Vodné stavby na Slovensku a ich bezpečnosť

Bez vody niet života. Dnes už túto premisu vnímame nielen z pohľadu biológie, ale aj technického hľadiska, keďže voda je prakticky nevyčerpateľný zdroj ekologicky vyrábanej elektrickej energie. Na zabezpečenie jej dostatočného množstva sa budujú vodné stavby, ktoré ju zadržiavajú nielen ako zdroj pitnej vody a na závlahy, ale aj na priemyselné a energetické využitie. V neposlednom rade majú tieto stavby aj protipovodňový charakter. Vodné stavby sú však v prípade havárie aj potenciálnym nebezpečenstvom.

Na Slovensku je už niekoľko desaťročí ­zavedený systém zaisťujúci ich bezpečnosť – odborný technicko-bezpečnostný dohľad. V súčasnosti je bezpečnosť vodných stavieb rámcovaná ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a jeho vykonávacím predpisom – vyhláškou MŽP SR č. 458/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad (TBD) nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže ohroziť priľahlé územie, život ľudí a majetok, a to najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa posudzovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, ich pozorovaním, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a návrhom opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon tejto činnosti sa riadi právnymi predpismi, ktoré určujú postupy od projekčnej prípravy cez výstavbu, zabudovanie meracích zariadení až po samotné zhodnotenie meraní aj počas dlhodobého prevádzkovania vodnej stavby. Osobitne je prepracovaný systém hodnotenia rizika vytvoreného jednotlivými typmi vodných stavieb, z ktorého sa odvíjajú povinnosti ich stavebníkov a prevádzkovateľov. Na jeho základe je už vo fáze prípravy každá vodná stavba zaradená do jednej zo štyroch kategórií podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje jej význam, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území, ako aj nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.

Do prvej kategórie sú zaradené stavby, ktoré sú potenciálne najväčšou hrozbou. Zaradenie alebo preradenie vodnej stavby do kategórie vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR na základe posudku štátnej organizácie, ktorú ministerstvo na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poveruje. Od roku 1978 je poverenou organizáciou na výkon dohľadu nad stavbami prvej a druhej kategórie Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorej odborne spôsobilí špecialisti posudzujú stav a bezpečnosť nielen priehrad, ale aj hatí, vodných elektrární, hrádzí rybníkov a ochranných hrádzí tokov, protipovodňových poldrov a špeciálnych vodných stavieb – odkalísk.

Na získanie objektívnych informácií je potrebný priebežný monitoring spočívajúci v zbere, spracovaní, posudzovaní a archivácii nameraných údajov, pričom sa využíva celé spektrum metód, ale aj špeciálna prístrojová technika. Dôraz sa kladie na stabilitné a filtračné analýzy, numerické modelovanie, geodetické a geofyzikálne práce, špeciálne analýzy a merania (meranie termovíznou kamerou, endoskopia potrubí, drénov a dutín konštrukcií, nedeštruktívna defektoskopia technologických konštrukcií, meranie vibrácií, nalievacie a čerpacie skúšky vo vrtoch, karotážna konduktometria a termometria, meranie zákalu v priesakovej vode, 3D laserové skenovanie objektov a území a podobne).

Technický vývoj v súčasnosti umožňuje v rámci technicko-bezpečnostného dohľadu objasniť najrozličnejšie anomálie a možné príčiny porúch a havárií. Nezanedbateľnú úlohu pri analýzach má klasické matematické modelovanie, ako aj modelovanie využívajúce metódu konečných prvkov. To môže nahradiť mnohé finančne náročné prieskumné práce a umožňuje získať aj také údaje, ktoré nemožno zistiť meracími prístrojmi. Veľký význam má aj možnosť modelovania časového vývoja, napríklad vývoja sadania a priestorového pretvorenia telies priehrad a hrádzí, čo sa využíva najmä pri líniových stavbách protipovodňovej ochrany – ochranných hrádzach tokov.

Vzhľadom na povinnosti štátneho podniku zabezpečovať monitoring vodných stavieb z hľadiska ich interakcie so životným prostredím sa monitorujú aj zložky životného prostredia na vodných stavbách Vodohospodárskej výstavby, š. p., a pripravovaných vodných stavbách v etape pred začatím výstavby, počas výstavby a po uvedení diela do prevádzky. Na sústave vodných diel Gabčíkovo sa monitorujú hladiny a prietoky povrchových vôd, kvalita povrchových vôd a sedimentov, hladina a kvalita podzemných vôd, ale aj poľnohospodárska pôda, lesné porasty a biota. Všetky informácie a výsledky monitorovacích prác sa spracúvajú v prostredí GIS. Na tejto platforme sa realizujú aj výmeny dát a údajov od externých dodávateľov údajov z monitoringu. Georeferencované údaje sa zhromažďujú v centrálnej údajovej databáze a vyhodnocujú sa analytickými nástrojmi.

Technicko-bezpečnostný dohľad sa dnes vykonáva nad približne šesťdesiatimi vodnými stavbami prvej a druhej kategórie, ktoré sú vo vlastníctve napríklad Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., spoločnosti ENEL – SE, a. s, a Vodohospodárskej výstavby, š. p. Sú medzi nimi aj odkaliská teplární, železiarní, podnikov chemického priemyslu, papierní, ťažobných a strojárskych podnikov. Vykonáva sa aj dohľad nad menšími vodnými stavbami tretej a štvrtej kategórie, najmä malými vodnými elektrárňami, rybníkmi, technologickými, požiarnymi a rekreačnými nádržami.

Za zabezpečenie TBD je zodpovedný každý vlastník a stavebník vodnej stavby. Poverená organizácia nemá právomoc realizovať vlastné návrhy na nápravu, a teda ani nezodpovedá za prípadné škody vzniknuté nesprávnym prevádzkovaním alebo haváriou vodnej stavby z dôvodu nerealizovania návrhov nápravných opatrení. Úlohou poverenej organizácie je jednoznačnými argumentmi upozorniť na zistené nepriaznivé skutočnosti, prípadne na nedostatky pri zabezpečení TBD a poskytnúť prevádzkovateľovi dostatok informácií na ich odstránenie. Ak správca alebo vlastník vodnej stavby nerešpektuje výsledky technicko-bezpečnostného dohľadu, orgán štátnej vodnej správy mu môže splnenie potrebných opatrení nariadiť rozhodnutím.

Na záver možno konštatovať, že vďaka systému odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, ale aj vysokej profesionalite väčšiny správcov a vlastníkov vodných stavieb nedošlo počas obdobia 35 rokov inštitucionalizovaného výkonu TBD na Slovensku k nijakej významnejšej havárii vodnej stavby.

TEXT: Ing. Peter Panenka
FOTO: Vodohospodárska výstavba

Peter Panenka riadi úsek technicko-bezpečnostného dohľadu Vodohospodárskej výstavby, š. p.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.