Zatepľovanie panelových budov a najčastejšie chyby, ktorým sa treba vyhnúť

Kvalitné zateplenie obvodových stien panelových budov, ale aj iných objektov si vyžaduje použitie zatepľovacieho systému, na ktorý má jeho výrobca platné Európske technické osvedčenie (ETA) od notifikovanej osoby a na ktorý je výrobcom vystavený doklad preukazovania zhody. Zatepľovacie práce by mal realizovať zhotoviteľ s odbornou kvalifikáciou a platnou licenciou TSUS.

Každá obytná budova musí spĺňať požiadavky vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z. z. a pre jej zateplenie sa musí vypracovať projektová dokumentácia v súlade s STN 73 2901 vrátane tepelnotechnického výpočtu a riešenia detailov zateplenia.

Zateplenie obytných budov umožňuje splniť súčasne platné tepelnotechnické požiadavky. Zároveň zabezpečuje tepelnú pohodu, zabraňuje zatekaniu vody do obvodového plášťa a stykov panelov, zabraňuje vzniku korózie výstuže panelov, znižuje spotrebu energií na vykurovanie, odstraňuje tepelné mosty a zabezpečuje vhodné hygienické podmienky na bývanie a estetické stvárnenie našich panelových sídlisk.

Chyby zatepľovania

Výsledkom zatepľovacích prác však nie je vždy očakávaný stav. Na zlý výsledok zateplenia má vplyv nesprávny návrh zatepľovacieho systému, použitie nesprávnych, resp. nevhodných materiálov, prípadne neodborná a nekvalitná aplikácia komponentov, ktoré tvoria kontaktný zatepľovací systém.
V praxi sa stretávame s viacerými chybami a nedostatkami s nepriaznivým vplyvom na pohodu bývania. V tomto článku uvádzame tie najčastejšie.

Použitie lepiacich mált
Pri lepení tepelnoizolačných dosiek k stavebnému podkladu sa nie vždy používajú špeciálne lepiace malty, ktoré sú určené na tento účel. V praxi sa často môžeme stretnúť s používaním lacných lepiacich mált na lepenie obkladov a dlažieb, pričom nemajú požadované vlastnosti, aby sa mohli použiť v kontaktných zatepľovacích systémoch. Pri použití takýchto lacných lepidiel na obklady a dlažby sa tepelnoizolačné dosky časom uvoľnia od podkladu, na základe čoho dochádza k poruchám zatepľovacieho systému.

Veľmi dôležité je správne naniesť lepiacu maltu na tepelnoizolačnú dosku – musí byť po celom obvode tepelnoizolačnej dosky aj na ploche dosky v dvoch až troch priečnych radoch alebo bodovo na štyroch až šiestich miestach. Nie je správne nanášať lepidlo len po obvode tepelnoizolačných dosiek, resp. iba bodovo do plochy dosky. Lepidlo nenanášame na celú plochu dosky zubovým hladidlom. Takýto spôsob nanesenia lepidla je možný len v prípade, ak lepíme tepelnoizolačné dosky na rovný a hladký podklad, pri menších plochách a pri lepení lamiel z minerálnej vlny.

Nevhodné tepelnoizolačné dosky
Príčinou porúch zatepľovacích systémov býva aj použitie nevhodných tepelnoizolačných dosiek. Nesmú sa používať dosky s nízkou objemovou hmotnosťou, ktoré sú určené na použitie pri izolácii šikmých striech alebo pri odvetraných fasádach. Takéto dosky nemajú požadovanú pevnosť a majú podstatný vplyv na nižšiu mechanickú odolnosť zatepľovacieho systému. V praxi sa stretávame s použitím polystyrénových dosiek z nestabilizovaného polystyrénu, ktoré sú lacnejšie, ale aj po ich zabudovaní do zatepľovacieho systému v nich nastávajú objemové zmeny, čím vznikajú v armovacej vrstve a konečnej povrchovej úprave trhliny. Na zateplenie sokla musíme použiť tepelnoizolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý má menšiu nasiakavosť.

Prvý rad tepelnoizolačných dosiek treba založiť pomocou soklového profilu, aby sme sa vyhli nepresnostiam, ktoré by sa preniesli aj do ďalších radov dosiek. Izolačné dosky lepíme podľa pravidiel tehlovej väzby tesne jednu vedľa druhej tak, aby sa lepidlo nedostalo do styčnej škáry. Pravidlá tehlovej väzby sa musia dodržať aj na rohoch, kde musia dosky vždy o niekoľko centimetrov presahovať vonkajšie líce obkladu susednej steny. Na rohu spravíme tzv. krížovú väzbu. Presahujúcu časť dosiek rovno odrežeme, ale nie skôr ako 2 až 3 dni po lepení. Nie je prípustné, aby medzi doskami zostali škáry, ktoré spôsobujú vznik trhlín, ako aj nerovnomernosť farebného odtieňa povrchovej úpravy.

Dodatočné kotvenie
Dodatočné kotvenie kontaktných systémov tepelnej izolácie závisí od druhu a kvality stavebného podkladu, hmotnosti celého kontaktného zatepľovacieho systému a výšky objektu. Význam dodatočného kotvenia je ochrana kontaktnej fasády pred zaťažením od vetra. Najčastejšou chybou pri dodatočnom kotvení je použitie nesprávnych, resp. nevhodných príchytiek (hmoždiniek). Správny výber príchytiek závisí od druhu a kvality stavebného podkladu. Iné príchytky je nutné použiť do betónu, iné do tehlového podkladu a iné do pórobetónu.

Pri kotvení tepelnej izolácie treba takisto dodržiavať minimálne kotevné dĺžky príchytiek, ktoré nie sú pri všetkých druhoch rovnaké. Kotevná dĺžka príchytky musí byť v nosnej časti obvodovej steny, pričom treba brať ohľad na hrúbku existujúcej omietky. Na príchytkách sa tiež často šetrí a používajú sa lacné a nekvalitné druhy, ktoré sa pri kotvení lámu a deformujú, čím znižujú pevnosť a stabilitu celého systému. Vždy treba použiť také, ktoré odporúča výrobca zatepľovacieho systému. Rovnako je dôležité dodržiavať ich odporúčaný počet a umiestnenie na zatepľovanej ploche – opäť podľa odporúčaní výrobcu zatepľovacieho systému, prípadne výrobcu príchytiek. Na rohoch objektu je počet príchytiek väčší z dôvodu zaťaženia kontaktného zatepľovacieho systému saním vetra. Dosky z tvrdej minerálnej vlny musíme kotviť už vo fáze lepenia.

Prebrúsenie povrchu obkladu
Približne 2 až 3 dni po nalepení polystyrénového obkladu treba prebrúsiť jeho povrch a zrovnať prípadné menšie nerovnosti. Prebrúsiť jeho povrch je nutné aj v prípade dlhšej prestávky medzi lepením a armovaním tepelnoizolačných dosiek, pretože vplyvom poveternostných podmienok začne polystyrén po určitom čase zvetrávať, čo nie je vhodné pri nanášaní armovacej vrstvy. Pri použití tepelnoizolačných dosiek z minerálnej vlny je nutné, aby technologická prestávka medzi lepením tepelnoizolačných dosiek a nanesením armovacej vrstvy nebola zbytočne dlhá a aby nenastalo navlhnutie týchto dosiek vplyvom dažďa. Namoknutá minerálna vlna totiž bude pomaly vysychať a zostatková vlhkosť, ktorá zostane v doskách, bude mať nepriaznivý vplyv na tepelnoizolačnú funkciu zatepľovacieho systému.

V miestach, kde bude izolačný obklad prerušený z dôvodu stavebných dilatačných škár a v stykoch s existujúcimi objektmi treba osadiť špeciálne dilatačné profily. Všetky rohy budovy a rohy fasádnych otvorov je nutné ochrániť spevnenými rohovými lištami.

Armovacia vrstva
Veľmi často sa stretávame s nesprávne realizovanou armovacou vrstvou, čoho následkom sú poruchy kontaktných zatepľovacích systémov. Táto vrstva je podkladom pre konečnú povrchovú úpravu a prenáša napätie vplyvom teplotného zaťaženia povrchovej úpravy. Zároveň chráni tepelnoizolačný systém pred mechanickým poškodením. Veľakrát sa na jej realizáciu používajú nekvalitné armovacie malty, ktoré nie sú dostatočne pružné. Na tento účel nie sú v nijakom prípade vhodné lepidlá na obklady a dlažby. Veľmi dôležitú úlohu v armovacej vrstve má sklotextilná sieťka, ktorá plní funkciu výstuže armovacej vrstvy. Nesmie sa použiť sieťovina, ktorá má malú pevnosť, nedostatočnú povrchovú úpravu a nemá protialkalickú úpravu.

Lacné sieťky bez protialkalickej úpravy sa v cementovom prostredí armovacej malty rozpadnú, a tým nemôžu plniť svoju funkciu. Následkom toho vznikajú v armovacej vrstve praskliny, ktoré sa prenášajú aj do konečnej povrchovej úpravy. Z tohto dôvodu je nutné používať sklotextilné sieťky, ktoré odporúča výrobca zatepľovacieho systému. Pri realizácii armovacej vrstvy sú časté chyby pri ukladaní sklotextilnej sieťky.

Sklotextilná sieťka sa nikdy nesmie uložiť na sucho na tepelnú izoláciu a len následne prestierkovať armovacou maltou. Vždy sa musí najskôr na tepelnú izoláciu naniesť zubovým hladidlom spodná vrstva armovacej malty a do tejto čerstvej vrstvy zatlačiť sklotextilnú mriežku, ktorú spustíme od horného okraja fasády smerom dole. Po šírke a dĺžke musíme pásy sieťky uložiť s presahom 10 až 20 cm. Hneď po zatlačení sieťky (technikou „mokrý na mokrý“) treba naniesť druhú tenšiu vrstvu armovacej malty tak, aby armatúrna sieťka ležala vo vonkajšej tretine celkovej hrúbky armovacej malty. Povrch armovacej malty je potrebné čo najrovnomernejšie zahladiť. Celková hrúbka armovacej malty, t. j. spodná pod sklotextilnou sieťkou, ako aj horná nad sieťkou, je pri polystyrénových doskách asi 3 až 4 mm, pri minerálnej vlne, resp. lamelách 4 až 6 mm.

Konečná povrchová úprava
Na konečnú povrchovú úpravu kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové dekoračné omietky, ktoré sa vyrábajú ako minerálne, akrylátové, silikátové alebo silikónové a dodávajú sa vo viacerých štruktúrach, rôznych zrnitostiach a v širokej farebnej škále. Stavebno-fyzikálne vlastnosti záverečných dekoračných omietok sú zosúladené s vlastnosťami armovacej vrstvy, dekoračné omietky majú potrebnú pevnosť, prídržnosť, vhodnú paropriepustnosť a dobrú vodoodpudivosť. Veľmi dôležitý je výber farebného odtieňa. Musíme si uvedomiť, že rozdiely teploty na fasáde medzi zimným a letným obdobím sú väčšie ako 50 °C, pri tmavších odtieňoch sú ešte väčšie. Vhodné sú omietky so svetlosťou väčšou ako 25.

Na kvalitu zatepľovacieho systému vrátane jeho konečnej povrchovej úpravy má veľký vplyv kvalitná realizácia. Pomerne často sa môžeme stretnúť s nedostatkami, keď je napríklad omietka medzi jednotlivými podlažiami lešenia nedostatočne napojená na susedný pás a styky napojení sú neestetické a viditeľné.

Ďalšie chyby
Medzi ďalšie chyby pri zatepľovacích prácach, s ktorými sa môžeme stretnúť, patrí lepenie polystyrénových tepelnoizolačných dosiek na zavlhnuté murivo. Z dôvodu difúzneho odporu tu treba použiť tepelnoizolačné dosky z minerálnej vlny, pri ktorých je umožnený prestup vlhkosti z muriva do exteriéru. Chyby sa robia už pri návrhu hrúbky tepelnej izolácie, keď sa hrúbka tepelnej izolácie 5 cm vo všeobecnosti považuje za dostatočnú bez ohľadu na lokalitu, v ktorej sa budova nachádza a bez ohľadu na konštrukciu obvodového plášťa. Preto je nutné, aby každý projekt zateplenia budovy obsahoval aj tepelnotechnický výpočet. Často sa tiež stáva, že sa kombinujú jednotlivé komponenty od viacerých výrobcov do jedného zatepľovacieho systému.

Pri výbere zatepľovacieho systému odporúčame použiť systémy od renomovaných výrobcov, ktorí ponúkajú osvedčené a kvalitné komponenty, svoje zatepľovacie systémy majú certifikované nezávislými notifikovanými osobami, majú vydané platné Európske technické osvedčenia (ETA) a na ich základe vydané doklady preukazovania zhody. Samozrejmosťou by malo byť, že realizáciu zatepľovacieho systému vykonávajú realizačné firmy, ktoré majú svojich pracovníkov zaškolených u výrobcov systémov a ktorí majú vydanú licenciu na vykonávanie zatepľovacích prác.

Ing. Miroslav Štefanec
Foto: JUB, a. s., Dano Veselský

Autor je predsedom predstavenstva spoločnosti JUB, a. s.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov 4/2008.