Zelené tapisérie mesta
„Horizontálny rozmer sme dobyli – je tu pre nás, ale vertikálny rozmer je stále voľný.“ Aj takto možno parafrázovať priekopníka vertikálnych záhrad, francúzskeho botanika Patricka Blanca. Jeho tvorba je odpoveďou na výzvu nájsť nové, unikátne cesty ochrany kultúrneho prostredia v ére ohromujúcich možností ľudskej aktivity.
Život modernej spoločnosti sa čoraz viac sústreďuje na mestá, takže sa postupne vytrácajú väzby človeka s prírodou. Novodobý fenomén vertikálneho sveta architektúry – hydroponické technológie „zelených“ fasád – sa stáva stále reálnejším smerovaním kvality bývania mestských obyvateľov v budúcnosti.
Tretie tisícročie v znamení exteriérovej hydropónie
Pri pohľade na trojrozmerný obraz farieb, tvarov a textúr, meniacich sa počas roka sa vynárajú mnohé otázky ohľadom realizácie a udržateľnosti diela. Z biotechnického hľadiska je tzv. živá fasáda založená na hydroponickom princípe. Namiesto aplikácie substrátu, ktorý je pomerne ťažký a rýchlo vymývateľný, odborníci stavili na moderné technológie v oblasti hydroponického pestovania rastlín. Funkciu substrátu preberá dvojitá vrstva polyamidovej vaty, uchytená v izolačnom lôžku z pevnej dosky z PVC hrubej 1 cm, ktorá stabilizuje celú konštrukciu a chráni stavbu pred vlhnutím.
Doska z PVC sa zafixuje na ľahkej kovovej konštrukcii, osadenej na stenu tak, aby bola umožnená cirkulácia vzduchu medzi týmito dvoma plochami. Kovová konštrukcia môže byť situovaná pred stenou budovy ako samostatne stojaca jednotka alebo sa môže o budovu opierať. Celý trojvrstvový systém váži menej ako 30 kg/m2.
Polyamidové lôžko je odolné proti koreňovému prerastaniu a má výborné kapilárne vlastnosti – je schopné rýchlo akumulovať vlahu. Rastliny sa vysádzajú do malých otvorov vo forme mladých sadeníc alebo odrezkov už dospelých jedincov. Hustota výsadieb, ktorá sa pohybuje od 10 do 30 ks/m2, závisí od veľkosti a textúry habitusu jednotlivých rastlín. Výber a komponovanie rastlín vo vertikálnych konštrukciách patrí do kompetencie odborníkov, avšak z jednotlivých rastlín, ktoré by sa mohli v našich podmienkach uplatniť, sú vhodné rody Campanula, Geranium, Euphorbia, Heuchera, Hedera, Veronica a ďalšie.
Vlahu privádza k rastlinám dômyselný zavlažovací systém, ktorý kontinuálne a rovnomerne distribuuje vodu spolu s umelým hnojivom pozdĺž celého profilu zelenej steny. Prebytočná voda odteká z konštrukcie do odkvapu, situovaného v spodnej časti budovy. Výhoda tohto systému spočíva v zachytávaní prebytočnej vody (aj dažďovej) v špeciálnych cisternách a v jej spätnej distribúcii v zavlažovacom kolobehu.
Krása organickej architektúry
Vertikálna zeleň oplýva širokým potenciálom estetického a kompozičného využitia. Devízou, s ktorou vstupuje do boja s klasickými obkladovými materiálmi, je neustála premenlivosť. Už pohľad z diaľky poodhaľuje v diele silného génia impresionistického umenia organickej architektúry, pôsobiacej ako balzam na ľudské zmysly pestrou paletou jemných, a predsa dych vyrážajúcich farieb. Vyniká svojím jedinečným rukopisom a pritom prirodzeným zjavom, vytvoreným samou prírodou.
Pri bližšom kontakte sa na chvíľu akoby zastavil čas, ktorý zvádza vstupenkou do štvordimenzionálneho sveta nezameniteľných tvarov a textúr.
 |
 |
| Obchodné centrum v parížskej štvrti La Défense. Svoje miesto si tu našli rody rastlín ako Centranthus, Hydrangea, Bergenia, Geranium, Euphorbia, Matthiola, či Senecio. |
Rôznorodé štruktúry a farebné variácie, vytvorené rodmi rastlín Hosta, Heuchera, Ficus, Fatsia atď. (Múzeum du Quai Branly v Paríži) |
Prístav pre biodiverzitu, čistiaci systém pre mestá
Systém vertikálnych zelených stien patrí v súčasnosti medzi nové výzvy uplatnenia zelene v meste. Stáva sa reálnou odpoveďou na narastajúci trend zahusťovania mestských plôch výstavbou, a tým zmenšovanie výmery plôch verejnej zelene. Vynikajúce termické vlastnosti systému pomáhajú znižovať energetickú spotrebu budov v zime (ochraňujú budovu pred chladom) aj v lete (pôsobia ako prirodzený chladiaci systém). Zelené fasády sú jedným z účinných spôsobov ozdravovania vzduchu v meste. Nielen listy, ale aj korene a celý mikrobiotop výsadieb zohráva dôležitú úlohu v procese zachytávania prachových častíc vo vzduchu, vo zvyšovaní vlhkosti vzduchu atď. Nečistota prichytená na rastliny sa pomaly kompostuje, mineralizuje a neskôr ju rastliny využívajú ako hnojivo. Zelená fasáda okrem iného pôsobí aj ako významný protihlukový systém.
Údržba takýchto fasád je pomerne jednoduchá. Výsadby vytvárajú vlastný sebestačný ekosystém. Odumreté časti rastlín produkujú organickú hmotu poskytujúcu výživné látky na ďalší rast zelene. Nevyhnutnou existenčnou podmienkou výsadieb je neustály prísun vody.
 |
 |
| Kompozícia rodov Heuchera, Euphorbia a Aquilegia v strieborných, fialových a žltých odtieňoch (Múzeum du Quai Branly v Paríži) | Kontrast živej a neživej architektúry |
Nevýhodou sú vysoké náklady na zriadenie aj prevádzku takejto fasády. Cena sa pri plochách menších ako 40 m2 pohybuje okolo 1 200 eur za štvorcový meter, pri veľkých plochách sa náklady znížia na 600 eur za štvorcový meter. Samozrejme, treba k tomu prirátať aj cenu práce. Zelené steny sa môžu uplatniť ako vonkajší systém fasád, ale majú široké využitie aj v interiéri.
Idea zelených fasád uzrela svetlo sveta vo Francúzsku, ale v súčasnosti sme svedkami realizácií takmer na všetkých kontinentoch. Aj keď vo výstavbe dominujú krajiny v teplej klimatickej oblasti, nájdu sa realizácie, ktoré zodpovedajú prírodným charakteristikám Slovenska, napríklad v Nemecku a USA. Mierou úspechu je kvalita návrhu, voľba vhodných rastlinných druhov do konkrétnej geografickej oblasti či situovanie stavby.
Miriam Turancová
Foto: Ondrej Korpás, Miriam Turancová, Zora Fořtíková
