
Zisťovacie konanie v EIA sa presúva do odbornej roviny
Od januára tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ďalšia novela súvisí s prijatím nového Stavebného zákona od apríla 2025. Účelom novoročnej novely bolo odstrániť tzv. goldplating a exaktnejšie definovať jednotlivé procesy v EIA.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Novela zákona zaviedla jasnejšie oddelenie procesu zisťovacieho konania (tzv. screening) od samotného procesu posudzovania vplyvov projektu (navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo strategických dokumentov) na životné prostredie.
Dotknutá verejnosť nebude účastníkom zisťovacieho konania
Zisťovacie konanie sa presúva do odbornej roviny a jeho výsledkom má byť odborné určenie (tzv. determination), či navrhovaná činnosť alebo jej zmena definovaná v prílohe č. 8 (časť B) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, teda či zisťovacie konanie má „postúpiť“ do nasledujúcej fázy, ktorou je samotný proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie.
Výsledkom zisťovacieho konania je „záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania“, v ktorom príslušný orgán určí, či sa navrhovaná činnosť má alebo nemá posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a teda či navrhovateľ „postupuje“ do nasledujúceho procesu, ktorým je už samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Ak príslušný orgán určil, že navrhovaná činnosť má byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, musí súčasne určiť aj rozsah tohto posudzovania. Naopak, ak príslušný orgán určil, že navrhovaná činnosť sa nemá posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania, napríklad v kontexte výstavbového procesu bude záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania povinnou prílohou návrhu na začatie konania o stavebnom zámere.
So skutočnosťou, že zisťovacie konanie sa presúva do odbornej roviny, súvisí aj úprava účasti verejnosti v zisťovacom konaní. Dotknutá verejnosť už nebude participovať v rámci zisťovacieho konania, pričom možnosť participácie dotknutej verejnosti sa zužuje aj v prípade samotného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Súčasne sa zisťovacie konanie vyníma z režimu zákona č. 71/1976 o správnom konaní (správny poriadok).
Zmeny pri renovácii stavieb
Ďalšou zmenou, ktorú prináša novela, je, že predmetom zisťovacieho konania už nebude činnosť, ktorá predstavuje renováciu (obnovu alebo modernizáciu) projektu, ak výsledkom renovácie nie je zmena kapacitných parametrov ani rozšírenie činnosti, ani činnosť spočívajúca v inštalácii najlepšej dostupnej techniky podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Menia sa lehoty
Novela zákona prináša aj upravenie vnútornej štruktúry a lehôt v rámci zisťovacieho konania. Od iniciovania konania po vydanie záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania by nemalo uplynúť viac ako 60 dní, resp. vo zvlášť zložitých prípadoch viac ako 90 dní. Za iniciovanie zisťovacieho konania sa v tomto kontexte považuje zámer alebo oznámenie o zmene navrhovanej činnosti.
Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania má platnosť tri roky, pričom na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán jeho platnosť predĺžiť o dva roky, a to aj opakovane, avšak celkový čas platnosti záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania nesmie prekročiť sedem rokov.
Novela zákona súčasne inštruuje príslušný orgán, ako sa má v procese zisťovacieho konania „vysporiadať“ s písomnými stanoviskami k doručenému zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti – novela zavádza fikciu súhlasu v prípade nedoručenia písomného stanoviska a v prípade stanoviska doručeného po lehote dáva príslušnému orgánu možnosť na oneskorené stanovisko neprihliadať.
Záverečné stanovisko do 60 dní
Novela definuje aj lehoty pre samotný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, výsledkom ktorého je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie a jeho právoplatnosťou vzniká navrhovateľovi oprávnenie podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom (za predpokladu, ak záverečné stanovisko bolo súhlasné).
Príslušný orgán je po novele zákona povinný vydať záverečné stanovisko do 60 dní od doručenia odborného posudku, avšak za predpokladu, že celkový čas konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nepresiahne šesť mesiacov. Aj v prípade záverečného stanoviska platí trojročná platnosť záverečného stanoviska s možnosťou opätovného predĺženia, čím sa platnosť záverečného stanoviska dokáže predĺžiť až na sedem rokov.
Uzákonenou novinkou je, že záverečné stanovisko nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov (napríklad podľa Stavebného zákona, Cestného zákona a pod.). Ak by v praxi nastala situácia, že sa počas platnosti záverečného stanoviska vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania o zmene už posúdenej navrhovanej činnosti, platnosť záverečného stanoviska sa primerane predlžuje o čas platnosti záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania.
Známa príloha č. 8 má nové znenie
Pre každého, kto prišiel do kontaktu s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, je známa príloha č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Príloha definuje prahové hodnoty pre určenie, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú byť predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie. Novelou dochádza k nahradeniu celej prílohy č. 8 novým znením s novou štruktúrou a terminológiou, keďže predchádzajúce znenie spôsobovalo v praxi viaceré interpretačné nejasnosti predovšetkým v súvislosti s používaným pojmom „bez limitu“.
Novinkou v rámci prílohy č. 8 je napríklad aj predefinovanie projektov rozvoja obcí, za ktoré sa považujú pozemné stavby a ich súbory (komplexy stavieb), ako aj príprava územia na výstavbu pozemných stavieb. V minulosti bola pri projektoch rozvoja obcí určovacím kritériom podlahová plocha, avšak podľa novelizovaného znenia zákona je určovacím kritériom pri pozemných stavbách hrubá podlahová plocha nadzemných podlaží a pri príprave územia na následnú výstavbu pozemných stavieb je určovacím kritériom veľkosť záberu plochy pre následnú výstavbu.
„Hrubá podlahová plocha nadzemných podlaží“ je širším pojmom ako „zastavaná plocha“, keďže implikuje všetky nadzemné podlažia, pričom s uvedeným pojmom pracujú aj územné plány.
Stopka pre duplicitné vydávanie stanovísk
Stavebný zákon, ktorý je účinný od apríla 2025 síce nanovo definuje a zlučuje konanie územné a stavebné, ale zatiaľ nejde o zlúčenie stavebného konania, resp. po novom konania o stavebnom zámere, s konaním podľa zákona o EIA. Ak však má výstavbovému procesu zo zákona predchádzať posúdenie vplyvov projektu (navrhovanej činnosti alebo jej zmeny) na životné prostredie, prílohou žiadosti o posudzovanie vplyvov na životné prostredie musí byť už stavebný zámer, ako ho definuje nový Stavebný zákon.
Aj napriek tomu, že nedochádza k zlúčeniu uvedených konaní, nový Stavebný zákon predsa len prináša pozitívnu zmenu do EIA procesov, a to v tom zmysle, že ak dotknuté orgány posudzovali stavebný zámer v rámci procesu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a vydali záväzné stanovisko, stavebník si nemusí duplicitne zaobstarávať stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa už k stavebnému zámeru vyjadrili v rámci konania EIA.
Uvedené však neplatí, ak si dotknutý orgán vyhradil posúdenie projektu stavby a uplatnil požiadavky na dopracovanie projektu stavby – v takom prípade musí stavebník zabezpečiť tzv. doložku súladu. Novozavedený postup neodbremeňuje len dotknuté orgány od duplicitného vydávania záväzných stanovísk k zámeru, ku ktorému sa už vyjadrovali, ale aj navrhovateľa, resp. stavebníka, od duplicitného zaobstarávania záväzných stanovísk, ktorými už disponuje. Súčasne sa má docieliť aj skrátenie dĺžky povoľovacej fázy a urýchlenie samotného začiatku realizácie výstavby projektu.