Zatepľovanie stavieb si žiada aj od projektantov viac

Zatepľovanie stavieb je aj z hľadiska riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb vždy aktuálnou témou pre vlastníkov stavieb, odborníkov zabezpečujúcich stavebný dozor, realizačné firmy, projektantov a v neposlednom rade špecialistov požiarnej ochrany. Špecialisti požiarnej ochrany sú práve tí, ktorí stanovujú požiadavky pre určenie vonkajšiehoko tepelnoizolačného kontaktného  systému (ETICS) a jeho vyhotovenia v závislosti od viacerých faktorov.

Cieľom posúdenia možností riešenia zateplenia a stanovenia požiadaviek z hľadiska predpisov o ochrane pred požiarmi je najmä zachovanie si podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavby. Každý zásah do stavby predstavuje zmenu, ktorá nesmie negatívne ovplyvniť bezpečnosť stavby z hľadiska možnosti vzniku a rozšírenia požiaru v rámci stavby poprípade na inú stavbu, evakuáciu osôb, zásah hasičských jednotiek pri hasebných činnostiach.

V tomto článku chcem upozorniť na termín 1. marec 2016, odkedy je nutné riešenie protipožiarnej bezpečnosti zmeny dokončenej stavby spracovať v súlade s STN 73 0802/Z2/O1:2015 Požiarna bezpečnosť stavieb. Základné ustanovenia. Dodatočné zateplenie stavieb v zmysle požiadaviek STN 73 0802/Z2/O1:2015 sa rieši pre stavby, ktoré boli navhované pred účinnosťou Vyhlášky MV SR č.288/2000 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb.

Technická norma z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti umožňuje na nehorľavé obvodové steny stavby vrátane požiarnych pásov z vonkajšej strany stavby pridať konštrukcie vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému o hrúbke max. 200 mm, ktorý sa zhotovuje podľa STN 732901.

Za nehorľavú obvodovú stenu (priečelie a štít) sa považuje stavebná konštrukcia, ktorá v požadovanom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru.

Úlohou špecialistu požiarnej ochrany je stanoviť požiadavky na zabezpečenie protipožiarnej bezpečnosti, ktoré vyplývajú zo STN 73 08 02/Z2/O1:2015. Detaily vyhotovenia vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému v zmysle STN 73 29 01 rieši projektant stavebnej časti. Pri posudzovaní možností riešenia zateplenia z hľadiska materiálovej bázy, navrhnutia vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému z hľadiska jeho vyhotovenia, riešenia detailov, umiestnenia požiarnych zábran vychádza špecialista požiarnej ochrany z viacerých skutočností, ktoré o stavbe musia byť zrejmé z predložených podkladov.

Špecialista požiarnej ochrany stanovuje požiadavky pre dodatočné zateplenie, z hľadiska vyhotovenia kontaktného zatepľovacieho systému v stavbe s ohľadom na:

• hrúbku tepelnoizolačného systému, druh tepelnoizolačného systému
• účelové využitie stavby, 
• výšku stavby, 
• situovanie stavby z hľadiska okolitej zástavby, 
• realizovanej dilatácie v stavbe, v konštrukcii na ktorú sa KZS pridáva, 
• druhu konštrukcie na ktorú sa zatepľovací systém pridáva
• z hľadiska dojazdových časov HaZZ, 
• otvorov v konštrukcii obvodovej steny 
• vyhotovenie strešnej konštrukcie, 
• prítomnosti rozvodov a inštalácie a zariadenia v tepelnoizolačnom kontaktnom systéme, 
• požiarnych prestupov v obvodovej stene, 
• riešenie únikových ciest, 
• riešenie východov zo stavby, 
• realizácie zateplenia konštrukcie spojenej s terénom a pod..

Dodatočné zateplenie stavieb projektovaných po dátume účinnosti vyššie citovanej vyhlášky 288/2000 Z.z. sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti rieši v súlade s vyhláškou MV SR č.94/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov , ktoru sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

Pre riešenie dodatočného zateplenia týchto stavieb je potrebné upozorniť na usmernenie Prezídia HaZZ, ktoré v usmernení definuje konštrukčné prvky odlišne od STN 92 02 01 – 2 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia časť 2 : Stavebné konštrukcie. Týmto sa pre dodatočné zateplenie stavieb s rokom projektovania 2000 a neskôr vytvára možnosť širšieho uplatnenia vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov na báze EPS (expandovaného polystyrénu).

Cieľom riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby, jej zmeny ako je dodatočné zateplenie musí byť v prvom rade zachovanie jej bezpečnosti pre osoby, ktoré sa v nej zdržujú. Bezpečnosť však neznamená, že ju dosiahnem tým, že fasádu vyhotovím len z nehorľavých materiálov. K šíreniu požiaru v stavbe prispievajú väčšou mierou iné skutočnosti. Najmä sú to požiarne otvorené plochy vo fasáde a ich percentálne zastúpenie v obvodovej konštrukcii. Pri dosiahnutí optimálneho riešenia protipožiarnej bezpečnosti sa v stavbách pre zateplenie môžu uplatniť rôzne materiály. Kritérium ich „horľavosti“ je predsa len jedným z mnohých vlastností, ktoré je potrebné pri zabudovaní do stavby zohľadniť.

Ing. Jozef Cincula, špecialista požiarnej ochrany

Ilustračné foto: Dano Veselský