Vlastnosti izolaฤnรฝch materiรกlov
Do odboru technickรฝch izolรกciรญ priniesol veฤพkรฉ zmeny v legislatรญve rok 2012. Do platnosti vstรบpil vtedy celรฝ rad novรฝch harmonizovanรฝch noriem s oznaฤenรญm STN EN 14303 aลพ 14309, 14313 a 14314. Tieto vรฝrobkovรฉ normy definujรบ izolรกcie z minerรกlnej vlny (MW), elastomรฉrnej peny (FEF), penovรฉho skla (CG), kremiฤitanu vรกpenatรฉho (CS), extrudovanรฉho polystyrรฉnu (XPS), polyuretรกnovej peny (PUR), penovรฉho polystyrรฉnu (EPS), polyetylรฉnovej peny (PEF) a fenolickej peny (PF).
Normy vstรบpili do platnosti v novembri 2009 a po prechodnom obdobรญ sรบ pre vรฝrobcov technickรฝch izolรกciรญ zรกvรคznรฉ od augusta 2012. Tรกto zรกvรคznosลฅ priniesla vรฝrobcom povinnosลฅ nechaลฅ posรบdiลฅ svoje produkty notifikovanou osobou. Vyลพaduje sa oznaฤovanie vรฝrobkov znaฤkou zhody CE a vรฝrobca musรญ spolu s vรฝrobkom predkladaลฅ informรกcie o produkte minimรกlne v takom rozsahu, akรฝ je uvedenรฝ v prรญsluลกnej norme. Dosiaฤพ obvyklรฉ stavebno-technickรฉ osvedฤenia (STO) tak strรกcajรบ svoju platnosลฅ.
Vรฝrobkovรฉ normy
Detailnejลกie sa zameriame na jednu z vรฝrobkovรฝch noriem STN EN 14303, ktorรก sa zaoberรก vรฝrobkami z minerรกlnej vlny, postup pri ostatnรฝch typoch izolaฤnรฝch materiรกlov uvedenรฝch vyลกลกie bude obdobnรฝ. V norme sa taxatรญvne uvรกdza, ktorรฉ vlastnosti musรญ vรฝrobca povinne uvรกdzaลฅ, prรญpadne ktorou inou povolenou skรบลกkou ich mรดลพe nahradiลฅ. Rozmerovรก stabilita sa nahrรกdza stรกlosลฅou vlastnostรญ pri starnutรญ, pรดsobenie vysokej teploty zase meranรญm najvyลกลกej prevรกdzkovej teploty. ฤalej sa musรญ povinne uviesลฅ tepelnรก vodivosลฅ, tolerancia lineรกrnych rozmerov a reakcia na oheล.
Sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti
Sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti chรกpanรฝ ako lรกtkovรก vlastnosลฅ materiรกlov sa zabezpeฤuje meranรญm na vzorkรกch, ktorรฉ prebieha pri presne definovanรฝch podmienkach a ktorรฉ sa lรญลกi pri rovinnรฝch vzorkรกch (podฤพa normy STN EN 12667) a pri izolaฤnรฝch puzdrรกch a segmentoch (podฤพa STN ISO 8497).
Vรฝsledkom merania je sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti, ktorรฉho platnosลฅ moลพno vzลฅahovaลฅ len a jedine na vyลกetrovanรบ vzorku a podmienky, ktorรฉ existujรบ pri laboratรณrnom meranรญ. Vรฝrobcovia izolรกciรญ obvykle uvรกdzali takto nameranรฉ hodnoty tepelnej vodivosti vo svojich technickรฝch listoch. Tรกto prax sa vลกak najneskรดr od augusta 2012 zmenila z dรดvodu povinnej certifikรกcie podฤพa STN EN 14303. Je to preto, ลพe oproti dosiaฤพ obvyklej praxi sa teraz rozliลกujรบ tri rozliฤnรฉ poลatia sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti:
- laboratรณrne (meranรฉ),
- deklarovanรฉ,
- nรกvrhovรฉ.
Deklarovanรก tepelnรก vodivosลฅ
Vรฝrobcovia musia vo svojich technickรฝch listoch po novom uvรกdzaลฅ krivku deklarovanej tepelnej vodivosti podฤพa definรญcie uvedenej v STN EN ISO 13787. Ide o ลกtatistickรฉ vyhodnotenie viacerรฝch nameranรฝch kriviek a nรกjdenie hornej medze pre vลกetky aktuรกlne nameranรฉ hodnoty. Deklarovanรก tepelnรก vodivosลฅ je vo vลกeobecnosti horลกia, neลพ sรบ dosiaฤพ obvykle uvรกdzanรฉ hodnoty. Dรกva vลกak zรกruku, ลพe skutoฤnรก kvalita vรฝrobku sa mรดลพe odliลกovaลฅ len a len v lepลกom zmysle. Cieฤพom je zamedziลฅ niektorรฝm vรฝrobcom uvรกdzaลฅ iba historicky najlepลกie nameranรฉ vรฝsledky.
Nรกvrhovรก tepelnรก vodivosลฅ
Projektantovi slรบลพi nรกvrhovรก tepelnรก vodivosลฅ. Zahลลa uvรกลพenie moลพnรฝch vplyvov, ktorรฉ sรบvisia s prevรกdzkovรฝmi podmienkami technickรฝch zariadenรญ budov a priemyslovรฝch inลกtalรกciรญ. Patria medzi ne:
a) nelinearita zรกvislosti sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti od teploty; jej vplyv sa vyjadruje sรบฤiniteฤพom Fฮฮธ,
b) vlhkosลฅ; vplyv priemernรฉho predpokladanรฉho obsahu vlhkosti materiรกlu v rovnovรกลพnom stave sa vyjadruje prevodnรฝm sรบฤiniteฤพom Fm,
c) starnutie; vyjadruje sa prevodnรฝm sรบฤiniteฤพom Fa,
d) stlaฤenie pouลพitรฉ v aplikรกcii; vyjadruje sa prevodnรฝm sรบฤiniteฤพom FC,
e) vplyv konvekcie; vyjadruje sa prevodnรฝm sรบฤiniteฤพom Fc (v norme STN EN ISO 23993 je pouลพitรฝ nesprรกvny preklad โ vplyv vedenia tepla v materiรกli),
f) prevodnรฝ sรบฤiniteฤพ hrรบbky Fd; pouลพรญva sa v tรฝch prรญpadoch, ak sa tepelnรก vodivosลฅ izolรกcie zistila na vzorke s hrรบbkou menลกou, neลพ s akou je navrhnutรก,
g) vplyv otvorenรฝch ลกkรกr; vyjadruje sa prevodnรฝm sรบฤiniteฤพom Fj,
h) tepelnรฉ mosty; sรบ beลพnou sรบฤasลฅou izolaฤnรฉho systรฉmu (napr. diลกtanฤnej podloลพky), uvaลพuje sa o nich ako o hodnote Dl.
Veฤพkosลฅ jednotlivรฝch prevodnรฝch sรบฤiniteฤพov je uvedenรก v norme STN EN ISO 23993 a jej prรญlohรกch. Tam, kde zatiaฤพ nie je dostatok skรบsenostรญ, pripรบลกลฅa sa โkvalifikovanรฝ odhadโ sรบฤiniteฤพa tak, aby bol vรฝsledok vรฝpoฤtu na strane vรคฤลกej bezpeฤnosti.
Nรกvrhovรก hodnota sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti sa zรญska buฤ:
- z deklarovanej hodnoty sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti prevedenej na podmienky pouลพitia podฤพa rovnice
l = ld . F + Dl,
kde sa hodnota Dl ako prรญdavnรก hodnota pre pravidelnรฉ tepelnรฉ mosty zรญska podฤพa 7.9 [5] a celkovรฝ prevodnรฝ sรบฤiniteฤพ Fโฏ=โฏFฮฮธ . Fm . Fa . FC . Fc . Fd . Fj, a to v slede naznaฤenom v tab. 1
- alebo z hodnรดt zistenรฝch experimentรกlne pri podmienkach pouลพitia.
Aj napriek zdanlivej zloลพitosti stanovenia hodnoty tepelnej vodivosti, ktorรก sa mรก dosadzovaลฅ do jednoduchรฝch vzorcov pre tepelnotechnickรฉ vรฝpoฤty, sa odbornรญk pomerne rรฝchlo zorientuje v hodnotenรญ vรฝznamu ฤiastkovรฝch รบprav na rieลกenie konkrรฉtnej tepelnej รบlohy a nauฤรญ sa pouลพรญvaลฅ ich podฤพa charakteru a predpokladu vyskytujรบcich sa vplyvov. V beลพnej praxi jednoduchรฉho izolovania vodovodnรฝch, kรบrenรกrskych a vzduchotechnickรฝch inลกtalรกciรญ budรบ projektanti vyuลพรญvaลฅ zrejme zjednoduลกenie zaloลพenรฉ na odbornom odhade a nรกvrhovรบ tepelnรบ vodivosลฅ stanovia z deklarovanej, a to vynรกsobenรญm jednรฝm odhadnutรฝm koeficientom, ktorรฝ bude zahลลaลฅ vลกetky vplyvy, a nebudรบ detailne rozoberaลฅ vplyv kaลพdej objรญmky atฤ.
Zรกvislosลฅ od objemovej hmotnosti
Tepelnoizolaฤnรฉ lรกtky moลพno chรกpaลฅ vลพdy ako kompozity tuhej substancie a plynu. Kaลพdรก z oboch zloลพiek ovplyvลuje vรฝslednรบ charakteristiku izolรกcie, a to vlastnosลฅou, ktorรก je pre ลu dominantnรก. Plynnรฝ podiel lรกtky s pรณrovitou, vlรกknitou alebo zrnitou ลกtruktรบrou je teda rozhodujรบcim faktorom, ktorรฝ urฤuje jej nรญzku tepelnรบ vodivosลฅ. Tuhรก substancia dodรกva lรกtke pevnosลฅ alebo pruลพnosลฅ, ale zvyลกuje nรญzku hodnotu tepelnej vodivosti. S urฤitรฝm obmedzenรญm platรญ, ลพe ฤรญm je niลพลกia objemovรก hmotnosลฅ, tรฝm je menej tuhej, vodivejลกej substancie, tรฝm je niลพลกia tepelnรก vodivosลฅ.
Pri tomto tvrdenรญ vลกak platia niektorรฉ vรฝnimky. Tvrdenie neplatรญ naprรญklad pri fรณliovรฝch izolรกciรกch. Rovnako pri vlรกknitรฝch lรกtkach je ich ลกtruktรบra pri nรญzkej objemovej hmotnosti (naprรญklad 15 kg/m3 โ typickรก izolรกcia zo sklenรฝch vlรกkien do ลกikmรฝch striech) uลพ natoฤพko riedka, ลพe sa jednak zniลพuje tieniaci รบฤinok vlรกkien proti radiรกcii, jednak uลพ nemoลพno povaลพovaลฅ vzduch medzi vlรกknami za pokojnรฝ. Ak sledujeme zรกvislosลฅ tepelnej vodivosti od objemovej hmotnosti, ukazuje sa, ลพe s jej klesajรบcou hodnotou sa tepelnรก vodivosลฅ do urฤitej miery zniลพuje. ฤalej vลกak opรคลฅ narastรก. Pri urฤitej objemovej hmotnosti lรกtky tak mรก svoje minimum. To sa posรบva pri vyลกลกรญch teplotรกch smerom k vyลกลกรญm objemovรฝm hmotnostiam, ako je zrejmรฉ z obr. 2 na ฤervenej zvรฝraznenej krivke. Pri navrhovanรญ tepelnej izolรกcie by sa teda mal voliลฅ vรฝrobok s objemovou hmotnosลฅou, ktorรก zaruฤuje minimรกlnu vodivosลฅ podฤพa prevรกdzkovej teploty izolovanรฉho zariadenia.
Zรกvislosลฅ od teploty
รdaj o tepelnej vodivosti izolaฤnej lรกtky โ ฤi uลพ zisลฅovanรฝ meranรญm, alebo preberanรฝ z literatรบry alebo inรฝch technickรฝch podkladov โ treba teda vลพdy spรกjaลฅ nielen s objemovou hmotnosลฅou, ale aj s teplotou, ku ktorej sa vzลฅahuje. Tepelnรก vodivosลฅ tuhรฝch lรกtok aj plynov vo vลกeobecnosti narastรก s teplotou. Naprรญklad pri vzduchu je tรกto zรกvislosลฅ zrejmรก z tab. 2. Narastรก teda aj tepelnรก vodivosลฅ izolรกcie.
Navyลกe sa vลกak vฤaka pรณrovitej ลกtruktรบre izolaฤnej lรกtky uplatลuje aj vplyv radiรกcie. Steny pรณrov izolรกcie predstavujรบ v podstate vzรกjomne sรกlajรบce plochy, pri ktorรฝch mnoลพstvo โzdieฤพanรฉhoโ tepla zรกvisรญ od ลกtvrtej mocniny teploty (krivka 2 v grafe na obr. 3). Zรกleลพรญ na tom, akรฉ veฤพkรฉ sรบ pรณry, resp. akรฝ veฤพkรฝ poฤet medzistien sa stavia na odpor prechodu tepla. V sรบhrne je potom zรกvislosลฅ vodivosti od teploty, najmรค pri vyลกลกรญch teplotรกch, veฤพmi progresรญvna, a to tรฝm viac, ฤรญm je lรกtka ฤพahลกia. Zรกvislosลฅ tepelnej vodivosti od teploty moลพno vo vลกeobecnosti vyjadriลฅ krivkou 5, ktorรก je sรบฤtom jednotlivรฝch tepelnรฝch dejov, ako to vyplรฝva z obr. 3.
Obr. 1 Vplyv jednotlivรฝch zloลพiek tepelnรฝch dejov na zรกvislosลฅ tepelnej vodivosti od objemovej hmotnosti [6]
Obr. 2 Tepelnรก vodivosti v zรกvislosti od objemovej hmotnosti pri jednotlivรฝch teplotรกch izolovanรฉho povrchu [6]
Obr. 3 Zรกvislosลฅ tepelnej vodivosti od teploty a vyjadrenie vplyvu jednotlivรฝch tepelno-prenosovรฝch dejov [6]Najvyลกลกia prevรกdzkovรก teplota
Pri sprรกvnom vรฝbere tepelnoizolaฤnรฉho materiรกlu je jednรฝm z dรดleลพitรฝch kritรฉriรญ maximรกlna teplota, pri ktorej eลกte nedochรกdza k zmenรกm poลพadovanรฝch vlastnostรญ izolaฤnรฉho materiรกlu (rozmerovej stรกlosti, tepelnรฝch a mechanickรฝch vlastnostรญ, vzhฤพadu, odolnosti proti samovoฤพnรฉmu vzostupu vnรบtornej teploty a i.). V minulosti sa materiรกl mohol pouลพรญvaลฅ aลพ do teploty, ktorรก sa nazรฝvala klasifikaฤnou teplotou, maximรกlnou teplotou, teplotnou odolnosลฅou a pod.
Po novom zavรกdzajรบ normy STN EN 14706 a STN EN 14707 jednotnรฉ oznaฤenie najvyลกลกia prevรกdzkovรก teplota, ฤasto oznaฤovanรก skratkou MST (Maximum Service Temperature).
Obr. 4 Pohฤพad na meracie zariadenie pri najvyลกลกej prevรกdzkovej teplote. Na obrรกzku je zrejmรฉ vypรกlenie spojiva pri izolรกcii z minerรกlnej vlny (sivรก oblasลฅ) po takmer celej vรฝลกke vzorky pri pรดsobenรญ teploty 700 ยฐC poฤas 3 dnรญ
Obr. 5 Rohoลพe na pletive z minerรกlnej vlny sรบ vฤaka nรญzkemu obsahu spojiva ideรกlne na tepelnรบ ochranu potrubรญ s vysokou teplotou
Je to teplota, pri ktorej sa mรดลพe izolรกcia trvalo pouลพรญvaลฅ v prevรกdzkovรฝch podmienkach, kde sa predpokladรก statickรฉ ฤi dynamickรฉ zaลฅaลพenie (vibrรกcia) a podobnรฉ vplyvy. Urฤuje sa testovanรญm v laboratรณriu na vรคฤลกom poฤte vzoriek podฤพa podmienok definovanรฝch v STN EN 14706 (pre ploลกnรฉ vรฝrobky) a STN EN 14707 (pre izolaฤnรฉ puzdrรก a segmenty) (obr. 4). Hlavnรฝm kritรฉriom na priebeลพnรฉ hodnotenie priebehu ฤiastkovรฝch skรบลกok je:
- prekroฤenie deformรกcie 5 % pod zaลฅaลพenรญm 500 Pa (tzn. pri vzorke s hrรบbkou 100โฏmm je to 5 mm),
- dosiahnutie viditeฤพnรฉho spekania vo vnรบtri vzorky,
- naruลกenie ลกtruktรบry izolรกcie.
Ku koneฤnรฉmu vรฝsledku sa dospeje opakovanรฝm meranรญm pri rozliฤnรฝch teplotรกch.
V roku 2013 sa v norme STN EN 14706 uskutoฤnili vรฝraznรฉ zmeny, popri ลกtandardnom testovacom zaลฅaลพenรญ 500 Pa moลพno po novom deklarovaลฅ MST aj pri niลพลกom zaลฅaลพenรญ 100 a 250 Pa. Projektantovi to prinรกลกa nutnosลฅ venovaลฅ zvรฝลกenรบ pozornosลฅ ลกtรบdiu technickรฝch listov a navrhovaniu izolaฤnรฝch materiรกlov, pretoลพe niลพลกie hodnoty zaลฅaลพenia umoลพลujรบ pri teste dosahovaลฅ vyลกลกiu MST! Ak sa pouลพilo zaลฅaลพenie niลพลกie ako 500 Pa, musรญ vรฝrobca tรบto okolnosลฅ uviesลฅ v produktovej dokumentรกcii, a to naprรญklad takto:
- oznaฤenie ST(+/250) 300 oznaฤuje vรฝrobok, ktorรฝ mรก nameranรบ MST = 300 ยฐC pri znรญลพenom prรญtlaku 250 Pa,
- oznaฤenie ST(+)250 oznaฤuje vรฝrobok, ktorรฝ mรก nameranรบ MST = 250 ยฐC pri ลกtandardnom prรญtlaku 500 Pa.
Vplyv organickรฝch prรญmesรญ pri izolรกciรกch z minerรกlnych vlรกkien
Sรบdrลพnosลฅ jednotlivรฝch vlรกkien pri izolaฤnรฝch doskรกch a puzdrรกch zabezpeฤuje prรญtomnosลฅ malรฉho mnoลพstva organickรฝch spojรญv. Pri minerรกlnej vlne mรดลพe v oblastiach, kde je teplota vyลกลกia neลพ 150 ยฐC, dochรกdzaลฅ k ฤiastoฤnej degradรกcii spojiva. K vรฝznamnejลกรญm zmenรกm ลกtruktรบry organickรฝch spojรญv potom dochรกdza pri teplotรกch okolo 220โฏยฐC. Ani tieto zmeny spojiva (ako pomocnรฉ zloลพky izolรกcie) vลกak nemajรบ vplyv na tepelnoizolaฤnรฉ vlastnosti, iba sa znรญลพi sรบdrลพnosลฅ materiรกlu. Ak je sprรกvne vyhotovenรก podkonลกtrukcia a pouลพije sa materiรกl s vysokou objemovou hmotnosลฅou, nemusรญ vzniknรบลฅ nebezpeฤenstvo zosunutia izolรกcie. Ak je vลกak navrhnutรก prรญliลก malรก hrรบbka izolรกcie, prรญpadne sa pouลพije typ vรฝrobku nevhodnรฝ na danรบ aplikรกciu (zvรคฤลกa s prรญliลก nรญzkou objemovou hmotnosลฅou pri prรญliลก vysokรฝch povrchovรฝch teplotรกch), mรดลพe sa odpariลฅ spojivo v celej hrรบbke izolรกcie a nastaลฅ riziko nรกslednรฉho zosunutia. V ฤasti izolรกcie, kde je teplota niลพลกia ako 150 ยฐC, nedochรกdza k ลพiadnemu vyparovaniu spojiva.
Bod tavenia produktov z minerรกlnych vlรกkien
Bod tavenia sa nikdy nesmie zamieลaลฅ s najvyลกลกou prevรกdzkovou teplotou. Moลพno ho urฤiลฅ podฤพa normy DIN 4102, ฤasลฅ 17. Je parametrom trvanlivosti minerรกlnej vlny zabudovanej v konลกtrukcii v prรญpade poลพiaru. Pri vรฝrobkoch z minerรกlnych vlรกkien je bod tavenia vyลกลกรญ ako 1 000 ยฐC, obvykle v rozpรคtรญ 1 200 aลพ 1 600 ยฐC. Nejde vลกak o klasickรฝ bod tavenia, ako ho poznรกme pri inรฝch lรกtkach. Pri postupnom zvyลกovanรญ teploty sa najskรดr vypรกli ลพivica, od 250 do 600 ยฐC zaฤnรบ vlรกkna meniลฅ farbu, potom zoลกedivejรบ a skrehnรบ, pri dotyku sa rozpadajรบ, ale k samotnรฉmu taveniu nedรดjde. Minerรกlna vlna sa ani po dosiahnutรญ takรฝchto vysokรฝch teplรดt nestane tekutou.
V praxi to znamenรก, ลพe pri pรดsobenรญ vysokรฝch teplรดt dochรกdza k ฤiastoฤnรฉmu skrehnutiu vlรกkien a na ich povrchu sa vytvorรญ vrstva, ktorรก nedovolรญ, aby doลกlo k taveniu a prechodu do tekutรฉho stavu. Vzhฤพadom na to, ลพe hlavnรฝ odpor prechodu tepla vrstvou minerรกlnej vlny kladie vzduch nehybne uzavretรฝ v malรฝch medzipriestoroch medzi vlรกknami, nedรดjde k zhorลกeniu nรญzkej tepelnej vodivosti, ak zostane ลกtruktรบra izolรกcie zachovanรก. A to aj keฤ vlรกkna tvoriace tรบto ลกtruktรบru stratili svoju pruลพnosลฅ, pevnosลฅ ฤi inรฉ vlastnosti; hlavnรฉ totiลพ je, ลพe si zachovali svoj tvar a svoju vzรกjomnรบ polohu. A pokiaฤพ nedรดjde k mechanickej deลกtrukcii, prรญpadnรฉ vibrรกcie spรดsobia pri izolovanรฝch predmetoch len relatรญvne malรฉ ลกkody, ak je pouลพitรก izolรกcia s vysokou objemovou hmotnosลฅou a v dostatoฤnej hrรบbke. V takej izolรกcii mรก totiลพ priebeh teploty v hrรบbke veฤพkรฝ gradient, takลพe pod vplyvom nebezpeฤne vysokรฝch teplรดt sa obvykle nachรกdza len tenkรก vrstva pri teplom povrchu. Zvyลกnรก ฤasลฅ izolรกcie je vystavenรก vรฝrazne niลพลกรญm teplotรกm, teda menej nebezpeฤnรฝm.
Reakcia na oheล
Pojem reakcia na oheล nie je novรฝ. Norma STN EN 13501-1, ktorรก nahradila predtรฝm meranรฝ stupeล horฤพavosti podฤพa STN 730862, sa zameriava na ลกirลกiu problematiku poลพiarnej bezpeฤnosti. Platรญ uลพ niekoฤพko rokov a zaoberรก sa stavebnรฝmi vรฝrobkami a podlahovinami. Novรก verzia tejto normy z roku 2007 sa dรดkladne zaoberรก aj stanovenรญm reakcie na oheล pri izolaฤnรฝch puzdrรกch. Tรฝmto doplnkom sa rozลกรญrili pรดvodnรฉ dve kategรณrie sledovanรฝch vรฝrobkov (stavebnรฉ vรฝrobky a podlahovรฉ krytiny) na tri.
Rozลกรญrenรก norma zavรกdza pri novosledovanรฝch druhoch vรฝrobkov โ tepelnoizolaฤnรฝch puzdrรกch โ รบplne novรบ, veฤพmi prรญsnu skรบลกobnรบ metodiku, ktorej vรฝsledky sa musia od vรฝsledkov skรบลกok inรฝch materiรกlov vรฝrazne odliลกovaลฅ.
Vลกetky uvedenรฉ normy radia sledovanรฉ vรฝrobky podฤพa vรฝsledkov skรบลกok do kategรณriรญ oznaฤovanรฝch veฤพkรฝmi pรญsmenami. Kvalifikaฤnรฉ triedy vลกak nie sรบ zameniteฤพnรฉ (tab.โฏ3).
Oznaฤenie tried reakcie na oheล pri tepelnoizolaฤnรฝch puzdrรกch sa zvรฝrazลuje z uลพ skรดr uvedenรฉho dรดvodu pripojenรญm spodnรฉho indexu L, vznikรก teda A1L, A2L, BL, CL, DL, EL, FL. Toto oznaฤenie sa vzลฅahuje na potrubnรฉ puzdrรก s maximรกlnym vonkajลกรญm priemerom do 300 mm. To sรบ priemery, ktorรฉ sa v kรบrenรกrskej praxi pouลพรญvajรบ najฤastejลกie. Potrubia s vรคฤลกรญmi priemermi spadajรบ do kategรณrie stavebnรฝch vรฝrobkov, teda ploลกnรฝch prvkov, pri ktorรฝch sa oznaฤenie jednoduchรฝmi veฤพkรฝmi pรญsmenami nezmenilo.
Celkovรฝ pohฤพad na moลพnรฉ zaradenie nรกhodne zvolenรฝch materiรกlov do jednotlivรฝch tried moลพno vyฤรญtaลฅ z tab. 4. Konkrรฉtnu triedu reakcie na oheล treba pri ลกpecifickom vรฝrobku overiลฅ u vรฝrobcov izolaฤnรฝch materiรกlov, ktorรญ sรบ povinnรญ uvรกdzaลฅ triedu reakcie na oheล na zรกklade skรบลกok vykonanรฝch v skรบลกobniach.
Najvรฝznamnejลกou zmenou novรฉho znenia normy je, ลพe sa skonฤila zaลพitรก prax prenรกลกania reakcie na oheล nameranej na rovinnej doske na izolaฤnรฉ puzdrรก. Meranie na rovinnej doske a na puzdre sรบ teraz dve odliลกnรฉ kategรณrie. Tรกto problematika sa v skorลกรญch predpisoch vรดbec neobjavovala.
Lineรกrne rozmery
Veฤพkosลฅ vรฝrobku, ฤiลพe jeho rozmery, patria k jeho primรกrnym znakom. Novรก vรฝrobkovรก norma STN EN 14303 uvรกdza nielen veฤพmi podrobnรฝ postup pri zisลฅovanรญ lineรกrnych rozmerov, ale aj zรกvรคznรบ presnosลฅ vykonรกvanรฉho merania. Tรก je stanovenรก toleranciami v triede, resp. รบrovni od T1 do T9 na meranie ลกรญrok a dฤบลพok a toleranciami v triede, resp. รบrovni od T1 do T9 na meranie hrรบbok. Pri rรดznych vรฝrobkoch sa predpisuje zaลฅaลพenie vzorky pri zisลฅovanรญ ich hrรบbky.
Za povลกimnutie stojรญ, ลพe pri rohoลพiach na pletive je moลพnรฝ dvojakรฝ spรดsob merania, buฤ pod znรญลพenรฝm zaลฅaลพenรญm 50 Pa, alebo podฤพa ลกtandardnej poลพiadavky pรดvodnรฝch nemeckรฝch noriem 1 000 Pa. Rozdielna zรกลฅaลพ spรดsobuje aj tu nemoลพnosลฅ priamo porovnรกvaลฅ รบdaje. Navrhnutie izolรกcie, ktorรก sa meria pri ลกtandardnom zaลฅaลพenรญ 1 000 Pa, prinรกลกa projektantovi, realizaฤnej firme ฤi prevรกdzkovateฤพovi vรฝhodu, pretoลพe takto meranรก izolรกcia je kvalitnejลกia, ฤรญm sa zniลพuje riziko zmenลกenia hrรบbky pri odparenรญ spojiva.
Definรญcia rozmeru vรฝrobku tรฝmto spรดsobom vลกak mรดลพe vyvolaลฅ problรฉmy pri jeho praktickej aplikรกcii. Hrรบbka deklarovanรก vรฝrobcom podฤพa normy (naprรญklad pri zaลฅaลพenรญ 1โฏ000 Pa) sa pri odฤพahฤenom stave na montรกลพnom pracovisku trochu zvรคฤลกรญ. Pri realizรกcii plechovรฉho oplรกลกtenia izolaฤnรฝch rohoลพรญ na potrubรญ je hrรบbka namontovanej rohoลพe vyลกลกia neลพ jej nominรกlna hodnota a najmรค pri vรคฤลกรญch hrรบbkach izolรกciรญ by sa plechy pripravenรฉ vopred nedali namontovaลฅ. Na tรบto skutoฤnosลฅ teda treba myslieลฅ uลพ v predstihu.
Kรณd zatriedenia
Uvedenรฉ kritรฉriรก sรบ predmetom systematickรฉho sledovania a ich deklarovanie je v sรบฤasnosti povinnรฉ. Pri ฤalลกรญch vlastnostiach je potom uลพ len na vรฝrobcovi, ฤi ich chce z propagaฤnรฝch alebo inรฝch dรดvodov meraลฅ a rozลกรญriลฅ nimi povinnรฉ znaฤenie. Medzi tieto vlastnosti moลพno uviesลฅ naprรญklad nasiakavosลฅ (WS1) alebo mnoลพstvo rozpustnรฝch iรณnov chloridu (CL) โ poลพiadavka na izolรกciu pri potrubiach z nehrdzavejรบcej ocele a pod. Celรฉ spektrum ostatnรฝch deklaratรณrnych moลพnostรญ moลพno nรกjsลฅ v STN EN 14303.
Na dosiahnutie jednotnosti je urฤenรก symbolika a forma uvรกdzania prรญsluลกnรฝch znakov. Ich dodrลพiavanie ukazuje tento prรญklad:
MW โ EN 14303 โ T2 โ ST(+)660 โ WS1 โ CL10
MW โ oznaฤenie druhu vรฝrobku, v tomto prรญpade ide o minerรกlnu vlnu,
EN 14303 โ oznaฤenie prรญsluลกnej vรฝrobkovej normy,
T2 โ oznaฤenie triedy tolerancie hrรบbky,
ST(+) 660 โ najvyลกลกia prevรกdzkovรก teplota 660 ยฐC,
WS1 โ krรกtkodobรก nasiakavosลฅ do 1,0โฏkg/m2,
CL 10 โ limitnรฝ obsah chloridovรฝch iรณnov do 10 mg/kg (poลพiadavka na vรฝrobok v AS kvalite).
Ak vรฝrobca deklaruje tieto vlastnosti, zavรคzuje sa tรฝm, ลพe pri kontrolnom meranรญ v praxi sa nezistia horลกie hodnoty. Projekฤnรก a realizaฤnรก firma mรก pouลพitรญm tรฝchto vรฝrobkov s deklarovanรฝmi vlastnosลฅami istotu, ลพe ich navrhnutรฉ rieลกenie bude v praxi spoฤพahlivo funkฤnรฉ a projekt je na bezpeฤnej strane.
Zรกver
ฤlรกnok o vรฝrobkovรฝch normรกch pre technickรฉ izolรกcie informuje o zmenรกch v normalizaฤnej legislatรญve, ktorรฉ sรบ zรกvรคznรฉ od augusta 2012 a pribliลพuje niektorรฉ ลกpeciรกlne otรกzky problematiky pouลพiteฤพnosti tepelnoizolaฤnรฝch materiรกlov. Je evidentnรฉ, ลพe priebeลพne inovovanรก normalizaฤnรก ฤinnosลฅ prinรกลกa pomerne komplikovanรฝ postup pri overovanรญ a potvrdzovanรญ poลพadovanรฝch vlastnostรญ izolantov. Vรฝrobcovia musia vynaloลพiลฅ veฤพa รบsilia, aby zรญskali potrebnรฉ certifikรกty a mohli uviesลฅ vรฝrobky na trh. Projektanti musia navrhnรบลฅ a vo svojej dokumentรกcii pouลพiลฅ len takรฉ vรฝrobky, ktorรฉ spฤบลajรบ vyลกลกie zmienenรฉ poลพiadavky a majรบ platnรฉ oznaฤenie zhody CE. Zmyslom spresลovania je snaha dosiahnuลฅ vyลกลกiu kvalitu vรฝrobkov, vรคฤลกiu bezpeฤnosลฅ stavieb a zariadenรญ a vylรบฤiลฅ nekalรบ konkurenciu, ktorรก ponรบka vรฝrobky bez zaruฤenรฝch vlastnostรญ, pรดvodu a ฤalลกรญch nรกleลพitostรญ.
Aj keฤ sa opรญsanรฉ zmeny dotรฝkajรบ najviac vรฝrobcov izolaฤnรฝch materiรกlov, ani projektanti sa nezaobรญdu bez potrebnรฝch znalostรญ, pretoลพe musia pri nรกvrhu stavby zvoliลฅ vลพdy takรฉ vรฝrobky, ktorรฉ spฤบลajรบ stanovenรฉ poลพiadavky poฤas ลพivotnosti stavby, ako im to ukladรก stavebnรฝ zรกkon.
Projektanti sa potrebujรบ orientovaลฅ nielen v projektovรฝch normรกch, ale aj v prรญsluลกnรฝch vรฝrobkovรฝch, skรบลกobnรฝch a klasifikaฤnรฝch normรกch, aby zaistili sรบlad poลพiadaviek na zariadenie a vlastnosti izolรกcie. Realizaฤnรฉ firmy si musia byลฅ istรฉ, ลพe izolaฤnรฉ vรฝrobky, ktorรฉ na stavbe montujรบ, sรบ certifikovanรฉ a majรบ platnรฝ CE certifikรกt.
Samozrejme, ako kaลพdรก novรก vec, aj tรกto mรก svoje tienistรฉ strรกnky. Vลกade sa hovorรญ o โdeklarovanรฝchโ vlastnostiach. Ak teda vรฝrobca deklaruje hodnotu a meranรญm ju splnรญ, vyhovie dikcii normy. Norma vลกak, ลพiaฤพ, neuvรกdza ลพiadne limity vlastnostรญ, ako je to naprรญklad pri nemeckej norme pre minerรกlnu vlnu AGI Q 132. V praxi to potom mรดลพe znamenaลฅ, ลพe vรฝrobky od dvoch producentov, oba s CE certifikรกtom podฤพa STN EN 14303, majรบ v skutoฤnosti รบplne odliลกnรฉ รบลพitkovรฉ vlastnosti. Je teda nevyhnutnรฉ rozumieลฅ vรฝznamu znaฤenia na etiketรกch a v pripojenej sprievodnej obchodnej dokumentรกcii sa nauฤiลฅ hฤพadaลฅ, ฤรญtaลฅ a porovnรกvaลฅ takto zistenรฉ hodnoty s vlastnosลฅami, ktorรฉ uลพรญvateฤพ oฤakรกva ฤi ktorรฉ predpisujรบ projekt a ลกpecifikรกcia, ฤo nie je jednoduchรฉ ani ฤasovo nenรกroฤnรฉ.
Tรกto sรฉria ฤlรกnkov sa pokรบsila aspoล ฤiastoฤne pozdvihnรบลฅ odbornรบ รบroveล na miestach, ktorรฉ boli dlhลกรญ ฤas v tieni pozornosti, a pomรดcลฅ nielen projektantom, ale aj odbornej verejnosti so zรกujmom o odbor technickรฝch izolรกciรญ.
Ing. Vรญt Koverdynskรฝ, PhD.
Autor pรดsobรญ v spoloฤnosti Isover.
Foto a obrรกzky: archรญv autora
Literatรบra
1. STN EN 14303+A1: 2013. Tepelnoizolaฤnรฉ vรฝrobky pre technickรฉ zariadenia budov a priemyselnรฉ inลกtalรกcie. Prefabrikovanรฉ vรฝrobky z minerรกlnej vlny (MW). ล pecifikรกcia.
2. STN EN 12667: 2001. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch materiรกlov a vรฝrobkov. Stanovenie tepelnรฉho odporu metรณdou chrรกnenej teplej dosky a metรณdou meradla tepelnรฉho toku. Vรฝrobky s vysokรฝm a strednรฝm tepelnรฝm odporom.
3. STN EN ISO 8497: 2000. Tepelnรก izolรกcia. Stanovenie vlastnostรญ tepelnej izolรกcie na kruhovom potrubรญ pri prechode tepla v ustรกlenom stave.
4. STN EN ISO 13787: 2003. Tepelnoizolaฤnรฉ vรฝrobky na technickรฉ zariadenia budov a priemyselnรฉ prevรกdzky. Stanovenie deklarovanej hodnoty sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti.
5. STN EN ISO 23993: 2011. Tepelnoizolaฤnรฉ vรฝrobky pre technickรฉ zariadenia budov a priemyselnรฉ prevรกdzky. Stanovenie vรฝpoฤtovej hodnoty sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti.
6. AGI Q 132: 2006. Mineral Wool โ Insulation Material for Industrial Installation.
7. STN EN 14706: 2013. Tepelnoizolaฤnรฉ vรฝrobky pre technickรฉ zariadenia budov a priemyselnรฉ inลกtalรกcie. Stanovenie maximรกlnej prevรกdzkovej teploty.
8. STN EN 14707: 2013. Tepelnoizolaฤnรฉ vรฝrobky pre technickรฉ zariadenia budov a priemyselnรฉ inลกtalรกcie. Stanovenie maximรกlnej prevรกdzkovej teploty vopred tvarovanej izolรกcie potrubรญ.
9. STN EN 13501-1: 2010. Klasifikรกcia poลพiarnych charakteristรญk stavebnรฝch vรฝrobkov a prvkov stavieb. ฤasลฅ 1: Klasifikรกcia vyuลพรญvajรบca รบdaje zo skรบลกok reakcie na oheล.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.
Dl