Využitie recyklovateľných materiálov: Nový depozitár múzea v Pardubiciach vymenil teóriu za prax

V novej budove depozitára Východočeského múzea v Pardubiciach vznikli priestory na uskladnenie historických artefaktov. Najviac zastúpenými materiálmi použitými pri stavbe objektu sú betónový recyklát a nepálená tehla. Cieľom totiž bolo nájsť také postupy a materiály, ktoré maximálne šetria zdrojmi a v budúcnosti sa dajú opäť použiť. Takto sa táto architektonická a stavebná výzva zrealizovala v praxi.

Historické predmety prechádzajú karanténou, dekontamináciou, ošetrením a následne sú uložené do jednotlivých miestností depozitára podľa typu a povahy materiálu.

„Výzvou bolo nájsť a použiť také stavebné postupy, ktoré budú spotrebúvať minimum zdrojov a po skončení životnosti poslúžia ako materiálová banka,“ hovorí Ing. arch. Adam Rujbr z českého štúdia Adam Rujbr Architects, ktoré za návrhom stojí. Výsledná úspornosť depozitára je mimoriadna – a to nielen z energetického hľadiska. Využíva moderné technológie ako napríklad rekuperáciu tepla a tepelné čerpadlo. Umiestnené sú na zelenej extenzívne retenčnej streche.

Montovaná konštrukcia depozitára pozostáva z prefabrikovaných prvkov a spriahnutých oceľobetónových nosníkov DELTABEAM^® od Peikko, ktorá vytvára štíhly strop bez viditeľných prievlakov.

Vonkajší plášť budovy tvorí Cortenová fasáda (patinujúca oceľ odolná voči poveternostným vplyvom a atmosférickej korózii), prevetrávaná medzera, vrstva minerálnej tepelnej izolácie hrúbky 300 mm, pálená tehla a nepálená tehla s hlinenou omietkou. Kombinácia týchto materiálov prináša veľkú akumulačnú kapacitu tepla a vlhkosti. Vďaka tomu je možné prirodzene regulovať výkyvy teploty či vlhkosti a v prípade odstávky alebo poruchy udržiavať uspokojivú klímu po dobu niekoľkých dní.

Šetrné a recyklované materiály

Budova sa nachádza v blízkosti vodného toku, a aby boli uskladnené predmety chránené pred záplavami, úroveň prízemia je vo výške jedného metra nad okolitým terénom. „Štandardne sa priestor medzi terénom a podlahovou doskou vypĺňa drveným lomovým kameňom.

„My sme toto kamenivo nahradili betónovým recyklátom, a tým sme ušetrili lomový kameň na realizácie, pri ktorých sa nedá nahradiť,“ pripomína A. Rujbr. Betónový recyklát je nasypaný v hrúbke 800 mm, ušetrené boli aj ďalšie náklady na vyťaženie kameniva a jeho dopravu na stavbu. Celkom bolo využitých cca 1000 ton recyklátu z inej demolovanej stavby.

Nepálená tehla tvorí vnútornú vrstvu obvodového plášťa. Samotná tehla je vyrobená z hliny s prímesou piesku. Ako materiál je veľmi jednoduchá a môže byť vyrobená z materiálu z miesta stavby. Nemusí sa páliť ani nijako upravovať, iba sa cca 50 hodín suší na vzduchu.

Vďaka tomu je energia potrebná na jej výrobu minimálna, na rozdiel od klasickej tehly, ktorá sa páliť musí. Pri výstavbe depozitára bolo použitých cca 350 ton takého materiálu. Rovnakým prípadom je aj omietka, ktorá je tiež hlinená.

„Snažili sme sa vytvoriť prevádzkovo úspornú budovu, ktorá by bola šetrná k životnému prostrediu už vo fáze výstavby, a to aj vďaka použitiu recyklovateľných stavebných materiálov. Je totiž dôležité navrhovať stavby úsporné nielen prevádzkou, ale myslieť aj na samotnú výstavbu a materiály a technológie pri nej použité.“

– Ing. arch. Aleš Chlád, Adam Rujbr Architects

Architektonické riešenie

Novostavba depozitára stojí na mieste bývalej jedálne a rešpektuje pavilónový charakter. Tým sa začleňuje do existujúceho súboru budov a ako dvojpodlažná stavba dodržiava výškovú hladinu aj takt okolitej zástavby. Prístupná je po komunikácii zo severu, z južnej strany sú vstupy do budovy a zastrešená nákladná rampa. Tu bude prebiehať nakládka a vykládka exponátov.

Samotný depozitár bol navrhnutý ako jednoduchý kváder takmer štvorcového pôdorysu, obložený Cortenovým plechom. Z troch strán je fasáda budovy takmer úplne bez otvorov a z dominantných pohľadov tak pôsobí nedobytným dojmom. Spojovacia chodba medzi pavilónmi bola premenená na subtílnu parkovú kolonádu z pohľadového betónu.

Konštrukciu depozitára tvorí železobetónový skelet s panelovým stropom na spriahnutých oceľobetónových nosníkoch. Bol využitý fínsky systém Peikko, pričom komponenty boli vyrobené v slovenskom závode spoločnosti v Kráľovej nad Váhom. Vďaka nosníkom DELTABEAM^®, na ktoré boli ukladané stropné panely vznikla konštrukcia bez viditeľných prievlakov, navrhnutá na vysoké zaťaženie od mobilných regálov 1,2 ton/m².

„Jedným z dôležitých princípov udržateľného staviteľstva je flexibilita a tú táto konštrukcia umožňuje. Pomáhajú tomu veľké rozpony medzi stĺpmi a voľná dispozícia. Zníženie objemu znamená menej materiálu pri výstavbe a zároveň menší priestor, ktorý je potrebné počas celej životnosti budovy regulovať,“ objasňuje výhody spriahnutej nosnej konštrukcie A. Rujbr.

Rozvody môžu byť v prípade bezprievlakového systému vedené priamo pod stropom a nemusia prechádzať štandardnými nosníkmi. Realizovala sa nižšia konštrukčná výška, vďaka čomu vznikol menší objem vnútorného prostredia.

Výplňové murivo

Výplňové murivo stĺpovej bezprievlakovej železobetónovej konštrukcie tvoria dve vrstvy – pálená a nepálená tehla. „Vo všeobecnosti ešte panuje nedôvera k materiálom vyrobeným recykláciou, je to stále jedna z bariér cirkularity. V tomto konkrétnom prípade sme sa však s nejakými predsudkami nestretli,“ hovorí Adam Rujbr.

Najskôr bola realizovaná vonkajšia pálená tehla, cementový nástrek a potom vnútorná nepálená tehla, ktorá bola pre zaistenie lepšej stability prikotvená oceľovými pozinkovanými pásmi. Toto dvojité vymurovanie bolo zvolené z dôvodu teplotnej a vlhkostnej akumulácie, resp. schopnosti muriva akumulovať teplo a významnú hodnotu vlhkosti a pomáhať tak regulácii v prípade výkyvov.

Výnimku tvoria vlhké alebo vysoko zaťažené priestory, v ktorých sa realizovali dve vrstvy pálenej tehly a kde bol aplikovaný keramický obklad.

Obvodový plášť

Celý objekt je zabezpečený prevetrávanou fasádou podľa štandardu ETICS (External Thermal Insulation Composite System). Na rošt vyplnený tepelnou izoláciou bola osadená fasáda, tvorená Cortenovým plechom. Medzi týmito konštrukciami je prevetrávaná medzera.

Cortenový plech tvorí pravidelné formátovanie šírky jeden meter a výšky podľa otvorov a podlaží, celkom štyri formáty na výšku budovy. Škára plechov bola zahnutá dovnútra konštrukcie a plechy sa do seba prekladali. „Zavesený plášť má výhodu flexibility. V prípade potreby doplnenia otvoru či pristavania časti budovy sa jednoducho demontuje a použije na inom mieste. Navyše, starne do krásy,“ konštatuje A. Rujbr.

Zastrešenie oceľovej konštrukcie

V rámci projektu bola navrhnutá aj oceľová konštrukcia prístrešku so zastrešením sklenenou výplňou. Sklo muselo byť bezpečnostné a musela byť zvolená zodpovedajúca sklenená výplň. Samotné spádovanie zastrešenia bolo riešené v rámci kotviaceho systému a jeho uloženie na oceľové konštrukcie.

Použité sklo je vrstvené (číre, bezpečnostné) s minimálnou hrúbkou 2 × 8 mm s vloženou bezpečnostnou fóliou.  Snímka nosného skeletu so spriahnutými nosníkmi DELTABEAM^®.

Zdroj: PR článok Peikko Slovakia s.r.o.