus na úrovni základovej lišty konštrukcie zateplenia sa dočasne osadí a po ukončení čistenia a impregnácie sa odmontuje, uskladní a v prípade potreby sa znova môže použiť. Podmienkou tohto prístupu je však osadenie kotviacich prvkov ešte počas výstavby, realizácie dodatočného zateplenia alebo opravy zateplenia.

Obr. 2 a) odvedenie kontaminovanej vody pomocou dočasných žľabov – detail pri sokli, b) odvedenie kontaminovanej vody pomocou líniových odvodňovacích žľabov okolo domu

Aký prístup teda zvoliť?

Zvyšujúci sa trend využívania biocídov v stavebníctve môže viesť k nepredvídateľným negatívnym účinkom na životné prostredie. Úlohou zaineteresovaných odborníkov je zabrániť opakovanému uvoľňovaniu biocídov do pôdy a vody. Konštrukcie systému, ktorý umožňuje zber saponátmi a biocídmi kontaminovanej vody, resp. ich kotviace prvky, sa môžu stať v krátkej budúcnosti súčasťou systémového riešenia aplikácie ETICS na fasádach.

Úlohou projektantov je tieto prvky zakomponovať do architektonického riešenia fasády tak, aby nepôsobili rušivo a neznižovali výslednú estetickú kvalitu fasády. Neoddeliteľnou súčaťou tejto problematiky je finančná a organizačná náročnosť celého systému. Ďalším problematickým miestom je rozpočet obnovy domu, do ktorého sa väčšinou náklady na údržbu ETICS nazapočítavajú.

Tento problém nerieši ani Stratégia pre obnovu fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike z júla 2014 vapracovaná MDVRR SR. Pravidelná a systematická údržba tepelnoizolačného kontaktného systému (teda jeho monitoring, čistenie a biocídna ochrana) by mala byť súčasťou rozpočtu domu na prahu obnovy. Najdôležitejším prvkom je však osveta vlastníkov bytov a domov a hľadanie udržateľných riešení.

Literatúra
1. Antošová, N: Analýza poznania príčin a technológií riešení biokorózie ETICS a model zabezpečenia ich rezistencie. Habilitačná práca jún 2014. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2014, ISBN 978-80-227-4302-0.
2. Helmuth, V: Fassadensanierung, Praxisbeispiele, Produkteigenschaften, Schutzfunktionen. Berlín: Praktická príručka, 2011, s. 251, ISBN 978-3-481-02759-9.
3. Ledererová, J.: Biokorózní vlivy na stavební díla. Silkátový svaz 2009, ISBN 978-80-86821-50-4.
4. Antošová, N: The methodology for the selection of technology for eliminating microorganisms on the etics. Dostupné na http://www.scientificjournals.eu/magazine/2015/CJCE
5. Breuer, K. a kol.: Wirksamkeit und Dauerhaftigkeit von Bioziden in Bautenbeschichtungen. Berlin: Ernst & Sohn Verlag für Architektur und technische Wissenschaften GmbH & Co. KG, Bauphysik 34, 2012 Online ISSN 1437-0980.
6. Dostupné na: http://echa.europa.eu/regulations

TEXT + FOTO: Ing. arch. Katarína Minarovičová, PhD., Katedra konštrukcií pozemných stavieb, STU v Bratislave – Stavebná fakulta

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2016.