Uniqa Tower vo Viedni

Architekt Heinz Neumann, autor architektonickej koncepcie Uniqa Tower, označuje tento projekt ako „obrovskú vec“, čo sa ani tak nevzťahuje na výšku ako skôr na rafinované technické riešenie. Prevádzka budovy je mimoriadne energeticky efektívna.

Dvojplášťová sklená fasáda s prirodzeným vetraním poskytuje optimálnu ochranu proti teplu, zime, vetru a hluku a predchádza všetkým klimatickým problémom. Koncepcia technických zariadení budovy umožňuje okrem iného aj využívanie geotermálnej energie. Desiatky tisíc metrov plastových rúr sa uložili do 35 metrov hlbokých monolitických podzemných stien, ktoré slúžia ako betónový absorbér a v zime umožňujú využívať geotermálnu energiu na vykurovanie a v lete zvyšujú výkon vynaložený na chladenie vzduchu. Vzduch cirkuluje cez viaceré vrstvy skla precízne vyriešenej fasády a geotermálna energia sa vďaka tomu efektívne využíva v zime na vykurovanie a v lete na chladenie.
Architekti z ateliéru Neumann + Partner, ktorí v roku 1999 zvíťazili v silnom obsadení vypísanej architektonickej súťaže, vychádzali vo svojom návrhu z dvoch hlavných myšlienok: kancelárskou vežou chceli vytvoriť v siluete južného dunajského ramena Donaukanal vizuálny orientačný bod a zároveň mala budova svojím vzhľadom vyjadriť orientáciu investora na budúcnosť. Z hľadiska mestskej architektúry tvorí táto veža z diaľky viditeľné ťažisko a zdôrazňuje začiatok viedenskej Ringstrasse. Zatiaľ nie je jasné, či sa Skyline dunajského kanála bude ďalej rozrastať. Nové vežové projekty sa v tomto prostredí neplánujú a UNESCO chce rozšíriť zónu svetového kultúrneho dedičstva aj do druhého viedenského obvodu – čo však Viedeň zatiaľ odmieta.

Pôdorys veže vyzerá ako slimačia ulita a nápadne sa podobá logu spoločnosti Uniqa. Aby architekti vytvorili pracovné miesta s výhľadom z každého z nich, pôdorys sa s pribúdajúcou výškou stále viac otvára. Heinz Neumann to komentuje takto: „Otáčanie spojené s otváraním pokrýva všetky dôležité body brehu dunajského kanála (ústie riečky Wienfluss, Uraniu atď.) a končí v jeho smere presne v osi Ringu. Toto architektonické gesto zodpovedá vo svojej funkcionalite, flexibilite a transparentnosti významu prioritám koncernu Uniqa.“ Na prízemí sa ďaleko vystupujúca fasáda otvára smerom k verejným priestorom a so svojou ponukou gastronómie a možností trávenia voľného času pozýva k vstupu. Vo verejne prístupnom foyeri je okrem multimediálnych obrazoviek aj reštaurácia. Na každom z 21 poschodí je k dispozícii približne 38 000 m² úžitkovej plochy. Moderné pracovné miesta na kancelárskych podlažiach sú riešené ako otvorený priestor a vďaka tejto štruktúre ponúkajú vysokú mieru flexibility.

Vykročenie bočných betónových podpier do úzkej ulice Aspernbrückengasse je pomerne robustné, aj keď ho na povrchu podpier zmierňuje vrstva skla. Fitnescentrum, umiestnené na prvom podzemnom podlaží, sa síce vymyká z tohto riešenia, vďaka ktorému má dostatok denného svetla, ale predstavuje veľký zásah do priestoru ulice. Celková výška „nohy“ veže je možno len malým vybočením, ale vo výške očí okoloidúceho pôsobí ako krok z ohromujúceho rozmeru.

Napriek tomu architekt Heinz Neumann (nielen) k svojmu návrhu hovorí: „S naším mestským prostredím musíme zaobchádzať obozretne a starostlivo, lebo my, naša spoločnosť a naša doba sa raz budú posudzovať podľa našich stavebných diel. To je veľká zodpovednosť. A túto zodpovednosť musí niesť predovšetkým architekt.“

Zároveň s výstavbou budovy Uniqa Tower sa mali renovovať vedľajšie budovy s rovnako riešenou sklenou fasádou, kde má sedieť ďalších 400 pracovníkov spoločnosti, ale renovácia sa zatiaľ nedokončila. Nová hala určená na podujatia (reštauračná zóna a zóna na podujatia) s expresívne zaoblenou sklenou strechou spája tieto pôvodné kancelárske budovy s vežou.