Expandovaný polystyrén používaný na zatepľovanie je environmentálne vhodný materiál
Expandovaný polystyrén EPS je osvedčeným tepelnoizolačným materiálom. V priebehu uplynulých 50 rokov si získal na stavbách pevné miesto. Vďaka nízkej objemovej hmotnosti, jednoduchej a bezpečnej manipulácii, šetrnosti k životnému prostrediu a požiarnej odolnosti patrí EPS v súčasnosti medzi najrozšírenejšie izolačné materiály. Je považovaný za environmentálne vhodný materiál, ktorý je praktický a spoľahlivý z hľadiska jeho používania.
EPS a Stratégia pre plasty
Združenie výrobcov a spracovateľov expandovaného polystyrénu si je vedomé rastúceho tlaku zo strany EÚ na efektívnejšie využívanie plastov a zníženie ich negatívneho efektu na životné prostredie. Aj združenie sa pridalo k dobrovoľnému záväzku Európskej asociácie výrobcov a spracovateľov EPS (EUMEPS), ktorým sa v rámci Stratégie pre plasty dobrovoľne zaviazalo zabezpečiť úplnú obehovosť EPS do roku 2030.
Kontrolným bodom má byť rok 2025, keď si asociácia EUMEPS dala za cieľ zrecyklovať minimálne 46 % z celkového vyprodukovaného množstva EPS na území jej členských krajín. Je odhodlaná takto preukázať, že EPS priemysel môže byť ekonomicky, sociálne a environmentálne prínosný a udržateľný.
Kroky k plnej obehovosti na Slovensku
Združenie EPS SR už začalo podnikať prvé kroky k dosiahnutiu tohto odvážneho recyklačného cieľa. Predpokladá, že v roku 2025 by mohol podiel recyklácie na Slovensku dosiahnuť viac ako 50 %, a to v oblasti obalového aj stavebného expandovaného polystyrénu. Na Slovensku už aj v súčasnosti existuje viacero príkladov dobrej praxe pre efektívne nakladanie s EPS odpadom. Súčasťou plnenia ambiciózneho cieľa je vytvorenie spolupráce s neziskovou organizáciou Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).
Prvotným cieľom bude zabezpečiť transparentnosť údajov a informácií o množstvách vyrobeného EPS aj zrecyklovaného materiálu a stanovenie potenciálu splnenia cieľa obehovosti na slovenskom trhu. „Jedným z výstupov bude návrh, ako zefektívniť zber a dopravu materiálu k spracovateľom, napríklad od zberných dvorov. Ďalej bude potrebné zadefinovať bariéry a potencionálne výzvy v tejto oblasti,“ hovorí Petra Csefalvayová z INCIEN Bratislava.
Významnou prekážkou pri zavádzaní triedeného zberu odpadového EPS je, že v právnej úprave SR a aj EÚ sa problematika EPS rieši všeobecne v rámci plastov. V katalógu odpadov neexistuje samostatná kategória (ani katalógové číslo) pre EPS. Z tohto dôvodu národné štatistiky neobsahujú údaje o vzniku, zbere a recyklácii odpadového EPS. Preto je prvoradé vyčísliť a stransparentniť materiálové toky EPS. To by sa malo udiať za pomoci legislatívnych nástrojov, ako aj Združenia EPS SR a INCIEN. „Bez štatistických údajov je ťažké sledovať tento prúd odpadov a prijímať organizačné alebo finančné opatrenia na zlepšenie nakladania s ním,“ dopĺňa Petra Csefalvayová
zo spoločnosti INCIEN.
EPS možno recyklovať
EPS sa považuje za environmentálne vhodný materiál, ktorý je praktický a spoľahlivý z hľadiska jeho používania. Jeho výhody môžu byť niekedy zároveň nevýhodou pre ekonomicky a environmentálne efektívnu recykláciu, keďže obsahuje veľa vzduchu a je objemný, rýchlo zaplní kontajnery. Preto by sa mal komprimovať už na zbernom dvore. Z hľadiska recyklácie je EPS taktiež považovaný za dobre recyklovateľný materiál. Je možné recyklovať ho chemicky aj mechanicky, a to až 20-krát bez výraznej straty fyzikálnych vlastností. (Zdroj: František Vörös, Združenie EPS ČR)
Posledné dostupné údaje za rok 2017 ukazujú, že v Európe sa zrecyklovalo okolo 27 % spotrebiteľského odpadu z EPS. Energeticky bolo zhodnotených 40 % odpadu a 33 % bolo uložených na skládky odpadu. No niektoré krajiny recyklujú aj 45 % tohto odpadu, zvyšok energeticky zhodnocujú a na skládkach tak nekončí žiadny EPS. (Zdroj: Conversio study 2018)
Polystyrény treba rozlišovať
Napriek každoročne narastajúcemu podielu recyklácie EPS a jeho preukázanému prínosu, nie je jeho používanie vždy vnímané pozitívne. Hlavným argumentom, prečo sa EÚ rozhodla vydať zákaz používania jednorazových EPS nádob a pohárov, boli prezentované analýzy v EÚ, ktoré poukazovali na znečisťovanie morí a oceánov výrobkami z polystyrénu.
František Vörös však upozorňuje, že minimálne jednorazové nádoby na jedlo nie sú vyrábané z klasického expandovaného (penového) polystyrénu a majú aj iné vlastnosti. V potravinárskych aplikáciách sa na výrobu jednorazových nádob používajú expandované polystyrénové fólie. Výrobky sa navonok podobajú výrobkom z EPS, avšak tieto sú vyrábané inou technológiou. Vyrábajú sa vytlačovaním kryštálového (číreho) polystyrénu s prídavkom nadúvadla a následným vyfukovaním. Je potrebné v diskusiách odčleniť jednotlivé druhy polystyrénového materiálu a sledovať ich vplyvy a dopady samostatne a oddelene.
Zákaz používania jednorazových EPS nádob a pohárov by mal vstúpiť do platnosti v roku 2021, avšak netýka sa to expandovaného polystyrénu, ktorý sa používa ako obalový materiál pre spotrebiče alebo na zatepľovanie.
