Zateplenie strešného plášťa je efektívnou ochranou pred prehrievaním
Časopis Stavebné materiály 
V ostatných rokoch možno pozorovať pomerne veľké výkyvy teplôt a v lete extrémne vysoké teploty. Prehrievanie je citeľné predovšetkým v podkrovných priestoroch. V čom spočíva hlavný problém?
Tepelná izolácia sa navrhuje podľa záväznej STN 73 0540 Tepelná ochrana budov. Zabúda sa však na to, že uvedená norma rieši aj letné prehrievanie súvisiace s pohodou bývania. Letné prehrievanie možno vyriešiť klimatizáciou, náklady na potrebnú energiu sú však omnoho vyššie ako náklady na zimné vykurovanie.
Požiadavky STN 73 0540 Tepelná ochrana budov/Tepelná stabilita miestností
Šikmé strechy sa navrhujú ako ľahké strešné konštrukcie s vysokoúčinnou vrstvou tepelnej izolácie s cieľom minimalizovať prechod tepla a tepelné straty. V norme Tepelná ochrana budov sú stanovené minimálne požiadavky na tepelné straty a zároveň táto norma predpisuje, aby najvyššia teplota vzduchu v miestnosti v letnom období bola +26 °C a nebolo treba používať klimatizáciu (platí to pre byty a bytové budovy).
Tepelná izolácia na báze PIR
Na zvýšenie tepelnoizolačných vlastností tepelnoizolačných dosiek na báze PIR sa používajú obojstranne krycie vrstvy z hliníka (kov) alebo papier s pohliníkovaním (obr. 1). Tepelná izolácia s obojstrannou vrstvou čistého hliníka má výrazne vyššie tepelnoizolačné vlastnosti a prispieva k zníženiu prehrievania interiéru. Uvedené tvrdenia sme overili v praxi na základe meraní na stavbe počas letných mesiacov.
Merania sa realizovali na streche s touto skladbou strešného plášťa (obr. 2): pálená ťažká krytina na latách s prevetrávanou medzerou pod krytinou tvorenou kontralatou s hrúbkou 40 mm, tepelná izolácia puren Perfect s hrúbkou 140 mm, parozábrana puren TOP DSB 100, drevené debnenie s hrúbkou 19 mm. Teplota pod kontralatou bola približne +66,7 °C (obr. 3). Namerané teploty dokumentuje graf na obr. 4.
V rámci meraní a overovania rôznych skladieb sa testovala aj skladba strechy zateplenej vrstvou tepelnej izolácie na báze minerálnej vlny uloženej medzi krokvami. Počas meraní sa pri hrúbke tepelnej izolácie na báze minerálnej vlny s hrúbkou 160 mm, ktorá bola uložená medzi krokvami (obr. 7), preukázala v interiéri v podkrovných miestnostiach vysoká teplota.
Problematika prehrievania interiéru v letnom období, správanie strešných skladieb a vlastnosti jednotlivých materiálov sú často predmetom dohadov. Neexistuje dostatok reálnych meraní a overenie v praxi. Teoretické výpočtové programy sú len orientačné a nedokážu zhodnotiť realitu. Treba si uvedomiť, že významnú úlohu tu zohráva rozdiel denných a nočných teplôt a dĺžka trvania vysokých nočných teplôt. Pri dlhodobých vysokých denných teplotách a tzv. tropických nociach sa interiér vždy prehrieva. Pri novostavbách je správny návrh budovy v rukách projektanta.
Pri rekonštrukciách sú projektanti viazaní existujúcim stavom. Okná treba riešiť so zatienením z exteriérovej strany, strešný plášť vo forme nadkrokvového zateplenia s tepelnou izoláciou PIR s obojstranne kovovým povrchom (reflexné vrstvy) a vrstvou s vysokým stupňom akumulácie tepla (napr. drevené debnenie, dosky OSB, drevovláknité dosky) a vetrať v nočných hodinách, ak je to možné.
Pri kombinácii tepelnej izolácie PIR s minerálnou vlnou medzi krokvami (obr. 8) nie je možné aplikovať tepelnoizolačné dosky PIR s obojstrannou vrstvou hliníka (difúzne uzatvorené dosky). Návrh kombinovanej skladby týchto rôznorodých materiálov treba vždy overiť tepelnotechnickým výpočtom vrátane bilancie vzdušnej vlhkosti v konštrukcii podľa STN 73 0540.
TEXT A FOTO: Ing. arch. Luděk Kovář, PUREN, s. r. o.
