Bรบranie stavebnรฝch objektov
Galรฉria(5)

Bรบranie stavebnรฝch objektov

Partneri sekcie:

Vย histรณrii stavebnรญctva pri vรฝvoji novรฝch stavebnรฝch hmรดt aย pri novรฝch poลพiadavkรกch na konลกtrukฤnรฉ rieลกenia nevyhnutne prichรกdzalo kย obmene stavieb. Zomknutosลฅ ฤพudskรฝch sรญdiel vyลพadovala priestor pre novรบ vรฝstavbu, ฤo viedlo kย odstraลˆovaniu stavieb prekรกลพajรบcich novej vรฝstavbe.

Vรฝvoj bรบracรญch prรกc
Spรดsob odstraลˆovania stavieb vย minulosti zรกvisel od druhu stavebnรฉho materiรกlu aย od typu stavby. Do polovice 19. storoฤia bola vรคฤลกina stavieb postavenรก vรฝhradne zย kameลˆa aย zย tehรกl spojenรฝch maltou. Tieto objekty sa bรบrali ruฤne aย materiรกl sa opรคtovne pouลพil na novรบ vรฝstavbu.

Sย vynรกlezom cementu priลกli novรฉ konลกtrukฤnรฉ materiรกly โ€“ betรณn aย ลพelezobetรณn. Modernรฉ vyuลพitie betรณnu aย nรกsledne ลพelezobetรณnu moลพno datovaลฅ rokom 1900. Pevnostnรฉ parametre umoลพnili navrhovaลฅ novรฉ konลกtrukcie, ฤo viedlo pouลพiลฅ ลพelezobetรณn aย oceฤพ na vรฝstavbu vรฝลกkovรฝch stavieb novรฉho typu. Bรบracie prรกce tak znamenali rozpรกjanie oveฤพa pevnejลกรญch materiรกlov, ฤo vyลพadovalo vyลกลกie nรกroky na ich odstrรกnenie.
Vรฝvoj bรบracรญch prรกc napredoval spolu sย rozvojom vรฝkonnรฝch strojovย  vย priebehu 20. storoฤia. Vย terminolรณgii bรบrania sa stretรกvame sย pojmami demolรญcia stavieb, deลกtrukcia, odstrรกnenie stavby aย likvidรกcia stavebnรฉho objektu.

Strojnรฉ technolรณgie bรบrania
Pri bรบranรญ murovanรฝch stavieb sa najprv vyuลพรญvalo strhรกvanie konลกtrukciรญ pomocou lรกn ลฅahanรฝch nรกkladnรฝmi vozidlami alebo dozรฉrov sย nรกslednรฝm nakladanรญm pomocou mรกlo vรฝkonnรฝch rรฝpadiel sย malรฝm vรฝลกkovรฝm dosahom. Tieto technolรณgie vyลพadovali postupnรฉ znesenie streลกnรฉho plรกลกลฅa po jeho ruฤnom rozobranรญ, znesenie krovu aย nรกslednรฉ strhรกvanie zvislรฝch aย vodorovnรฝch konลกtrukciรญ. Ich vรฝhodou bolo, ลพe stavebnรฝ materiรกl sa dal ฤพahko roztriediลฅ.

Pokrok vย bรบranรญ vรฝลกkovรฝch stavieb ovplyvnil stroj typu dragline so ลกtรญhlym ramenom aย ลฅaลพkรฝm oceฤพovรฝm zรกvaลพรญm dopadajรบcim na povrch stavby. Tento spรดsob sa uplatnil pri murovanรฝch, ลพelezobetรณnovรฝch, obytnรฝch aย priemyslovรฝch stavbรกch aย ลพelezobetรณnovรฝch chladiacich veลพiach. Vรฝznamnรฝ posun vo vรฝvoji bรบracรญch prรกc je spojenรฝ sย nรกstupom hydraulicky ovlรกdanรฝch strojov. Vyvinuli sa ลกpeciรกlne zariadenia, ktorรฉ naลกli uplatnenie vย bรบracรญch prรกcach. Ide hlavne oย hydraulickรฉ kladivรก, drviace aย ลกtiepacie ฤeฤพuste so silou vย ฤeฤพustiach 1ย 000 aลพ 6ย 000 kN aย neustรกle sa zvรคฤลกujรบcim dosahom ramien nosiฤov tรฝchto zariadenรญ (podvozkov rรฝpadiel).

ลฝelezobetรณnovรฉ stavby

Sรบฤasnรฉ ลพelezobetรณnovรฉ konลกtrukcie sa vyznaฤujรบ veฤพkรฝm mnoลพstvom oceฤพovej vรฝstuลพe. Drviace ฤeฤพuste naruลกia konลกtrukฤnรฉ prvky aย po ich oddelenรญ od vlastnej konลกtrukcie ich strhรกvajรบ kย pรคte konลกtrukcie. Pri strojnom rozobratรญ ลพelezobetรณnovej konลกtrukcie sa postupuje vลพdy od najvyลกลกรญch podlaลพรญ smerom nadol. Podobne sa vyuลพรญvajรบ noลพnice na bรบranie oceฤพovรฉho skeletu. Pomocou noลพnรญc sย tlakom aลพ 5ย 500ย kN je moลพnรฉ postupne oddeliลฅ prvky I-profilu sย rozmermi 310 ร— 288 mm.

Za strojnรฉ bรบranie sa oznaฤuje bรบranie pomocou ลกpeciรกlnej technolรณgie, ktorรก funguje na princรญpe rozrezania ลพelezoยญbetรณnovej steny. Pouลพรญva sa pri ลกtรญhlych vรฝลกkovรฝch ลพelezobetรณnovรฝch tubusoch. Zariadenie postupne odrezรกva plochy ลพelezobetรณnovej steny vo zvislom aย vodorovnom smere, odhadzuje ich aย postupne ลกpirรกlovito klesรก. Bรบranie ลพelezobetรณnovรฝch stavieb je spojenรฉ sย veฤพkรฝm mnoลพstvom ruฤnรฝch prรกc pri rozpaฤพovanรญ vรฝstuลพnรฝch prvkov uvoฤพnenรฝch pri poruลกenรญ ลพelezobetรณnu.

Bรบranie stavebnรฝch objektov pomocou trhavรญn
Pouลพitie trhavรญn pri priemyselnom bรบranรญ stavebnรฝch objektov sa รบspeลกne vyuลพรญva od 50. rokov minulรฉho storoฤia. Odstrel stavebnรฝch objektov je spojenรฝ sย vรฝvojom kvalitnรฝch elektrickรฝch aย ฤasovanรฝch rozbuลกiek aย vรฝkonnรฝch roznetnรญc. Pri demolรญcii odstrelom treba do muriva umiestniลฅ veฤพkรฉ mnoลพstvo trhavinovรฝch nรกloลพรญ uloลพenรฝch do vรฝvrtov. Spรดsob zbรบrania stavebnรฉho objektu je obyฤajne zaloลพenรฝ na deลกtrukcii celรฉho objektu. Princรญpom demolรญcie je podstrelenie nosnรฝch ฤastรญ konลกtrukcie na navrhnutej รบrovni. Pre jednotlivรฉ typy stavebnรฝch objektov sa volia vhodnรฉ deลกtrukฤnรฉ rezy, ktorรฉ predstavujรบ plochu preloลพenรบ do jednej alebo niekoฤพkรฝch รบrovnรญ nosnรฝch prvkov stavby. Bรบranie pomocou trhavรญn sa uplatลˆuje hlavne pri vรฝลกkovรฝch stavbรกch, pri ktorรฝch uลพ nemoลพno pouลพiลฅ strojnรฉ technolรณgie.

Pri murovanรฝch konลกtrukciรกch sa pouลพรญvajรบ jednoradovรฉ aย viacradovรฉ deลกtrukฤnรฉ rezy na รบrovni terรฉnu, prรญpadne aj suterรฉnu sย naฤasovanรญm nรกloลพรญ trhavรญn tak, aby ku zrรบteniu konลกtrukcie doลกlo vo zvislom smere. Pri stavbรกch vย sรบvislej zรกstavbe sa zrรบtenie nasmeruje do stredu stavby. ลฝelezobetรณnovรฉ aย oceฤพovรฉ konลกtrukcie sa prekladajรบ vysokรฝmi aย ลกikmรฝmi deลกtrukฤnรฝmi rezmi, ktorรฉ pri pรกde umoลพลˆujรบ vychรฝlenie konลกtrukcie do poลพadovanรฉho smeru.

ล peciรกlnymi stavbami, pri ktorรฝch sa รบspeลกne pouลพรญvajรบ trhaviny, sรบ tovรกrenskรฉ komรญny, chladiace veลพe, mosty aย stavby sย klenbami, ako aj vลกetky typy ลพelezobetรณnovรฝch aย oceฤพovรฝch objektov.
Pri demolรญcii oceฤพovรฝch konลกtrukciรญ sa pouลพรญvajรบ nรกloลพe prรญloลพnรฉ, ktorรฉ sa ukladajรบ priamo na oceฤพovรฉ prvky. Vรฝbuch tรฝchto nรกloลพรญ vyvolรกva rรกzovรบ vlnu, ktorรบ je nutnรฉ obmedziลฅ na prijateฤพnรบ mieru odฤพahฤenรญm konลกtrukcie aย zmenลกenรญm profilov nosnรฝch prvkov konลกtrukcie.

Vย zahraniฤรญ sa pomocou trhavรญn รบspeลกne bรบrajรบ panelovรฉ domy aย vรฝลกkovรฉ stavby sย mnohรฝmi poschodiami.
Bรบranie pomocou trhacรญch prรกc si vyลพaduje ลกpeciรกlnu odbornosลฅ so ลกirokรฝm zรกberom znalostรญ โ€“ takou je odbornosลฅ vedรบceho trhacรญch prรกc, ktorรก sa viaลพe na znalosti pouลพitia trhavรญn, aย absolvent prรญsluลกnรฉho odbornรฉho vzdelรกvania skladรก skรบลกku pred ลกtรกtnou komisiou. Povolenie na demolรญcie odstrelom stavebnรฉho objektu vydรกva Slovenskรฝ banskรฝ รบrad.

Poลพiadavky na odbornosลฅ pracovnรญkov
Bรบranie stavebnรฝch objektov sa zย hฤพadiska odbornosti viaลพe na znalosti spojenรฉ sย hodnotenรญm stavu objektu pomocou stavebnotechnickรฉho prieskumu, so znalosลฅami statiky pri hodnotenรญ pevnostnรฝch parametrov nosnรฝch prvkov aย dynamiky pri ลกรญrenรญ seizmickej vlny vyvolanej trhavinou aย vย prรญpade pouลพitia trhavรญn znalosลฅami trhacej techniky doloลพenรฝmi preukazom technickรฉho vedรบceho odstrelov. Technologickรฝ postup pri strojnom bรบranรญ aย technickรฝ projekt odstrelu pri demolรญcii odstrelom musรญ spracovaลฅ odbornรฝ pracovnรญk. Sรบฤasลฅou technologickรฉho postupu aย projektu trhacรญch prรกc je sรบbor bezpeฤnostnรฝch predpisov, sย ktorรฝmi sa musia oboznรกmiลฅ vลกetci pracovnรญci. Na zbรบranie stavebnรฉho objektu nadvรคzujรบ prรกce spojenรฉ sย odstrรกnenรญm rumoviska, ktorรฉ treba povaลพovaลฅ za druhotnรฝ stavebnรฝ materiรกl.

Ruฤnรฉ aย strojnรฉ technolรณgie umoลพลˆujรบ selektรญvne rozobratie aย uloลพenie tohto materiรกlu na jeho prรญpadnรฉ ฤalลกie vyuลพitie. Strojnรฉ technolรณgie sย vyuลพitรญm ลฅaลพkej mechanizรกcie pri vลกetkรฝch typoch stavieb tieลพ umoลพลˆujรบ selektรญvnu ลฅaลพbu uลพ pri postupnom bรบranรญ. Pri demolรญcii odstrelom vลกak dochรกdza kย zmieลกaniu stavebnรฉho odpadu aย pri likvidรกcii rumoviska treba materiรกl roztriediลฅ.

Stavebnรฝ odpad mรกva vรคฤลกinou inertnรฝ charakter. Okrem streลกnej krytiny sย azbestom, prรญpadne sย dechtom, aย okrem mateยญriรกlov zneฤistenรฝch poฤas vyuลพรญvania stavby je stavebnรฝ odpad (stavebnรฉ drevo, stavebnรก oceฤพ, ลพelezobetรณn, betรณn, tehly aย malta) zo zdemolovanรฝch stavieb ekologicky neลกkodnรฝ aย recyklovateฤพnรฝ.

Ing.ย Jiล™รญ Lukลก, PhD.
Foto: archรญv vydavateฤพstva

Autor pรดsobรญ na Stavebnej fakulte Vysokej ลกkoly banskej โ€“ Technickej univerzite Ostrava.

Literatรบra
1. Lippok, J. โ€“ Korfu, D.: Abbrucharbeiten. Kรถln, 2004.
2. Dostรกl, J.: Demolice stavebnรญch objektลฏ odstล™elem. Pardubice: 1983.
3. Lukลก, J.: Demolรญcie stavieb (prednรกลกky). Vysokรก ลกkola banskรก โ€“ Technickรก univerzita Ostrava, 2005โ€“2009.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.

Najฤรญtanejลกie