Zomrel profesor Ivan Gschwendt

V pondelok 25. 9. 2023 po krátkej a ťažkej chorobe zomrel prof. Ing. Ivan Gschwendt, DrSc., ktorý bol dlhoročný autor kníh a odborných článkov vydavateľstva JAGA a tiež člen redakčnej rady časopisu Inžinierske stavby.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Prof. Ing. Ivana Gschwendta, DrSc. poznali všetci ako významného odborníka cestného staviteľstva a dlhoročného vysokoškolského pedagóga Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Tam v roku 1958 ukončil aj vysokoškolské štúdium na Fakulte inžinierskeho staviteľstva (vtedy išlo o Slovenskú vysokú školu technickú).

Svoju profesijnú činnosť začal v n. p. Cesty Nitra, ale už v roku 1960 nastúpil do oddelenia Ing. Medelského vo Výskumnom ústave inžinierskych stavieb (VUIS) v Bratislave, kde začal so svojou výskumnou prácou.

V roku 1960 obhájil dizertačnú prácu s tematikou vodného a teplotného režimu vozoviek a získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied (CSc.). V rokoch 1960 až 1987 pracoval na výskumnom ústave ako výskumný pracovník a zároveň ako vedúci oddelenia Cesty a diaľnice, pričom v rokoch 1985 až 1987 bol zástupcom riaditeľa pre výskum.

Vedeckú hodnosť doktora technických vied (DrSc.) získal v roku 1984. Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, napríklad v Transport and Road Research Laboratory v Anglicku, neskôr v Centre de Recherches Routièrs v Belgicku a v Technical Research Centre vo Fínsku. Ako expert na konštrukcie vozoviek pôsobil aj v Iraku.

Vysokoškolským profesorom v odbore Teória a konštrukcie inžinierskych stavieb bol menovaný v roku 1987 a zároveň prešiel z výskumného ústavu na Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave na miesto vedúceho Katedry dopravných stavieb.

Viac ako 60 rokov výskumnej práce

V priebehu viac ako 60-ročnej výskumnej práce v oblasti cestného staviteľstva, zameranej na skúšanie cestných stavebných materiálov a na technologické postupy v cestnom staviteľstve, sa profesor Gschwendt sústredil aj na mechaniku vozoviek. Je spoluautorom návrhovej metódy netuhých vozoviek.

Táto metóda bola (a zostala) základom napríklad pre katalóg vozoviek (Dopravoprojekt 1984) a po viacerých úpravách sa stala podkladom aj pre Katalóg konštrukcií vozoviek, ktorý vydalo v roku 2011 vydavateľstvo JAGA. V katalógu sa okrem asfaltových vozoviek objavili aj konštrukcie vozoviek s CB krytom a príklady konštrukcií s krytom z dlažby, v oblasti ktorých je profesor Gschwendt takisto významným odborníkom.

Jeho aktivity boli úzko späté s výskumnou činnosťou podporovanou Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV. V rámci nej sa vyriešilo viac ako 10 grantových projektov, ktorých bol vedúcim.

Opomenúť nesmieme ani dva jeho patenty – jeden súvisiaci s realizáciou stavby D1 na úseku Senec – Trnava, týkajúci sa úpravy podložia, a druhý týkajúci sa návrhu cementobetónovej vozovky v tuneli Sitina.

O poznatky prof. Gschwendta mali záujem aj riadiace orgány a inštitúcie, ako Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Slovenská správa ciest či Národná diaľničná spoločnosť, pre ktoré vypracovával expertízy a posudky.

Publikačná činnosť

Vzhľadom na nesmierne bohatú publikačnú činnosť prof. Gschwendta treba pripomenúť najmä jeho odborné články s aktuálnymi témami v časopise Inžinierske stavby, kde pôsobil nielen ako autor, ale aj ako člen redakčnej rady. Samozrejme, publikoval aj v Českej republike, napríklad v časopise Silniční obzor, a vyzdvihnúť treba publikovanie v zahraničí. Už v roku 1972 a potom v roku 1997 akceptovali organizátori International Conference on the Structural Design of Asphalt Pavements (v Londýne) a VIII. konferencie v Seatli jeho príspevky o dimenzovaní vozoviek.

Výsledky svojej vedeckej práce publikoval prof. Gschwendt v 5 odborných knižných publikáciách a 10 monografiách. U odbornej verejnosti zarezonovali jeho postupne vydávané knihy Vozovky – konštrukcie a ich dimenzovanie (1999), Vozovky – materiály a technológie (2001) či Vozovky – obnova, zesilování a rekonstrukce (2004, spracovaná v spolupráci s kolegami z ČVUT a VUT).

Mimoriadny ohlas zaznamenali ďalšie dve knihy, a to Považská diaľnica Bratislava – Žilina (JAGA 2007) a Rýchlostná cesta R1 (JAGA 2013). V prvej spomenutej autor píše, že aj v živote spoločenstiev sú situácie, ktoré sú výzvou na zastavenie, obzretie sa, zaznamenanie udalostí a opis vývoja či jeho hodnotenie. Jednou z takýchto situácií bolo aj dokončovanie stavby dôležitej časti dopravnej tepny, akou je diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc, a to na úseku medzi Bratislavou a Žilinou.

Prof. Gschwendtom pripravené vysokoškolské učebnice, resp. skriptá sa využívali aj pri projektovaní ciest a diaľnic. Išlo napríklad o publikácie Mechanika vozoviek, Kvalita pozemných komunikácií, Diagnostika a rekonštrukcie dopravných stavieb. Zároveň v oblasti vedného odboru Teória a konštrukcie inžinierskych stavieb vyškolil prof. Gschwendt 17 vedeckých ašpirantov (CSc.) a troch absolventov doktorandského štúdia (PhD.).

Ďalšie aktivity

Ako člen normalizačnej komisie (SÚTN SR) vypracoval prof. Gschwendt viacero technických noriem STN, pripravil viac ako 10 prekladov EN do sústavy noriem STN EN, ďalej viaceré technické podmienky TP a technicko-kvalitatívne podmienky TKP pre oblasť cestného staviteľstva.

Spomeňme aspoň Navrhovanie netuhých a polotuhých vozoviek (2002, 2009), Navrhovanie cementobetónových vozoviek na pozemných komunikáciách (2003), Opravy a rekonštrukcie vozoviek. Zosilňovanie asfaltových vozoviek (2004) či Použitie geosyntetických a im podobných materiálov vo vrstvách asfaltových vozoviek (2013).

Prof. Gschwendt bol zároveň členom (v niektorých ešte aj dnes) viacerých profesijných inštitúcií, ako napr. Slovenskej asociácie pre asfaltové vozovky (SAAV), Slovenskej akadémie inžinierskych vied (SAIV), Slovenskej spoločnosti pre mechaniku či České společnosti pro mechaniku.

Osobitne treba vyzdvihnúť jeho pôsobenie v Slovenskej cestnej spoločnosti ZSVTS, v ktorej bol dlhoročným predsedom. Od roku 1983 pôsobil ako člen technického výboru Svetovej cestnej organizácie PIARC/AIPCR, v období 1994 až 2008 bol predsedom Slovenského národného komitétu tejto organizácie. Na Slovensku pôsobil aj ako člen akreditačnej komisie vlády SR (menovaný bol v rokoch 1994 a 2003).

V profesijnom živote prof. Gschwendta malo veľký význam jeho priateľstvo s Ing. Ivanom Poliačkom. Prof. Gschwendt vždy zdôrazňoval, že Ing. Poliaček bol jeho učiteľom a vzorom vo vedeckej práci (v metodike, analýzach a aplikáciách) a mali aj spoločné záujmy ako turistika či fotografovanie. Možno povedať, že prof. Gschwendt bol zakladateľom (iniciátorom) odborných seminárov Ivana Poliačka o aktuálnych problémoch v cestnom staviteľstve. Koncom roka 2022 sa uskutočnil už XXVII. ročník tohto seminára.

Zaslúžené ocenenia

Za svoju vedeckú prácu a prínosy v oblasti mechaniky vozoviek, navrhovania a dimenzovania vozoviek, v oblasti pôsobenia vodného a teplotného režimu na podložie a konštrukciu vozovky, cestných stavebných materiálov, ako aj technológií a diagnostiky vozoviek získal prof. Gschwendt viacero ocenení, medzi nimi uznanie Outstanding People of the 20th Century od International Biographical Centre Cambridge v Anglicku.

Na domácej pôde to bola strieborná aj zlatá medaila ZS VTS, Medaila rektora STU v roku 2003 a dekana Stavebnej fakulty ŽUŽ v roku 2004. V roku 2012 ocenil jeho prácu ZS VTS titulom Propagátor vedy a techniky. V roku 2018 získal prof. Gschwendt aj ocenenie Literárneho fondu za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy doma aj v zahraničí.