Výstavba tunela Svrčinovec

Diaľničný úsek Svrčinovec – Skalité je súčasťou diaľnice D3, ktorá sa začína pri Hričovskom Podhradí a prepojí hlavné mesto a juhozápadné oblasti so severom Slovenska a kysucký región s Poľskou republikou.

Stavba sa začína tesne pred križovatkou Svrčinovec, kde pribudne v budúcnosti úsek diaľnice D3 z Čadce (Bukov). Zároveň sa nový úsek napojí na existujúcu cestnú sieť a motoristi tak budú mať zabezpečené prepojenie do troch štátov – Slovenskej republiky, Česka a Poľskej republiky. Za diaľničnou križovatkou vstupuje trasa do menšieho tunela Svrčinovec, ktorý má naplánovanú dĺžku 435 metrov. Z tunela vedie nová diaľnica po svahoch údolia Čierňanky, po okraji zástavby obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité, až sa dostane k druhému tunelu na tomto úseku – k tunelu Poľana, ktorý bude mať 898 metrov.

Zlepšenie stability územia

Z hľadiska výstavby tunela Svrčinovec sú dôležité svahové deformácie, ktoré sa nachádzajú v oblasti portálu tunela. Sú spôsobené najmä ťažbou horniny z lomu na úpätí svahu. Na zabezpečenie potrebnej stability územia, ktoré je v predmetnom úseku postihnuté deformáciami, je v trase diaľnice navrhnuté hĺbkové odvodnenie zosuvných svahov horizontálnymi vrtmi. Zlepšenie celkovej stability územia sa rieši jeho hĺbkovým odvodnením pomocou horizontálnych odvodňovacích vrtov. Sú navrhnuté prevažne v päte zosuvných svahov za účelom zníženia vztlakovej hladiny podzemnej vody v zosuvoch. Spolu sa odvŕta 9 vrtov z troch stanovíšť s celkovou metrážou 1 170 metrov.

Pri návrhu rozmiestnenia, dĺžky a sklonov vrtov, ako aj účinnosti vrtov na stabilitu zosuvných území sa pri stabilitných výpočtoch uvažovalo o 25- a 50-percentnom znížení vztlakov pomocou týchto vrtov. V miestach osadenia mostných pilierov, mostného objektu 237-00, sú odvodňovacie vrty navrhnuté ako doplňujúci sanačný prvok. Odvodnenie svahu za rubom zárubného múra sa navrhuje pomocou horizontálnych odvodňovacích vrtov s priemerom 137 mm, ktoré budú odvŕtané zo spodnej úrovne svahu (pod diaľnicou). Po ukončení vrtných prác vyústia horizontálne vrty do betónových oporných múrikov.

Vedenie diaľnice

Samostatné vedenie jazdných pásov bolo navrhnuté v úsekoch pred tunelmi Svrčinovec a Poľana. V týchto úsekoch sa smerové vedenie diaľnice rozdelilo na vedenia pravého a ľavého jazdného pásu. Takto vstupujú jednotlivé jazdné pásy do tunelov, pričom každý z nich má nezávislé smerové aj výškové vedenie. Nezávislé vedenie jazdných pásov zasahuje aj do nadväzujúcich mostných objektov. Smerová os jazdných pásov je v týchto úsekoch postavená do osi jazdných pruhov. Každý jazdný pás má svoju niveletu umiestnenú v osi jazdných pruhov, pričom táto je na začiatku a konci každého úseku odvodená z nivelety diaľnice. Klopenie jednotlivých jazdných pásov je navrhnuté okolo ich osí.

Základný priečny sklon vozovky diaľnice je 2,5 % a maximálny priečny sklon je 4,5 %. Z dôvodu splnenia podmienky minimálneho výsledného sklonu vo vzostupnicových a zostupnicových úsekoch bolo nevyhnutné zmeniť spôsob klopenia na klopenie okolo osi jazdného pásu, v dôsledku čoho sa presunula niveleta z vonkajšieho okraja vnútorného vodiaceho prúžku do samostatnej nivelety ľavého, resp. pravého jazdného pásu. Tento spôsob klopenia sa použil okrem samostatných jazdných pásov tunela Svrčinovec aj na niektorých úsekoch novobudovanej diaľnice.

Spevnené plochy

Spevnené plochy pri portáli tunela boli navrhnuté tak, aby vyhovovali v priečnom sklone podmienkam pre zásahové vozidlá a vozidlá údržby. To znamená, že ich priečny sklon je maximálne 2,5 %. Ich rozmer a sklon závisí od smerového a výškového vedenia samostatných pruhov, ktoré boli navrhnuté tak, aby plochy vyhovovali aj z hľadiska ich odvodnenia.

TEXT: Tomáš Halán
FOTO: Jozef Mravec, VÁHOSTAV – SK, a. s.

Tomáš Halán je hovorcom spoločnosti
VÁHOSTAV – SK, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby