Zatepľovanie budov zo začiatku minulého storočia v Zlíne

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začala modernizácia funkcionalistických stavieb postavených v 20. až 30. rokoch minulého storočia v Zlíne. Zatepľovanie fasád s neomietaným murivom kontaktným tepelnoizolačným systémom s povrchovou vrstvou z tehlových pásikov dopĺňalo hydroizolovanie striech s fóliami z mäkčeného PVC a zateplenie tuhými minerálnymi doskami alebo expandovaným penovým polystyrénom EPS a ďalšie úpravy. Spotreba energie na vykurovanie tak v pôvodne veľmi sporo tepelne izolovaných stavbách klesla až na tretinu.

Výstavba v Zlíne sa najviac rozvinula v priebehu 20. až 30. rokov minulého storočia. Z tohto obdobia pochádza množstvo funkcionalistických stavieb, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia začali významne obnovovať. Stavby sa realizovali s najväčším ohľadom na účelnosť s uplatnením premyslených postupov stavebných prác (obr. 1). Vedenie Baťových závodov kládlo dôraz na úspornosť a nízku cenu pri zachovaní kvality a účelnosti (neomietnuté murivo sa údajne používalo aj s ohľadom na daňové úľavy). Dôkazom kvality vtedajšej výstavby sú napríklad domy v Otrokoviciach. Po vysokej vode v roku 1997 po ich viac ako 14-dennom zatopení nebol vydaný ani jeden demolačný výmer, na rozdiel od stavieb v neďalekom Tlumačove.

Skladba obvodového plášťa
Obvodové plášte sa okrem iného realizovali v prípade rodinných domov alebo nízkych obytných domov v skladbe 150 mm vnútorné murivo, 80 mm vzduchová medzera a 100 až 150 mm vonkajšie ne­omietané murivo. Dvojvrstvovú skladbu obvodového muriva možno vidieť na fotografii nedávno spadnutého rodinného domu v Zlíne – Letná, predovšetkým v torze rohu domu (obr. 2). Podobne sa realizovali aj výplne monolitických betónových skeletov občianskych stavieb. Omietala sa iba plocha vnútorného muriva, vonkajšie neomietané pohľadové murivo sa v pôvodnom vyhotovení škárovalo priamo počas murovania murovacou maltou.

strechy

Tak ako je pre architektúru 20. až 30. rokov minulého storočia charakteristické úsporné a trvanlivé neomietané murivo, je typická aj výhradná realizácia plochých striech. Na domoch pôvodnej baťovskej architektúry sa realizovali ploché strechy jednoplášťové aj dvojplášťové. Jednoplášťové ploché strechy sa používali väčšinou na objektoch výrobného, školského a spoločenského charakteru. Kazetové stropy s nosnými priečnymi trámami a pozdĺžnymi rebrami sa skladajú z veľmi tenkej hornej betónovej dosky s hrúbkou asi 50 mm, po obvode s rímsami asi 100 mm, z vrstvy škvarového násypu v hrúbke asi 50 až 100 mm uzatvorenej veľmi tenkou cementovou stierkou a vrstvy asfaltovej hydro­izolácie s asfaltovým náterom. Dvojplášťové ploché strechy sa realizovali väčšinou na rodinných domoch a bytových domoch. Nosná konštrukcia bola drevená fošňová s omietnutým podbitím, na ktorom možno často nájsť piliny, zhora smerom k vpustom sa nachádzal spádovaný rovný záklop (najlacnejšie varianty rodinných domov nemajú atiky), ktorý sa poťahoval priklincovanými asfaltovými pásmi s asfaltovým náterom aplikovaným za horúca. V pravidelných intervaloch (údajne raz ročne) sa kontroloval a obnovoval.

Panelová výstavba
Prvý panelový dom sa realizoval v Českej republike v roku 1953 a nachádza sa na Benešovom nábreží v Zlíne pri moste. Bytový dom realizovaný v stavebnom systéme G-40 bol v danom období úplnou novinkou. Obvodový plášť sa realizoval z panelov s hrúbkou 200 mm. Panel pozostával z vnútornej vrstvy z pórobetónu typu silikork s hrúbkou 60 mm, z vrstvy škvarobetónu s hrúbkou 110 mm a vonkajšej betónovej vrstvy s hrúbkou 30 mm. Zvislé spoje panelov sa kryli železobetónovými stĺpmi s hrúbkou 305 mm. Obvodový plášť je značne členitý, prízemné podlažie je povrchovo upravené bosážou. Dvojplášťová vrstva je od obvodového plášťa oddelená rímsou a obvod strechy lemuje ozdobná betónová atika. Dvojplášťová strecha sa tepelne izolovala heraklitovými doskami a škvarovým násypom. Horný pás sa izoloval asfaltovými pásmi. Vonkajší povrch obvodových panelov sa zachoval do rekonštrukcie v pomerne dobrom stave. Pri obdobných skladbách sa spravidla vyskytujú poruchy fasád, a to predovšetkým po predchádzajúcich aplikáciách povrchových náterov s kaučukovým spojivom. Na skúsenostiach získaných pri realizácii bytového domu v stavebnom systéme G-40 nadväzovali neskôr panelové bytové systémy, predovšetkým G-57, T 06 B, NKS, VVÚ-ETA A posledný P 1.1.

Zatepľovanie fasády

Na zatepľovanie fasád budov realizovaných v prvej polovici deväťdesiatych rokov sa používal kontaktný tepelnoizolačný systém LOBA VS, variant P (s tepelným izolantom z polystyrénu) a variant U (s tepelným izolantom z minerálnej vlny). Hrúbka tepelnej izolácie bola v súlade s platnými technickými a normatívnymi požiadavkami 70 mm. V prípade stavieb postavených vo funkcionalistickom štýle s typickou fasádou z neomietaného pohľadového muriva bolo nutné vyvinúť systém, ktorým by sa zachovala pôvodná zlínska architektúra (obr. 3). Na imitáciu vzhľadu neomietaného muriva sa použili opätovne tehliarske výrobky nesúrodého farebného vyhotovenia, a to tehlové pásiky s hrúbkou 10 až 13 mm (obr. 4). Vyhotovenie kontaktného tepelnoizolačného systému sa upravilo tak, aby systém preniesol vyššie zaťaženie od tehlového pásika odlišným spôsobom vystuženia a kotvenia. V škárach sa realizovala dilatácia škárovacím pružným tmelom vo farbe škárovacieho materiálu.

Obr. 3 Starý stav neomietaného pohľadového muriva Baťovej nemocnice v Zlíne	Obr. 4 Fasáda Baťovej nemocnice po rekonštrukcii

Vystupujúce nosné stĺpy kruhového prierezu charakteristické pre funkcionalistické stavby zlínskej architektúry sa pri zatepľovaní obkladali z vonkajšej strany presnými profilmi z penového polystyrénu. Tvarové vyhotovenie profilov sa volilo tak, aby sa vzhľad stĺpu zmenil čo najmenej.

Ešte zložitejší systém obkladov stĺpov sa použil pri zatepľovaní fasády panelového domu na Benešovom nábreží. Zateplenie a omietka prízemia bola navyše upravená tak, aby sa zachoval vzhľad pôvodnej bosáže (obr. 5 a 6).

Obr. 5 Budova na Benešovom nábreží v Zlíne	Obr. 6 Vstup do budovy na Benešovom nábreží

Na zateplenie fasád sa v Zlíne volili prednostne kontaktné tepelnoizolačné systémy, aj napriek tomu, že sa vzhľadom na použité obkladové tehlové pásiky s prírodným a meniacim sa zafarbením musela vyvinúť technológia a navrhnúť nové komponenty systému. Dôvodov na uprednostnenie vonkajšieho kontaktného tepelnoizolačného systému (ETICS) pred vnútorným zateplením bolo niekoľko. Vonkajším tepelnoizolačným systémom sa nezmenšujú vnútorné priestory úsporne navrhnutých zlínskych domov. Zároveň so zateplením sa realizujú aj opravy rozpadajúcich sa fasád pôvodne realizovaných z neomietaného muriva. Pokiaľ sa v prípade rozpadu pôvodne len murovacou maltou škárovaného neomietaného muriva so škárami vyplnenými do hĺbky asi 5 až 10 mm nerealizovalo jeho premurovanie tehlami inej kvality a doplnenie škárovacej malty do roviny muriva, bolo murivo spravidla v priebehu rokov bez údržby. Vzhľad fasád a vystupujúcich betónových nosných konštrukcií bol tak veľmi zanedbaný. Nemožno zabudnúť ani na vplyv vnútorného zateplenia na teplotu fasády (bližšie k vonkajšej teplote). V dôsledku poklesu alebo zvýšenia teploty fasády dochádza v lete k zvýšeniu teplotných dilatácií a väčšiemu celoročnému zvetrávaniu, v zime k namŕzaniu ľadu na povrchu fasády. Súčasný súdržný stav fasád s pomerne malým poškodením možno zdôvodniť aj malou tepelnou izoláciou pôvodných stien, vďaka čomu dochádzalo k rýchlemu odmŕzaniu ľadu nachádzajúceho sa na vonkajšom povrchu obvodových stien.

Zatepľovanie strechy

Rozdielnym spôsobom opravované jednoplášťové a dvojplášťové strechy s asfaltovou izoláciou boli väčšinou v zlom technickom stave. Na pôvodnú hydroizoláciu sa v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia natavovali ďalšie asfaltové pásy až do celkovej hrúbky asi 80 mm, prípadne sa jednoplášťové strechy zatepľovali plynosilikátovými doskami alebo dielcami POLSID s hrúbkou asi 50 mm s nadbetónovaním s minimálnou hrúbkou 50 mm a ďalšou vrstvou asfaltových pásov.

Obr. 7 Oprava strechy Baťovej nemocnice	Obr. 8 Strecha Baťovej nemocnice po oprave
Obr. 9 Masaryková škola v Zlíne v roku 1938	Obr. 10 Priečelie Obchodnej akadémie v Zlíne

Na nové hydroizolovanie striech sa použili systémy s fóliami z mäkčeného PVC (obr. 7 a 8) od výrobcov FATRA a neskôr ­SIKA-Sarnafil (Švajčiarsko). V súčasnosti ponúka kvalitné fólie na báze PVC množstvo výrobcov. Výhodou týchto fólií je v porovnaní s asfaltovými pásmi nižší difúzny odpor. Použitím fólie na báze PVC s hrúbkou 1,2 až 1,5 mm sa v porovnaní s klasickou skladbou dvoch natavovaných asfaltových pásov s celkovou hrúbkou 8 mm zníži difúzny odpor hydroizolácie asi na 1/20. V porovnaní s modernejším systémom jednovrstvového kotveného modifikovaného asfaltového pásu s hrúbkou 5 mm je difúzny odpor nižší asi o 1/10. Vďaka výrazným difúznym vlastnostiam fólií na báze PVC možno strechy rekonštruovať bez osadenia vetracích nadstavcov, prípadne zmeniť dvojplášťové strechy správaním na jednoplášťové.

Dvojplášťová strecha domu na Benešovom nábreží sa zrekonštruovala na jednoplášťovú s dodatočnou izoláciou vrchného plášťa tuhými doskami z minerálnej vlny s hrúbkou 120 mm. Ako hydroizolačná vrstva sa použila fólia Fatrafol na báze PVC vrátane doplnkov. Podobným spôsobom sa postupovalo aj pri rekonštrukcii jednoplášťovej strechy objektu Obchodnej akadémie na Masarykovom námestí (Masarykovej školy, obr. 9 až 11). V prípade jednoplášťových striech je spravidla nutné odstrániť predchádzajúce dodatočné úpravy. Na objekte U10 na Masarykovom námestí (obr. 12) sa muselo náročnou demontážou odstrániť súvrstvie POLSID s hrúbkou 50 mm, 40 až 70 mm betónovej mazaniny a 30 až 90 mm postupne natavovanej vrstvy asfaltových pásov. Po oprave pôvodnej pomerne zachovanej hydroizolácie natavením nového ťažkého asfaltového pásu (slúžil ako poistná hydroizolácia a v celkovej skladbe tvoril parozábranu) sa položila nová vrstva tepelnej izolácie EPS s hrúbkou 160 až 250 mm a mechanicky ukotvila fólia Sikaplan 15 G vrátane doplnkov oplechovania. Dodatočne sa 500 mm od kraja rímsy realizovala oporná atika so šírkou 150 mm a výškou do 270 mm, čím sa vyrovnali výrazné výškové nerovnosti strechy. Obvod rímsy sa vyspádoval a tepelne izoloval polystyrénovým klinom s hrúbkou do 50 mm.

Podobným spôsobom prebiehali ďalšie rekonštrukcie plochých striech. Použitá hrúbka tepelnej izolácie často výrazne presahuje tepelnotechnické požiadavky, čo je spôsobené miestnymi nerovnosťami podkladovej konštrukcie a jej náročným vyrovnávaním.

Záver
Úspory energie takto realizovaným zateplením, ktoré sa dopĺňa výmenou okien a vnútorných inštalácií, sú v porovnaní s pôvodnou spotrebou bežne trojnásobné. Vyplýva to zo špecifických vlastností veľmi sporo tepelne izolovaných pôvodných objektov baťovskej architektúry. Ako je však z úspešných rekonštrukcií, niektorých realizovaných pred viac ako pätnástimi rokmi (predovšetkým zateplenie fasád), zjavné, aj objekty z 20. rokov minulého storočia možno veľmi hospodárne zrekonštruovať, a to v súlade so v súčasnosti platnými požiadavkami technických a normatívnych predpisov a pri zachovaní pôvodného vzhľadu typickej zlínskej architektúry.

TEXT: Ing. Ivo Rudolf, CSc.
FOTO: archív autora.

Ing. Ivo Rudolf, CSc. pôsobí ako technik špecialista vo firme IZOLPLAST – Zlín, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.