vyhodnotenie spotreby energie skoly po obnove
Galรฉria(9)

Vyhodnotenie spotreby energie ลกkoly po obnove

Partneri sekcie:

Spotreba energie pri prevรกdzke obnovenej zรกkladnej ลกkoly vย Lietavskej Lรบฤke, ktorรก vyuลพรญva obnoviteฤพnรฉ zdroje energie, sa analyzovala podฤพa spotreby zemnรฉho plynu aย elektrickej energie aย podฤพa รบdajov zย meraฤov trhovรฝch dodรกvateฤพov energie zย rokov 2006 aลพ 2012.

vyhodnotenie spotreby energie skoly po obnove 7309 big image
1 big image
2 big image
02chmurny big image
3 big image
03chmurny big image
5 big image
6 big image
Pilotnรฝ projekt obnovy zรกkladnej ลกkoly vย Lietavskej Lรบฤke [1] klรกdol dรดraz na progresรญvnosลฅ rieลกenia, รบsporu energie aย vyuลพitie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie. Projekt podporilo bรฝvalรฉ Ministerstvo vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR. Za zรกkladnรฉ zรกsady rieลกenia sa zvolili:

  • nadลกtandardnรฉ tepelnoizolaฤnรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ (obr. 1 aย 2);
  • diverzifikรกcia zdrojov energie (slneฤnรก, elektrickรก energia, zemnรฝ plyn, energia prostredia);
  • minimalizรกcia energetickรฝch strรกt vetranรญm (vetracรญ systรฉm sย rekuperรกciou).

Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ po obnove sรบ uvedenรฉ vย tab. 1. Na obnovu obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ sa ako dodatoฤnรก tepelnรก izolรกcia pouลพil sivรฝ vypeลˆovanรฝ polystyrรฉn EPS Neopor. Steny sa zateplili tepelnou izolรกciou sย hrรบbkou 140ย mm. Na zateplenie streลกnej konลกtrukcie sa pouลพila tepelnรก izolรกcia sย hrรบbkou 300 mm.

Zรกsobovanie Zล  energiou
Budova je zรกsobovanรก energiou dodรกvanou trhovรฝmi dodรกvateฤพmi aย energiou zรญskanou zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov:

  • solรกrne kolektory (30 ks) sย absorpฤnou plochou 69,6 m2;
  • tepelnรฉ ฤerpadlo voda โ€“ voda, spolu 10 zemnรฝch vrtov;
  • kondenzaฤnรฉ plynovรฉ kotly sย tepelnรฝm prรญkonom 3 ร— 49 kW;
  • systรฉm kontrolovanรฉho vetrania.

Inลกtalovanรก vzduchotechnickรก jednotka mรก vysokoรบฤinnรฝ systรฉm spรคtnรฉho zรญskavania tepla, priฤom deklarovanรก hodnota รบฤinnosti je 80 %. Zariadenie umoลพลˆuje:

  • premenlivรฝ prietok vzduchu,
  • prevรกdzku riadenรบ ฤasovรฝm programom,
  • รบtlmovรฝ reลพim mimo prevรกdzkovรฝch hodรญn,
  • รบsporu (predpoklad) elektrickej energie aย tepla na ohrev vzduchu.

Urฤujรบcim faktorom na prevรกdzku zariadenรญ TZB, ktorรฉ pouลพรญvajรบ elektrickรบ energiu, je jej cena aย tarifa. Zรกsadnรฝm postojom prevรกdzkovateฤพa Zล  je znรญลพiลฅ poplatok za elektrickรบ energiu. Preto sa systรฉmy techniky prostredia prevรกdzkujรบ iba pri nรญzkej tarife. Nรญzka tarifa je vย ฤase (tepelnรฉ ฤerpadlo sa prevรกdzkuje iba vย ฤase nรญzkej tarify):

  • pondelok aลพ piatok od 00.00 do 9.05 hod., od 10.05 do 12.15 hod., od 13.15 do 16.05 hod., od 17.05 do 19.35 hod., od 20.35 do 24.00;
  • sobota aย nedeฤพa od 00.00 do 2.45 hod., od 3.45 do 10.00 hod., od 11.30 do 15.20 hod., od 16.50 do 24.00 hod.

Vzduchotechnika (bez ohrievaฤa, iba rekuperรกtor) sa prevรกdzkuje len vย ฤase nรญzkej tarify aย podฤพa ฤasovรฉho programu, ale iba ak sa nedosahuje poลพadovanรก kvalita vzduchu. Kvalita vzduchu sa kontroluje zabudovanรฝmi snรญmaฤmi koncentrรกcie oxidu uhliฤitรฉho vย odvรกdzanom vzduchu. ฤŒasovรฝ program vzduchotechniky je takรฝto:

  • โ€ขย ย ย  pondelok aลพ piatok od 7.00 do 9.00 hod., od 10.15 do 12.00 hod., od 13.30 do 15.05 hod., od 17.30 do 19.00 hod., od 20.45 do 22.00 hod.

Vzduchotechnickรฉ zariadenie sa prevรกdzkuje preruลกovanรฝm spรดsobom, ฤo mรดลพe ovplyvniลฅ kvalitu vnรบtornรฉho vzduchu vย ฤase preruลกenia prevรกdzky. Vetracรญ systรฉm zabezpeฤuje kvantitatรญvne aย kvalitatรญvne kritรฉriรก pri dodรกvke ฤerstvรฉho vzduchu do upravovanรฝch priestorov. Kvantitatรญvne ukazovatele sรบ danรฉ pri navrhovanรญ aย dimenzovanรญ tohto systรฉmu, vย prรญpade ktorรฉho sa uvaลพovalo oย nasledovnรฝch parametroch. Navrhnutรฝ systรฉm vetrania objektu je vybavenรฝ vysokoรบฤinnรฝm spรคtnรฝm zรญskavanรญm tepla schopnรฝm ohriaลฅ privรกdzanรฝ vzduch odยญpadovรฝm teplom zย odsรกvanรฉho vzduchu na teplotu +16ย ยฐC bez dohrevu. Projektant uvaลพoval, ลพe dohrev privรกdzanรฉho vzduchu nie je potrebnรฝ aย ลพe sa bude kompenzovaลฅ zvรฝลกenรฝm vรฝkonom existujรบcich vykurovacรญch telies. Prรญdavnรฝ zdroj na ohrev vzduchu nie je inลกtalovanรฝ. Potrebnรฝ tepelnรฝ vรฝkon vetracieho zariadenia sa dimenzoval na 20 kW. Spotreba elektrickej energie na prevรกdzku vzduchotechnickรฉho zariadenia je nรญzka vย poยญrovnanรญ sย inรฝmi odbermi elektrickej energie. Je to danรฉ najmรค ฤasovรฝm programom, ktorรฝ zabezpeฤuje ฤinnosลฅ vetracieho zariadenia iba vย ฤase nรญzkej tarify. Vย ฤase vysokej tarify vetracie zariadenie nie je vย prevรกdzke. Ide teda oย prevรกdzku vzduchotechnicky bez ohrievaฤa, funkฤnรฝ je len rekuperรกtor vย ฤase nรญzkej tarify aย iba vtedy, ak sa nedosahuje poลพadovanรก kvalita vzduchu 800 ppm. Kvalita vzduchu sa pritom pohybuje vย rozpรคtรญ od 600 do 1โ€ฏ200 ppm, ฤo predstavuje triedu kvality vzduchu vย 2. aย 3. kategรณrii podฤพa STN EN 15251. Podฤพa zรกznamov zย ฤinnosti vzduchotechniky kvalita neklesla do 4. triedy, ktorรก sa povaลพuje za kvalitu mimo parametrov aย mohla by sa tolerovaลฅ iba obmedzenรบ ฤasลฅ roka. Kvalita vzduchu je podฤพa zรกznamov samotnรฉho vzduchotechnickรฉho zariadenia akceptovateฤพnรก aย energeticky nenรกroฤnรก. Subjektรญvne hodnotenia ลพiakov aย uฤiteliek vลกak udรกvali 25-percentnรบ nespokojnosลฅ sย vetracรญm systรฉmom. Subjekty pociลฅovali miernu nepohodu spรดsobenรบ studenรฝm vzduchom padajรบcim na hlavy ลพiakov, ktorรญ hovorili oย pocite vรญrenia vzduchu aย niekedy aj previevanรญ (vรกnku) vo vlasoch. Na obr.โ€ฏ3 je znรกzornenรก koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho poฤas vyuฤovania vย troch triedach Zล .

Vyhodnotenie spotreby energie podฤพa energetickรฝch nosiฤov
Dokladovanie รบdajov oย spotrebe energie sa zakladรก na รบdajoch nameranรฝch poฤas prevรกdzky. Uvรกdzanรฉ spotreby energie zย rozliฤnรฝch miest sรบ evidovanรฉ na meraฤoch trhovรฝch dodรกvateฤพov energie:

  • spotreba zemnรฉho plynu vย m3 alebo vย kWh;
  • spotreba elektrickej energie vย kWh.

Vย rรกmci analรฝzy spotreby energie sa porovnรกvali jednotlivรฉ roky aย stav budovy vย tรฝchto rokoch. Hlavnรฝm cieฤพom bolo zistiลฅ, ฤi sa porovnรกvali porovnateฤพnรฉ รบdaje. Vzhฤพadom na meniacu sa situรกciu vย systรฉmoch TZB sa tento tento stav vย minulosti vลพdy nedodrลพal. Budova mala totiลพ eลกte vย prevรกdzke starรฉ atmosfรฉrickรฉ kotly aลพ do roku 2006 aย novรฉ plynovรฉ kondenzaฤnรฉ kotly sa zaฤali pouลพรญvaลฅ vย roku 2007. Tรกto zmena zdroja tepla vรดbec nesรบvisela sย pilotnรฝm projektom obnovy Zล . รšpravy systรฉmov TZB aย stavebnรฝch konลกtrukciรญ sa realizovali priebeลพne, aย preto si jednoduchรฉ porovnรกvanie jednotlivรฝch rokov vyลพaduje vysvetlenie, ฤo sa vlastne porovnรกva. Do roku 2006 boli nainลกtalovanรฉ starรฉ atmosfรฉrickรฉ kotly. Moลพno predpokladaลฅ, ลพe ide oย typickรบ situรกciu, vย ktorej by sa mohlo nachรกdzaลฅ viacero Zล  na Slovensku. Vย roku 2007 sa nainลกtalovali novรฉ kotly bez sรบvislosti sย projektom obnovy Zล , aย to vย rรกmci pilotnรฉho projektu MVRR SR. Zvรฝลกila sa รบฤinnosลฅ zdroja tepla aย zmenila sa spotreba energie: jednak plynu, aย jednak celkovรก spotreba energie. ฤŽalลกรญm faktorom je fenomรฉn okien. Oknรก sa vymenili eลกte pred celkovou obnovou Zล , teda pred zaฤatรญm prรกc na pilotnom projekte. Poฤas rieลกenia pilotnรฉho projektu sa konลกtatovalo, ลพe existujรบci stav okien vyhovuje poลพiadavkรกm STN 73 0540: 2002 aย bolo by uลพ neekonomickรฉ ich znova vymieลˆaลฅ za novรฉ aย lepลกie. Teda vย histรณrii spotreby energie za roky 2008 aลพ 2009 sa uลพ odzrkadlila vรฝmena okien, hoci budova eลกte nebola komplexne obnovenรก. Tento problรฉm sa najviac prejavuje pri vyjadrenรญ percentuรกlยญneho ลกetrenia energiou pre jednoduchรฉ manaลพรฉrske aย vyhodnocovacie รบdaje. Vรฝchodisko zย tejto nejednoznaฤnej porovnรกvacej situรกcie by mohla predstavovaลฅ nasledovnรก รบvaha. Technickรฝ stav budovy Zล  sa menil aย podrobnรฝ opis jednotlivรฝch zmien stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย TZB aย ich vplyv na prevรกdzkovรฉ hodnoty spotreby sa nedรก jednoznaฤne exaktne vyjadriลฅ. To, ฤo je vลกak jednoznaฤnรฉ, sรบ spotreby energie, ktorรฉ sa objavia na fakturaฤnรฝch meradlรกch trhovรฝch dodรกvateฤพov energie. Preto je najvhodnejลกie dokumentovaลฅ energetickรฉ hodnotenie podฤพa รบdajov oย spotrebe elektrickej energie aย plynu vย jednotlivรฝch rokoch prevรกdzky po kolaudรกcii Zล , aย to od roku 2006 (tab.ย 2).

Vyhodnotenรก aย dokumentovanรก je prevรกdzka Zล  vย rokoch 2010, 2011 aย 2012. Spotreba zemnรฉho plynu klesla zย รบrovne rokov 2006 aย 2007 zย hodnรดt 38- aลพ 24-tisรญc m3 na รบroveลˆ 5- aลพ 1,5-tisรญc m3 vย rokoch 2011 aย 2012. Zรกroveลˆ sa zvรฝลกila spotreba elektrickej energie zย รบrovne rokov 2006 aย 2007 zย hodnรดt 3- aลพ 4-tisรญc kWh na รบroveลˆ 38- aลพ 42-tisรญc kWh. Celkovรก spotreba plynu aย elektrickej energie klesla. Aย klesla veฤพmi vรฝznamne. Vย rokoch 2006 aย 2007 bola celkovรก spotreba energie na รบrovni 260- aลพ 404-tisรญc kWh. Vย roku 2012 aย vย rokoch 2010 aย 2011 to bolo len 54- aลพ 96-tisรญc kWh (obr.ย 4).

Potreba energie
Potreba energie je sรบฤtom potrieb energie jednotlivรฝch miest spotreby. Vย celkovej potrebe energie je zahrnutรก energia potrebnรก na vykurovanie, prรญpravu teplej vody, vetranie, osvetlenie aย uลพรญvanie budovy. Vย tejto hodnote je teda zahrnutรก aj potreba elektrickej energie na prevรกdzku poฤรญtaฤovรฝch uฤebnรญ. ฤŒiลพe ide oย celkovรบ elektrickรบ energiu potrebnรบ na prevรกdzku budovy. Oย tejto poloลพke sa pri energetickej certifikรกcii budov zvyฤajne neuvaลพuje. Pri รบdajoch nameranรฝch poฤas prevรกdzky sa vลกak nedรก oddeliลฅ, ak nie sรบ kย dispozรญcii podruลพnรฉ meraฤe elektrickej energie. Teda sa sย ลˆou poฤรญta. Ukazovateฤพ potreby energie vย kWh/(m2โ€‰.โ€‰a) zย รบdajov nameranรฝch poฤas prevรกdzky Zล  vย Lietavskej Lรบฤke je na zรกklade neupravovanรฝch รบdajov zย prevรกdzky vย rokoch 2010 aลพ 2012 vย rozsahu od 25,3 aลพ do 44,8 kWh/(m2โ€‰.โ€‰a) (obr. 5).

Primรกrna energia
รšspory vyjadrenรฉ prostrednรญctvom primรกrnej energie na obr. 6 sรบ niลพลกie ako pri pouลพitรญ celkovej potreby energie. Je to spรดsobenรฉ:

  • vyลกลกรญm primรกrnym energetickรฝm faktorom pre elektrickรบ energiu vย SR;
  • vyลกลกรญm podielom elektrickej energie na celkovej spotrebe vย budovรกch sย modernรฝmi systรฉmami TZB (tepelnรฉ ฤerpadlรก, vetranie sย rekuperรกciou aย pod.).

รšspory vyjadrenรฉ cez primรกrnu energiu sa pohybujรบ vย rozpรคtรญ od 61 do 72โ€ฏ% vย porovnanรญ sย rokom 2006.

TEXT: prof. Ing. Ivan Chmรบrny, PhD.
OBRรZKY aย FOTO: archรญv autora
Prof. Ing. Ivan Chmรบrny, PhD., pรดsobรญ na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb Stavebnej fakulty STU vย Bratislave.

Poฤakovanie: Tรกto prรกca bola podporenรก MDVRR SR รบlohou vรฝskumu aย vรฝvoja ฤ. 79/550/2010 aย Mล  SR projektom VEGA ฤ. 1/0281/12.

Literatรบra
1.ย ย ย  Puลกkรกr, A. โ€“ Hraลกka, J. โ€“ ลฝilinskรฝ, J. โ€“ Machรกฤ, K. aย kol.: Obnova budov zรกkladnรฝch ลกkรดl. Prรญpadovรก ลกtรบdia. Bratislava: MVRR SR, 2008.
2.ย ย ย  Puลกkรกr, A. โ€“ Chmรบrny, I. โ€“ Hraลกka, J. โ€“ Konkoฤพ, R.: Teoreticko-experimentรกlne vyhodnotenie realizovanรฝch pilotnรฝch projektov: Pilotnรฝ projekt pre rekonลกtrukciu ลกkoly na nรญzkoenergetickรบ budovu aย pilotnรฝ projekt na vรฝstavbu nรญzkoenergetickรฉho bytovรฉho domu. Bratislava: SvF STU, 2011.
3.ย ย ย  Chmรบrny, I.: Vyhodnotenie prevรกdzky obnovenej zรกkladnej ลกkoly. In: Zbornรญk zย prednรกลกok zย konferencie Tepelnรก ochrana budov 2013. Bratislava: BBprint, 2013, s. 178 โ€“ 181.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov.

Najฤรญtanejลกie