image 98781 25 v1
Galรฉria(3)

Vladimรญr Benko: Najdรดleลพitejลกia รบloha SKSI je prรญprava stavebnรฉho zรกkona

Partneri sekcie:

Primeranรก kvalita stavieb za primeranรฉ ceny. Diktรกt najniลพลกej ceny. Honorรกrovรฝ poriadok. Vzdelรกvanie odbornรญkov v stavebnรญctve. To je len niekoฤพko tรฉm, ktorรฉ sa stali kฤพรบฤovรฝmi v nasledujรบcom rozhovore s predsedom Slovenskej komory stavebnรฝch inลพinierov (SKSI), prof.โ€ฏVladimรญrom Benkom. Nie vลกetko je v praxi slovenskรฉho stavebnรญctva idylickรฉ a nekvalita budov obฤas poriadne zatriasla ich statikou. Ambรญciou prof. Benka je vลกak postupnรฝmi krokmi napredovaลฅ ku kvalite stavebnej praxe na Slovensku โ€“ vytrvalo a s argumentรกciami.

7H9A0393
7H9A0403

ย 

ฤŒo sa podarilo naplniลฅ zย predsavzatรญ, ktorรฉ ste si dali pri zvolenรญ za predsedu SKSI pred ลกiestimi rokmi?
Predovลกetkรฝm sa nรกm podarilo profesionalizovaลฅ รšrad SKSI, rozbehnรบลฅ niekoฤพko profesionรกlnych informaฤnรฝch systรฉmov vย oblasti evidencie ฤlenov SKSI, celoลพivotnรฉho vzdelรกvania sย vyuลพitรญm e-learningu, webinรกrov, videokonferenciรญ. Ponuka celoลพivotnรฉho vzdelรกvania pre naลกich ฤlenov bude prichรกdzaลฅ videokonferenฤne nielen na vลกetky naลกe regionรกlne kancelรกrie, ale sย moลพnosลฅou pasรญvneho pripojenia chceme ponรบknuลฅ naลกim ฤlenom pripojenie zย kancelรกriรญ aย zย domu. Vย spoluprรกci so stavebnรฝmi fakultami na technickรฝch univerzitรกch vย Koลกiciach, ลฝiline aย Bratislave sme pripravili 12 akreditovanรฝch vzdelรกvacรญch programov na ฤalลกie vzdelรกvanie stavbyvedรบcich aย stavebnรฝch dozorov, akreditovanรฝ vzdelรกvacรญ program pre mestskรฝch inลพinierov, pripravuje sa akreditรกcia vzdelรกvacieho programu pre profesie dรดleลพitรฉ pri projektovanรญ aย zhotovovanรญ stavieb chrรกnenรฝch pamiatkovรฝm รบradom. Vย rokoch 2012 โ€“ 2013 sme boli prvou krajinou, ktorรก rozbiehala celoลพivotnรฉ vzdelรกvanie sย vyuลพitรญm videoprepojenia pre eurรณpskych inลพinierov zdruลพenรฝch vย organizรกcii ECEC (European Council of Engineers Chambers), zdruลพujรบcej inลพinierske komory zo zรกkona. Vย rokoch 2015 โ€“ 2018 sme ako lรญdri sย partnermi zย ฤŒeska, Rakรบska aย Slovenska รบspeลกne pripravili aย zรญskali eurรณpsky projekt ingREeS na vzdelรกvanie odbornรญkov vย oblasti energetickej efektรญvnosti aย obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vย piatich vzdelรกvacรญch programoch.

To boli najdรดleลพitejลกie รบlohy?
Tou najdรดleลพitejลกou bola prรญprava aย obhajovanie legislatรญvnych nรกvrhov pre Ministerstvo vรฝstavby aย dopravy SR aย NR SR vย stavebnรญctve tak, aby sme obyvateฤพom Slovenska na voฤพnom trhu Eรš vedeli zabezpeฤiลฅ primerane kvalitnรฉ projekty aย primerane kvalitnรฉ stavby sย predpรญsanou bezpeฤnosลฅou aย spoฤพahlivosลฅou. Pre SKSI priebeลพne trvรก uลพ od roku 1999, keฤ sa zaฤal prvรฝkrรกt pripravovaลฅ nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona, ktorรฝ mal nahradiลฅ starรฝ zรกkon platnรฝ na Slovensku od roku 1976. Keฤลพe nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona pripravovanรฝ vย rokoch 2012 โ€“ 2015 pรกn minister Jรกn Poฤiatek stiahol vย druhom ฤรญtanรญ zย parlamentu, tรกto najdรดleลพitejลกia รบloha ostรกva aj pre SKSI naฤalej otvorenรก.

Vย ktorรฝch oblastiach si vyลพaduje legislatรญva systรฉmovรฉ rieลกenia?
Kย najdรดleลพitejลกรญm patria: zjednoduลกenie aย urรฝchlenie povoฤพovacรญch procesov aย vyjadrovanie dotknutรฝch orgรกnov, sprรกvne nastavenie posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Aby sa zabrรกnilo zlyhaniam dรดleลพitรฝch stavieb, ktorรฉ by mali vรกลพne nรกsledky na straty na ฤพudskรฝch ลพivotoch alebo veฤพmi vรฝznamnรฉ nรกsledky ekonomickรฉ, sociรกlne aย environmentรกlne, je najdรดleลพitejลกie legislatรญvne nastavenie sย jasnรฝm cieฤพom โ€“ maลฅ kvalitnejลกie projekty, nezรกvislรบ kontrolu dรดleลพitรฝch projektov vo verejnom zรกujme, primerane kvalitnรฉ zhotovovanie aย nezรกvislรบ kontrolu kvality zhotovovania vo verejnom zรกujme. Oย dรดleลพitosti tรฝchto aspektov dlhodobo diskutujeme na vลกetkรฝch fรณrach so zรกstupcami investorov, zhotoviteฤพov, projektantov aย obyvateฤพov Slovenska. Na voฤพnom trhu Eurรณpskej รบnie โ€“ nielen na Slovensku โ€“ majรบ vรกลพne problรฉmy sย kvalitou stavieb vลกetci, ktorรญ sa riadia fetiลกom minimรกlnej ceny.

Znamenรก to, ลพe stavebnรก kvalita stรกle pokrivkรกva?
Eurรณpske krajiny majรบ problรฉmy so stavbami financovanรฝmi zย verejnรฝch zdrojov aย ฤasto majรบ problรฉmy aj stavby, ktorรฉ investori nestavajรบ pre seba aย skรดr ako zaฤali sย vรฝstavbou ich uลพ mali ฤiastoฤne alebo celkom finanฤne zazmluvnenรฉ. รšlohou ลกtรกtu je zabezpeฤiลฅ systรฉmovรฉ nastavenia, ktorรฉ zabezpeฤia primeranรบ kvalitu, bezpeฤnosลฅ aย spoฤพahlivosลฅ.

Odkiaฤพ ฤerpรกte vzory pri zรกsadรกch kvality stavieb?
Niektorรฉ krajiny Eรš majรบ nastavenรบ legislatรญvu tak, aby boli zรกkladnรฉ poลพiadavky na stavby (nariadenie EPaR 305/2011) dodrลพanรฉ aย zabezpeฤenรฉ nezรกvislou kontrolou pri vลกetkรฝch druhoch stavieb verejnรฉho aj sรบkromnรฉho sektora.

Stรกle uย nรกs vรญลฅazรญ diktรกt minimรกlnej ceny?
Uลพ od vstupu Slovenska do Eรš boli vย zรกkone oย verejnom obstarรกvanรญ moลพnรฉ dve cesty. Verejnรญ obstarรกvatelia sa mohli rozhodnรบลฅ, ktorou cestou sa pri obstarรกvanรญ vyberรบ: ekonomicky najvรฝhodnejลกou ponukou sย viacerรฝmi kritรฉriami, kde si mohli nastaviลฅ primeranรบ kvalitu stavieb, prรญpadne aj so zohฤพadnenรญm predpokladanรฝch prevรกdzkovรฝch nรกkladov, alebo tou, oย ktorej sme hovorili ako oย minimรกlnej cene. Prakticky vลกetci verejnรญ obstarรกvatelia na Slovensku vyuลพรญvajรบ obstarรกvanie cez jedinรฉ kritรฉrium โ€“ minimรกlnu cenu. Pre verejnรฉ sรบลฅaลพe projektov stavieb (produkty sย nรกvrhovou ลพivotnosลฅou minimรกlne 50 rokov vย prรญpade budovy aย 100 rokov pri inลพinierskej stavbe) nemรดลพe byลฅ niฤ horลกie, nedajboลพe eลกte cez elektronickรฉ trhovisko.

Uvediete prรญklad zlรฉho verejnรฉho obstarรกvania?
Prรญkladom jednรฉho zย chorรฝch obstarรกvanรญ je napr. obstarรกvanie zverejnenรฉ vo vestnรญku ฤ.140/2011 05469, kde pre vypracovanie technickej ลกtรบdie stavby rรฝchlostnej cesty vย dฤบลพke 10 km bola predpokladanรก celkovรก hodnota zรกkazky vo vรฝลกke 160 000โ€ฏโ‚ฌ. Vรญลฅaz verejnรฉho obstarรกvania to vyhral sย cenovou ponukou 12 584 โ‚ฌ. Oย obstarรกvanรญ vย stavebnรญctve vย roku 2012 sa prezident Zvรคzu stavebnรฝch podnikateฤพov Slovenska (ZSPS) Zsolt Lukรกฤ vyjadril: โ€žPrioritnรฉ vyuลพรญvanie kritรฉria najniลพลกej ceny vo verejnom obstarรกvanรญ spรดsobilo vย stavebnรญctve neprimeranรบ cenovรบ vojnu. Stavebnรฉ firmy vย sรบลฅaลพiach vzรกjomne podliezali nielen ceny, ale aj nรกklady stavebnej vรฝroby.โ€œ Oznaฤil to za zlรฉ aย chorรฉ, lebo to vedie do zรกhuby firmy aj projekt, ktorรฝ sa mรก realizovaลฅ.

Verejnรฉ obstarรกvanie je uย nรกs stรกle diskutovanou tรฉmou. Vy ste 15 rokov ลพili vย Rakรบsku โ€“ ako tam prebiehalo verejnรฉ obstarรกvanie?
Zรกsadou vyhodnocovania bolo viac kritรฉriรญ, ktorรฉ zohฤพadลˆovali kvalitu, odbornosลฅ aย tieลพ ponukovรบ cenu. Ako prรญklad uvediem sรบลฅaลพ vย projektovanรญ nosnรฝch konลกtrukciรญ komplexu budov pre nemocnicu vย rakรบskom Mรถdlingu. Ponukovรก cena bola len jednรฝm zย viacerรฝch kritรฉriรญ aย jeho vรกha bola okolo 30 %. Primeranรก odbornosลฅ aย kvalita mala pritom viac kritรฉriรญ. Hodnotenie niektorรฝch kritรฉriรญ sa uskutoฤลˆovalo cez Technickรบ univerzitu vo Viedni. Odbornรฉ kritรฉriรก zย hฤพadiska ponรบk projektov sme vyhodnocovali ako nezรกvislรก organizรกcia sย tรฝm, ลพe vลกetci uchรกdzaฤi โ€“ projektanti nosnรฝch konลกtrukciรญ โ€“ boli vย sรบลฅaลพi pre nรกs anonymnรญ. Vย sรบลฅaลพi nakoniec po zohฤพadnenรญ vลกetkรฝch kritรฉriรญ zvรญลฅazila projektovรก kancelรกria, ktorej cenovรก ponuka bola vyลกe miliรณna eur aย aลพ na druhom mieste skonฤila projektovรก kancelรกria sย cenovou ponukou na projektovรฉ prรกce za 700 000 โ‚ฌ.

Dal by sa tento prรญklad aplikovaลฅ na Slovensku?
Vย  roku 2010 som odporรบฤal vtedajลกiemu Ministerstvu dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR (MDVaRR) aย Nรกrodnej diaฤพniฤnej spoloฤnosti (NDS) urobiลฅ pilotnรฝ projekt sย viackriteriรกlnym vyhodnocovanรญm ekonomicky najvรฝhodnejลกej ponuky aย nรกsledne monitoring verejnรฝch financiรญ. Na nezรกvislom hodnotenรญ kritรฉriรญ mohli spolupracovaลฅ technickรฉ univerzity. MDVaRR som predloลพil ponuku moลพnej spoluprรกce na hodnotenรญ aj so zahraniฤnรฝmi partnermi, ktorรญ mali vย danej oblasti skรบsenosti.

Vย roku 2011 ste Ministerstvu dopravy, vรฝstavby a regionรกlneho rozvoja SR odborne pomรกhali sย pilotnรฝm projektom pri verejnom obstarรกvanรญ. ฤŒo presne sledoval?
Vย auguste 2011 sa MDVaRR rozhodlo preveriลฅ moลพnosti pilotnรฉho projektu sย viackriteriรกlnym vyhodnocovanรญm uchรกdzaฤov. Zorganizoval som stretnutie zรกstupcov ASFINAG-uย na pรดde NDS, kde boli aj zรกstupcovia MDVaRR. Pripravovali sme eลกte stretnutie sย obstarรกvateฤพmi veฤพkรฝch infraลกtruktรบrnych projektov zย Nemecka aย ล vajฤiarska. Odborne sme vedeli pripraviลฅ verejnรฉ obstarรกvanie sย ekonomicky najvรฝhodnejลกou ponukou sย viacerรฝmi kritรฉriami aj pre slovenskรฉ pomery. Pre daลˆovรฝch poplatnรญkov Slovenska bolo dรดleลพitรฉ nastaviลฅ aj legislatรญvu tak, aby prvรฝ vย sรบลฅaลพi zรกkazku mohol hneฤ zaฤaลฅ realizovaลฅ. Vรฝhodou takejto sรบลฅaลพe pre krajinu je istota, ลพe sรบ vysรบลฅaลพenรฉ prostriedky aย podmienky, vย ktorรฝch vรญลฅaz skutoฤne dokรกลพe stavbu vย primeranej kvalite zrealizovaลฅ. Mรก zabezpeฤenรฉ prostriedky aj na vyplatenie uskutoฤnenรฝch subdodรกvok. ฤŽalลกie pokraฤovanie vย pilotnom projekte nebolo, keฤลพe vย oktรณbri 2011 po vyslovenรญ nedรดvery vlรกde nasledovali predฤasnรฉ parlamentnรฉ voฤพby. Nevรฝhodu jedinรฉho kritรฉria minimรกlnej ceny sme na Slovensku vย rokoch 2012 aย 2014 skonฤili reลกtrukturalizรกciou veฤพkรฝch stavebnรฝch firiem, nรกsledkom ฤoho boli stovky zniฤenรฝch ลพivnostnรญkov aย stovky, moลพno tisรญce, nezamestnanรฝch.

Vย roku 2011 ste usporiadali medzinรกrodnรบ panelovรบ diskusiu sย tรฉmou Primeranรก kvalita stavieb. Nรกsledne sa zaฤal robiลฅ nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona, do ktorรฉho sa dostali pojmy zย tejto diskusie, ako sรบ primeranรก kvalita projektov aย ich kontrola, ako aj primeranรก kvalita zhotovovania projektov. To vyzeralo nรกdejne…
Medzinรกrodnรก panelovรก diskusia vย marci 2011 oย kvalite projektov aย kvalite stavieb mala upozorniลฅ na to, ลพe stavby sรบ skutoฤne veฤพmi nรกkladnรฉ produkty sย dlhoroฤnou nรกvrhovou ลพivotnosลฅou, ktorรฉ nemรดลพu byลฅ ponechanรฉ na voฤพnรบ regulรกciu trhu Eรš. Tlak na minimรกlne ceny nielen za projektovรฉ prรกce, ale tlak na ฤo najniลพลกie ceny za realizรกciu stavieb vย niektorรฝch ฤlenskรฝch ลกtรกtoch Eรš bude maลฅ za nรกsledok ลฅaลพkรฉ ลกkody na stavbรกch, ba dokonca havรกrie stavieb sย vรกลพnymi nรกsledkami aย ohrozenรญm verejnรฉho zรกujmu. Do nรกvrhu novรฉho stavebnรฉho zรกkona (2012 โ€“ 2015) sa dostali systรฉmovรฉ nastavenia kvality projektov, kontroly kvality projektov vyhradenรฝch stavieb vo verejnom zรกujme (nezรกvislรฝ kontrolnรฝ statik), zhotovovanie vyhradenรฝch stavieb (autorizovanรฝ hlavnรฝ stavbyvedรบci) aย nezรกvislรก kontrola zhotovovania vyhradenรฝch stavieb vo verejnom zรกujme (autorizovanรฝ stavebnotechnickรฝ dozor) aลพ potom, ako sa na Slovensku naplnili predpovede. Vย roku 2012 sa zrรบtilo niekoฤพko stavieb โ€“ zimnรฝ ลกtadiรณn Nรกmestovo, silรก vย Leopoldove, dva tรฝลพdne pred kolaudรกciou pรคลฅpodlaลพnรก budova na Plynรกrenskej, most Kurimany, zimnรฝ ลกtadiรณn Starรก ฤฝubovลˆa.

Spochybลˆoval niekto tieto nastavenia poฤas prรญpravy nรกvrhu novรฉho stavebnรฉho zรกkona?
Prakticky nikto. Spoloฤne so ZSPS aย stavebnรฝmi fakultami na Slovensku sme pripravovali kvalitnejลกie zรกkladnรฉ vzdelanie aย ฤalลกie vzdelรกvanie na prรญpravu odbornรญkov na projektovanie aย zhotovovanie tzv. vyhradenรฝch stavieb. Tieto systรฉmovรฉ legislatรญvne nรกvrhy mali zabezpeฤiลฅ verejnรฝ zรกujem (nariadenie EPaR 305/2011 โ€“ zรกkladnรฉ poลพiadavky na stavby), mali vลกak byลฅ uลพ po jรบli 2012, keฤ sa zrรบtila pรคลฅpodlaลพnรก budova na Plynรกrenskej ulici vย Bratislave, schvรกlenรฉ urรฝchlenรฝm legislatรญvnym konanรญm do platnej legislatรญvy. Ich zapracovanie do nรกvrhu novรฉho stavebnรฉho zรกkona bolo nedostatoฤnรฝm opatrenรญm pre Slovensko, keฤลพe sa skonฤili vย septembri 2015 stiahnutรญm nรกvrhu stavebnรฉho zรกkona ministrom Poฤiatkom zย parlamentu. Legislatรญva vย stavebnรญctve na Slovensku je takto aj vย sรบฤasnosti presne takรก istรก, ako pred rokom 2012, pred zlyhanรญm niekoฤพkรฝch stavieb na Slovensku. Ak by zlyhala pรคลฅpodlaลพnรก budova nie dva tรฝลพdne pred kolaudรกciou, ale dva mesiace po, evidovali by sme na Slovensku niekoฤพko stoviek obetรญ.

Objavil sa tam aj pojem โ€žvyhradenรฉ stavbyโ€œ. Ako boli definovanรฉ?
Takรกto kategรณria stavieb je veฤพmi dobre znรกma vย eurรณpskych krajinรกch aย eurรณpskych normรกch tรฝkajรบcich sa navrhovania. Sรบ to stavby, ktorรฉ by vย prรญpade zlyhania mali vรกลพne nรกsledky vย podobe strรกt na ฤพudskรฝch ลพivotoch alebo veฤพmi vรฝznamnรฉ nรกsledky ekonomickรฉ, sociรกlne aย environmentรกlne. Poลพadovanรก spoฤพahlivosลฅ aย bezpeฤnosลฅ sa mรก zabezpeฤiลฅ nezรกvislou kontrolou projektov aย vรฝpoฤtov, ako aj kontrolou vย priebehu zhotovovania inou nezรกvislou osobou alebo organizรกciou ako tou, ktorรก pripravila nรกvrh.

Vrรกลฅme sa kย fatรกlnemu zlyhaniu, ktorรฉ viedlo kย pรกdu uvedenรฝch stavieb. Akรฉ boli konzekvencie?
Ako som uลพ spomรญnal, sรบ to dรดsledky systรฉmovรฝch chรฝb aย zle nastavenรฉho systรฉmu vย stavebnรญctve. Projekt pre stavebnรฉ povolenie okrem drobnรฝch aย jednoduchรฝch stavieb musia na Slovensku overiลฅ svojou autorizaฤnou peฤiatkou โ€žautorizovanรญ architektiโ€œ alebo โ€žautorizovanรญ stavebnรญ inลพinieriโ€œ. Stavebnรฝ zรกkon na Slovensku nedefinuje projektovรบ dokumentรกciu pre zhotovovanie stavieb. Pri zhotovovanรญ stavieb si zhotoviteฤพ mรดลพe objednaลฅ zmeny vย projektovej dokumentรกcii poฤas zhotovovania, prรญpadne projektovรบ dokumentรกciu pre ลกtรกdiรก vรฝstavby od kohokoฤพvek na svete, aย nemusรญ to byลฅ autorizovanรก osoba.

Ako to bolo vย prรญpade mosta vย Kurimanoch?
Podpornรบ konลกtrukciu, ktorรก zlyhala poฤas betรณnovania mostnรฉho poฤพa vย Kurimanoch, navrhovala osoba zย inej ฤlenskej krajiny, ktorรก nepotrebovala podฤพa slovenskej legislatรญvy autorizรกciu vย oblasti statiky stavieb na Slovensku. Vย statickom vรฝpoฤte (nie vย slovenskom jazyku) bola viac ako 500-percentnรก chyba, ktorรบ nikto neodhalil, priฤom podฤพa platnej slovenskej legislatรญvy to nebolo aย dodnes nie je potrebnรฉ robiลฅ. Moลพno by obyvateฤพov Slovenska aj ลกtyri roky po tragรฉdii zaujรญmalo, akรฉ odลกkodnรฉ dostali rodiny obetรญ aย ako sa ลพije vย rodinรกch ลฅaลพko zranenรฝch, ktorรญ sa zย vรฝลกky 18 m napichli na betonรกrske vรฝstuลพe nie vlastnou vinou. Akรฉ sรบ teda konzekvencie: stavebnรก legislatรญva po stiahnutรญ ฤalลกieho nรกvrhu stavebnรฉho zรกkona vย parlamente je presne takรก istรก, ako bola pred tragรฉdiou vย Kurimanoch.

Stavebnรฝ zรกkon je vaลกou veฤพkou agendou. Je uลพ politickรก vรดฤพa na jeho prijatie?
Vย oktรณbri 2016 sa sรบฤasnรฝ minister dopravy aย vรฝstavby รrpad ร‰rsek vyslovil, ลพe jeho prioritou bude stavebnรฝ zรกkon. ล tรกtny tajomnรญk Peter ฤŽurฤek vyvinul veฤพkรฉ รบsilie, aby sa pripravil kvalitnรฝ nรกvrh novรฉho stavebnรฉho zรกkona aย zรกkona oย รบzemnom plรกnovanรญ. Schvaฤพovanie stavebnรฉho zรกkona sa tรฝka pรคลฅ aย pol miliรณna obyvateฤพov Slovenska, vลกetkรฝch zรกujmovรฝch zdruลพenรญ aย spolkov, investorov, developerov, zhotoviteฤพov, projektantov, obฤianskych iniciatรญv.

Asi sa dajรบ oฤakรกvaลฅ stovky aj zรกsadnรฝch pripomienok vย medzirezortnom pripomienkovom konanรญ…
Ak by sa schvaฤพovanie stavebnรฉho zรกkona aย zรกkona oย รบzemnom plรกnovanรญ aj dostalo do parlamentu, mรก oveฤพa menลกie ลกance bez veฤพkรฝch zmien prejsลฅ parlamentom pri sรบฤasnom politickom rozloลพenรญ sรญl vย parlamente, ako to bolo vย roku 2015. Aj to je jeden zย dรดvodov, preฤo je nutnรฉ prijรญmaลฅ dรดleลพitรฉ systรฉmovรฉ zmeny vย sรบฤasne platnej legislatรญve per partes aย niekedy aj vย skrรกtenom legislatรญvnom konanรญ. Aj zย tohto dรดvodu sme ponรบkali jedno systรฉmovรฉ legislatรญvne nastavenie, ktorรฉ by vรฝrazne posunulo kvalitu projektov vลกetkรฝch stavieb formou novely zรกkona, na ktorom sa, ลพiaฤพ, jednoznaฤne nedohodol ani Vรฝbor NRSR pre hospodรกrske zรกleลพitosti, nepreลกiel ani poslaneckรฝm hlasovanรญm vย oktรณbri 2017. Zo 136 prรญtomnรฝch poslancov bolo 47 za aย 83 sa zdrลพalo hlasovania.

Pรดjde teda stavebnรฝ zรกkon tohto roku do parlamentu?
Zdรก sa, ลพe ministerstvo mรก snahu to urobiลฅ, predpokladรกm, ลพe sa nenรกjde takรก miera dohody politickรฝch sรญl, aby hlavnรฉ princรญpy vย ลˆom niekto nezmenil pozmeลˆovacรญmi nรกvrhmi.

Podarilo sa vรกm do zรกkona dostaลฅ spoฤพahlivosลฅ aย kvalitu projektov?
Vย sรบฤasnej pracovnej verzii nรกvrhu zรกkona sรบ zapracovanรฉ nastavenia, ktorรฉ by mali posunรบลฅ aj kvalitu projektovej dokumentรกcie vลกetkรฝch stupลˆov aย kategรณriรญ stavieb aj ich nezรกvislรบ kontrolu vย prรญpade vyhradenรฝch stavieb. Takisto je zapracovanรฝ nรกvrh, ktorรฝ poslanci vย oktรณbri 2017 neschvรกlili ako novelu zรกkona. Jedinรฝ, kto mรดลพe byลฅ proti tรฝmto nรกvrhom, zabezpeฤujรบcim primeranรบ kvalitu, spoฤพahlivosลฅ aย bezpeฤnosลฅ, je ten, komu vyhovuje sรบฤasnรฝ systรฉm vย stavebnรญctve, podporujรบci fetiลก minimรกlnych cien.

Je to postaฤujรบce?
Primeranรก kvalita projektov nie je postaฤujรบcou, ale je nevyhnutnou podmienkou primeranej kvality vรฝslednรฉho produktu โ€“ stavby. Samozrejme, rovnakรบ pozornosลฅ je potrebnรฉ venovaลฅ aj kvalite pri zhotovovanรญ stavieb. Som rรกd, ลพe sa koneฤne potrebnรฉ kritรฉriรก kvality objavujรบ aj vย procese zhotovovania, ฤo je zรกsluha hlavne ZSPS, ktorรฉ sa oย to snaลพรญ uลพ niekoฤพko rokov. Zhotovitelia aย ich odborne spรดsobilรฉ osoby nesรบ najvรคฤลกiu zodpovednosลฅ za kvalitu zhotovovanej stavby.
Nemrzรญ vรกs to, ลพe prijatie stavebnรฉho zรกkona zatiaฤพ nevyลกlo aย budรบcnosลฅ je neistรก?
Mrzรญ ma vลกetko, ฤo vย tejto krajine nevyjde, aย ako predsedu SKSI ma mrzรญ oย to viac vลกetko, ฤo nevyลกlo aย mohlo posunรบลฅ kvalitu stavebnรญctva na Slovensku dopredu. Mrzรญ ma, ลพe zavรกdzanรญm elektronizรกcie nรกs predbiehajรบ eurรณpske krajiny, ktorรฉ eลกte nie sรบ ฤlenmi Eรš. Odbornรญci zo SKSI roky spolupracujรบ aย naฤalej budรบ spolupracovaลฅ sย ministerstvami, ktorรฉ boli aย sรบ kompetentnรฉ vย oblasti stavebnรญctva na Slovensku. Pripravujeme systรฉmovรฉ legislatรญvne nรกvrhy spolu sย partnerskรฝmi organizรกciami, zรกstupcami projektantov (SKA, KGK), zhotoviteฤพov (ZSPS), verejnรฝch investorov (ZMOS) aย inรฝmi. Od decembra 2014 sa snaลพรญme presviedฤaลฅ kompetentnรฝch, aby sa systรฉmovรฉ vylepลกenia prijรญmali vย parlamente krok za krokom, hneฤ keฤ je potrebnรฉ, aj vย skrรกtenom legislatรญvnom konanรญ okrem prรกc na nรกvrhoch novรฝch stavebnรฝch zรกkonov (na Slovensku od roku 1999). ฤŒi uลพ je to oblasลฅ bezpeฤnosti aย spoฤพahlivosti, alebo urรฝchlenia schvaฤพovacรญch procesov, vyjadrenia dotknutรฝch orgรกnov aย vย poslednej dobe zneuลพรญvanie zle nastavenรฉho posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie.

รšspeลกnรก bola naprรญklad vaลกa iniciatรญva vย spoluprรกci sย fakultami na Slovensku, ktorรก viedla kย vzdelรกvaniu primerane kvalitnรฝch odbornรญkov vย stavebnรญctve.
Vย roku 2013 som oslovil dekanov 14 fakรบlt na Slovensku, ktorรฝch niektorรญ absolventi sรบ ฤlenmi SKSI. Zรกstupcovia 8 zo 14 fakรบlt poฤas veฤพkej akreditรกcie sย nami komunikovali aย pomรกhali nรกm vย definovanรญ jadra predmetov, ktorรฉ by mali maลฅ vo vzdelรกvanรญ absolventi tรฝchto fakรบlt na splnenie kvalifikaฤnรฝch predpokladov autorizรกcie po trojroฤnej praxi. Aj fakulty si vedeli lepลกie nastaviลฅ svoje ลกtudijnรฉ programy tak, ลพe ich absolventi po troch rokoch praxe uย nรกs mรดลพu zรญskaลฅ prรญsluลกnรบ peฤiatku aย odbornosลฅ. Vรฝhodou tejto spoluprรกce bolo aj to, aby sme vedeli posรบdiลฅ primeranรฉ vzdelanie uchรกdzaฤov oย vรฝkon povolania zย ฤlenskรฝch krajรญn Eรš aย OECD.

ฤŽalลกรญm รบspechom bol aj systรฉm vzdelรกvania ingREeS, ktorรฝ ste uลพ spomรญnali na zaฤiatku rozhovoru. Akรก je jeho sรบฤasnosลฅ?
Vย spoluprรกci so ZSPS sme pripravili vzdelรกvacรญ program, ktorรญ sa volรก ingREeS. Je to systรฉm ฤalลกieho vzdelรกvania vย oblasti energetickej efektรญvnosti aย vyuลพรญvania obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie vย budovรกch pre odbornรญkov vย stavebnรญctve na strednej aย vyลกลกej riadiacej รบrovni sย cieฤพom รบspeลกne naplniลฅ energetickรฉ ciele stratรฉgie Eurรณpa 2020. Prihlรกsili sme sa ako lรญder projektu na vรฝzvu HORIZON 2020 vypรญsanรบ Eurรณpskou komisiou aย zรญskali sme sย partnermi projektu grant vo vรฝลกke 1,4 miliรณna โ‚ฌ. Projekt sa zaฤal vย marci 2015 aย konฤรญ sa teraz vo februรกri 2018.

ฤŒo garantujete pri tomto programe?
Na zabezpeฤenie primerane kvalitnรฉho projektu sme potrebovali partnerov zย ฤlenskรฝch krajรญn Eรš. Know-how sme pre projekt zabezpeฤovali vย spoluprรกci sย kolegami zย Rakรบska (Univerzita BOKU vo Viedni aย TU vย Grazi). Keฤลพe na projekte museli participovaลฅ minimรกlne tri krajiny, ฤalลกรญch partnerov sme aj kvรดli jazyku ลกtudijnรฝch materiรกlov hฤพadali vย ฤŒR. Garanciou kvality obsahu vzdelรกvacรญch aย trรฉningovรฝch programov je synergia tรญmov vลกetkรฝch partnerov projektu podieฤพajรบcich sa na ich prรญprave. Know-how poprednรฝch slovenskรฝch aย ฤeskรฝch expertov zย akademickej obce aj zย praxe podporenรฉ aย obohatenรฉ poznatkami, osvedฤenรฝmi postupmi aย obsahovou nรกplลˆou vzdelรกvania prenesenou zย Rakรบska sa stalo odbornou bรกzou na vytvorenie 16 modulov pre pรคลฅ vzdelรกvacรญch programov urฤenรฝch pre odbornรญkov vย stavebnรญctve na strednej aย vyลกลกej riadiacej รบrovni vย piatich profesiรกch: architekt/projektant (stavebnรญ inลพinieri aย architekti), stavbyvedรบci, stavebnรฝ dozor, energetickรก hospodรกrnosลฅ budov, konzultant udrลพateฤพnosti budov.

ฤŒo je finรกlnou รบlohou tohto programu?
Vyลกkoliลฅ 300 odbornรญkov vย ฤŒR aย 400 odbornรญkov na Slovensku. Po odbornej strรกnke sme projekt zvlรกdli veฤพmi kvalitne. Okrem pribliลพne 500 vyลกkolenรฝch odbornรญkov mรกme pripravenรฉ aj kombinovanรฉ vzdelรกvanie sย formou e-learningu, webinรกrov, videokonferenciรญ pre ฤalลกie odbornรฉ sekcie.

Ako to prebieha?
Ide oย hybridnรบ formu vzdelรกvania, ktorรก pozostรกva zย troch ฤastรญ: รบฤasลฅ (osobne alebo formou videoprenosu) na prednรกลกkach, samoลกtรบdium prostrednรญctvom e-learningovรฉho systรฉmu, ktorรฝ sa dรก nรกjsลฅ na samostatnom portรกli, ukonฤenรฉ osvedฤenรญm, aย potom je to zรกvereฤnรก skรบลกka vย poboฤke SKSI, ukonฤenรก certifikรกtom. So vzdelรกvanรญm mรกme veฤพmi pozitรญvne skรบsenosti, budeme ho vedieลฅ vyuลพiลฅ aj pre ฤalลกie hybridnรฉ formy vzdelรกvania pre vลกetky odbornรฉ sekcie Komory. Najneskรดr vย budรบcom roku plรกnujeme vย Komore rozbehnรบลฅ vzdelรกvanie vย oblasti statiky, pretoลพe vย roku 2020 prรญde novรก generรกcia euronoriem. Takisto plรกnujeme odborne podporiลฅ naลกich ฤlenov vย prechode na elektronickรฉ projektovanie BIM (Building Information Modeling), ktorรฉ zaฤรญna byลฅ vย mnohรฝch eurรณpskych krajinรกch ลกtandardom, aย vย Eurรณpe sa odporรบฤa jeho plnรฉ zavedenie vย horizonte 2023.

Ako to vย tรฝchto sรบvislostiach na Slovensku vyzerรก sย honorรกrovรฝm poriadkom pre stavebnรฝch inลพinierov?
Keฤ sme vย roku 2012 navrhovali nastaviลฅ systรฉm so zabezpeฤenรญm primeranej kvality projektovania, hovorili sme aj oย honorรกrovรฝch poriadkoch. Jedinรก ฤlenskรก krajina Eรš, ktorรก ho mรก zavedenรฝ zรกkonom, je Nemecko. Nemci ho zo zรกkona vย rokoch 2009 โ€“ 2013 doฤasne stratili pre obฤanov Eรš. Vย jรบli 2013 Bundestag schvรกlil honorรกrovรฝ poriadok sย minimรกlnymi aย maximรกlnymi honorรกrmi za projektovรฉ prรกce, ktorรฝch obsah aย rozsah je definovanรฝ. Zavolal som vtedy kolegom do Nemecka aย povedal, ลพe by som sa rรกd stretol sย prรกvnikmi, ktorรญ to pripravovali, aby mi odpovedali na dve otรกzky: platia honorรกrovรฉ poriadky pre vลกetkรฝch obฤanov Eรš vย Nemecku alebo platia len pre Nemcov? Odpoveฤ znela, ลพe to platรญ pre celรฝ svet. Kaลพdรฝ, kto podรกva vรฝkony na nemeckom รบzemรญ, musรญ dodrลพaลฅ zรกkon. Ak nedodrลพรญ minimรกlne aย maximรกlne ceny, poruลกil zรกkon รบmyselne. Druhรก otรกzka bola: platรญ pre Slovensko vย oblasti honorรกrovรฝch poriadkov to istรฉ ako pre Nemecko alebo mรก Slovensko inรฉ postavenie vย Eurรณpe? Odpovedali mi, ลพe pri prijรญmanรญ novรฝch zรกkonov je postavenie zakladajรบcich ฤlenskรฝch krajรญn rovnakรฉ ako pre novรฉ ฤlenskรฉ krajiny, aย teda ฤo sa tรฝka honorรกrovรฉho poriadku, platia rovnakรฉ princรญpy pre Nemecko, ako aj pre Slovensko. Nรกsledne na stretnutรญ lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva v roku 2014 na moju reฤnรญcku otรกzku: โ€žMรก Slovensko inรฉ postavenie v Eurรณpe ako Nemecko, ฤo sa tรฝka honorรกrovรฝch poriadkov?โ€œ Odpoveฤ predsedu protimonopolnรฉho รบradu pรกna Menyharta bola: โ€žฤŒo sa tรฝka honorรกrovรฝch poriadkov, dajรบ sa zaviesลฅ na Slovensku zรกkonom alebo vyhlรกลกkou ak ide o verejnรฝ zรกujemโ€œ. ฤŽalej sme s tรฝm vลกak nepohli, nakoฤพko by museli maลฅ kompetentnรญ zรกujem v tejto krajine zmeniลฅ kvalitu projektovania stavieb menej zรกvislรบ od fetiลกu minimรกlnej ceny.

Vย mรกji bude ฤalลกie Valnรฉ zhromaลพdenie SKSI, na ktorom sa volรญ aj vedenie SKSI. Budete opรคลฅ kandidovaลฅ na funkciu predsedu?
รno, budem. Pred dvomi rokmi ma navrhovali na post predsedu SKSI nielen ฤlenovia Predstavenstva, ale aj ลกtyri zย piatich regiรณnov. Som rรกd, ลพe sa nรกm veฤพa vecรญ podarilo uskutoฤniลฅ, aย je veฤพa vecรญ, ktorรฉ nรกm zaฤรญnajรบ fungovaลฅ. Jednou zย hlavnรฝch aย ลฅaลพkรฝch รบloh do budรบcnosti (okrem spomรญnanรฝch vย ฤlรกnku) bude vย pozitรญvnom smere medializovaลฅ inลพinierske povolania.

Sedรญme uย vรกs na รบrade SKSI na Mรฝtnej ulici vย Bratislave, ktorรก sa len za niekoฤพko uplynulรฝch rokov poriadne zmenila. Ako vnรญmate รบroveลˆ architektรบry aย stavebnรญctva na Slovensku?
Na Slovensku je veฤพa oku lahodiacich aย kvalitnรฝch stavieb, ale zรกroveลˆ existuje mnoลพstvo oblastรญ, kde sa vieme zlepลกovaลฅ. Okrem vecรญ, oย ktorรฝch sme uลพ hovorili, je to oblasลฅ รบzemnรฉho plรกnovania. Pri plรกnovanรญ vรคฤลกรญch urbanistickรฝch celkov je dรดleลพitรฉ naplรกnovaลฅ aj technickรฉ zabezpeฤenie sย vรญzou na desaลฅroฤia dopredu. Pokiaฤพ sa plรกnuje novรฉ sรญdlisko pre 200 โ€“ 300 ฤพudรญ aย sprรกvne sa nevyhodnotia koridory pre inลพinierske aย dopravnรฉ siete, aย ak sa nezmenรญ plรกnovanie verejnej dopravy, dostaneme sa eลกte do kalamitnejลกรญch situรกciรญ.

Ktorรฉ mรกte presne na mysli?
Bratislava je zย pohฤพadu Eurรณpy aย sveta vรคฤลกia dedina aย kolabuje nรกm tu doprava prakticky kaลพdรฝ deลˆ. pรคtnรกsลฅ rokov som ลพil vo Viedni aย tam je verejnรก doprava nastavenรก tak, ลพe do jednej hodiny sa dostane obyvateฤพ zย jednรฉho miesta Viedne na druhรฉ miesto, aย to zย hocijakรฉho miesta vย meste. Je smutnรฉ, ak nรกm trvรก desiatky rokov budovanie prepojenia diaฤพnice medzi Bratislavou aย Koลกicami aย nakoniec nรกs zrejme predbehne diaฤพnica cez Maฤarsko. Je smutnรฉ, keฤ na Slovensku plรกnujeme drobnรฉ รบseky na ลพelezniฤnรฝch koridoroch pre rรฝchlosลฅ 160โ€ฏkm/h, keฤ beลพnรฉ rรฝchlosti ลพelezniฤnej dopravy vย susednรฝch krajinรกch sรบ uลพ dnes vyลกe 200โ€ฏkm/h. Je smutnรฉ, ลพe nie sรบ strategicky pripravenรฉ reรกlne ลกtรบdie aย projekty pre cestnรบ aย ลพelezniฤnรบ prepravu, hoci vieme, ลพe vย budรบcnosti najekonomickejลกia aย najrรฝchlejลกia vnรบtroลกtรกtna preprava bude po ลพeleznici. Aj pรกn prezident by sa pri rรฝchlostiach 240 km/h po ลพeleznici rรฝchlejลกie dostal do Popradu ako lietadlom. To sรบ vลกak strategickรฉ dlhodobรฉ vรญzie, ktorรฉ si rozumnรฉ krajiny nechajรบ vypracovaลฅ odbornรญkmi bez politickรฝch rozhodnutรญ, ktorรฉ sa menia vย zรกvislosti od dฤบลพky volebnรฉho obdobia.

Ako dlho bude uย nรกs trvaลฅ konjunktรบra stavebnรญctva?
Zdรก sa mi, ลพe vย Bratislave sรบ byty veฤพmi predraลพenรฉ aย sรบ na rovnakej รบrovni ako byty vo Viedni alebo Mnรญchove. Desaลฅtisรญcky bytov vลกak celkom asi neodrรกลพajรบ kรบpyschopnosลฅ ฤพudรญ, ktorรญ na to majรบ โ€“ neviem, asi je to nahnanรฉ hypoรบvermi sย dobrรฝm percentom. No aย developeri vyuลพรญvajรบ trh, ktorรฝ tu je. Konjunktรบra stavebnรญctva na Slovensku bude podฤพa mรดjho nรกzoru viac zรกvisieลฅ od situรกcie vย Eurรณpe aย na svetovรฝch trhoch. Aj krรญza, ktorรก kย nรกm priลกla vย 2008, bola spรดsobenรก finanฤnรฝmi machinรกciami na americkรฝch trhoch.

Chรกpe uลพ aj ลกirokรก verejnosลฅ podstatnรฝ vรฝznam stavebnej kvality?
Ak mรก ktorรฝkoฤพvek ฤlovek zdravotnรฉ problรฉmy, hฤพadรก toho najlepลกieho lekรกra aย urฤite nie toho najlacnejลกieho. Ak niekto rieลกi svoj prรกvny problรฉm, hฤพadรก najlepลกieho prรกvnika aย urฤite nie toho najlacnejลกieho. Ak niekto ide stavaลฅ, hฤพadรก najlepลกieho alebo najlacnejลกieho inลพiniera?

Ste prodekanom na Stavebnej fakulte STU aย pรดsobรญte na Katedre betรณnovรฝch konลกtrukciรญ aย mostov. Akรฉ je prepojenie medzi ฤinnosลฅou SKSI aย fakultou? Darรญ sa vรกm vplรฝvaลฅ na vzdelรกvanie budรบcich absolventov, aย tรฝm aj na ich budรบce pรดsobenie na stavebnom trhu?
Kย trvalej udrลพateฤพnosti by sa mala kaลพdรก vlรกda hlรกsiลฅ aj vย raste vzdelanosti obyvateฤพstva krajiny. To je jedno zย mรกla โ€žprรญrodnรฝchโ€œ bohatstiev, ktorรฉ sa vย naลกej krajine vyskytovalo. ลฝiaฤพ, poฤas uplynulรฝch 29 rokov nรกs vลกetky vlรกdy presvedฤili, ลพe oย toto โ€žprรญrodnรฉโ€œ bohatstvo nestoja. Slovensko je zย hฤพadiska financovania vzdelรกvania dlhodobo na chvoste 28-miestneho rebrรญฤka Eurรณpskej รบnie. Navyลกe, dlhoroฤnรฝ systรฉm financovania nastavenรฝ na hlavu ลพiaka aย ลกtudenta totรกlne prispel kย nahรกลˆaniu financiรญ cez poฤet ลพiakov aย ลกtudentov aย prispel kย nastaveniu aย zvรฝhodneniu nekvalitnรฉho ฤพahkรฉho ลกtรบdia vo vลกetkรฝch stupลˆoch vzdelรกvania. Po zruลกenรญ povinnรฉho maturovania zย matematiky na strednรฝch ลกkolรกch je zรกujem oย technickรฉ ลกtรบdium minimรกlny. Vย poslednรฝch rokoch pribudli vysokรฉ ลกkoly, povรคฤลกine sย ฤพahลกรญmi predmetmi, vย kaลพdom okresnom meste napriek tomu, ลพe len veฤพmi malรฉ percento ich absolventov mรก uplatnenie vย praxi.

Vรฝsledky takto nastavenรฉho systรฉmu vzdelรกvania na Slovensku asi nie sรบ lichotivรฉ…
Veru nie. Nastal totรกlny prepad ลพiakov aย ลกtudentov Slovenska vย medzinรกrodnรฝch vedomostnรฝch testoch; viac ako 57 % absolventov vysokรฝch ลกkรดl sa zamestnรก vย inom odbore, ako vyลกtudovali; vysokรฉ percento absolventov ฤพahkรฝch odborov vysokoลกkolskรฉho ลกtรบdia je strednodobo aย niekedy aj dlhodobo evidovanรฝch na รบradoch prรกce; polovica maturantov odchรกdza na ลกtรบdium do zahraniฤia, hlavne do ฤŒR; zรกujem oย ลกtรบdium techniky na Slovensku klesรก rapรญdne zย roka na rok napriek tomu, ลพe oย absolventov je veฤพkรฝ zรกujem na trhu, ฤo je dรดsledkom nepripravenosti zย matematiky, fyziky aย technickรฝch predmetov zo znรกmych dรดvodov opรญsanรฝch vyลกลกie.

Akรก je predpoveฤ oย preลพitรญ slovenskรฝch, hlavne technickรฝch, univerzรญt vย zle nastavenom systรฉme?
Odliv slovenskรฝch ลกtudentov aย slovenskรฝch mozgov do zahraniฤia sa budรบ snaลพiลฅ kompenzovaลฅ prรญlivom zahraniฤnรฝch ลกtudentov, zrejme predovลกetkรฝm zย Ukrajiny. ฤŒo to bude znamenaลฅ pre slovenskรฝch daลˆovรฝch poplatnรญkov? Oย pรกr rokov budรบ slovenskรญ daลˆovรญ poplatnรญci vychovรกvaลฅ aย ลกkoliลฅ tisรญcky expertov zย Ukrajiny, zย ktorรฝch drvivรก vรคฤลกina na Slovensku nezostane. ฤŒo to bude znamenaลฅ pre slovenskรฉ univerzity? Pri sรบฤasne nastavenom systรฉme rozdeฤพovania dotรกciรญ si budรบ slovenskรฉ vysokรฉ ลกkoly aย univerzity rozdeฤพovaลฅ rovnakรฉ minimรกlne financie ako dnes. Pre absolventov technickรฝch odborov aj vย stavebnรญctve tento systรฉm zaruฤene prinรกลกa veฤพkรบ vรฝhodu. Vย praxi oย nich bude takรฝ veฤพkรฝ zรกujem, ลพe nebudรบ potrebovaลฅ honorรกrovรฉ poriadky. Dokonca sa zdรก, ลพe by ich hornรก hranica honorรกrovรฝch poriadkov vย zรกkone mohla obmedzovaลฅ.

 

PROF. VLADIMÍR BENKO

PROF. VLADIMรR BENKO

Narodil sa vย roku 1959. Vย rokoch 1978 โ€“ 1983 vyลกtudoval odbor pozemnรฉ stavby aย architektรบra na Stavebnej fakulte STU (SvF STU) vย Bratislave aย vย rokoch 1996 โ€“ 1997 odbor Konstruktive Ingenieurebau na TU Wien. Od roku 2011 je prodekanom na SvF STU aย od roku 2012 profesorom pre inลพinierske konลกtrukcie aย dopravnรฉ stavby na SvF STU vย Bratislave. Vย roku 2012 bol zvolenรฝ aj za predsedu Slovenskej komory stavebnรฝch inลพinierov, priฤom tรบto funkciu zastรกva dodnes. Mรก viac ako 150 publikรกciรญ vย knihรกch, ฤasopisoch aย zbornรญkoch doma iย vย zahraniฤรญ aย viac ako 140 odbornรฝch prednรกลกok doma aj vย zahraniฤรญ.

 

TEXT: ฤฝUDOVรT PETRรNSKY, FOTO: MIRO POCHYBA

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopiseย ASB 1-2/2018.

Najฤรญtanejลกie