brownfieldy

Slovenský architekt Tomáš Rausz uspel v silnej konkurencii a zvíťazil v medzinárodnej súťaži s projektom Data Island - Oceľový oblak. V rámci neho navrhol koncept dátového centra s ponorným chladením serverov ako druhotné využitie ropných plošín. Na prácu dohliadali špičkoví odborníci z dánskeho ateliéru BIG.

Jeden z najznámejších slovenských developerov je úctyhodne aktívny aj za hranicami našej krajiny. Okrem Bratislavy stavia svoje projekty v Slovinsku, kde debutoval v roku 2018. Reč je o spoločnosti Corwin, ktorá je najvýznamnejším developerom Ľubľany. Svoje portfólio dnes rozširuje o ďalší zámer – postaviť chce druhú najvyššiu budovu v Ľubľane.

Bratislava sa postupne zbavuje brownfieldov. Na ich mieste vznikajú nové developmenty, ktoré transformujú metropolu Slovenska a prinášajú život do zabudnutých lokalít. Na hranici dvoch mestských častí čoskoro zanikne ďalšie nevyužívané miesto, o čo sa postará významný hráč v developerskom sektore. Jeho návrh premeny sa dnes posúva vpred dôležitým stanoviskom.

Bývalé priemyselné, chemické či potravinárske fabriky boli v minulosti na okrajoch Bratislavy. Časom v okolí pribudla obytná zástavba, obchody, cesty a električkové trate. V súčasnosti, keď sa mesto nevyhne pod tlakom záujmu o bývanie ani zahusťovaniu územia, treba využiť ich potenciál. Dokážu to najmä developeri, štát využíva túto možnosť málo.

Zvolenský investor Per Fidem Alfa prichystal zásadné zmeny pre časť územia nevyužívaného areálu bývalého mäsokombinátu a mraziarní z druhej polovice 20. storočia v blízkosti zimného štadióna na ulici Pod Dráhami. Kompozičným akcentom je pôvodný továrenský komín, ktorý pripomenie históriu potravinárskeho priemyslu v lokalite.

Bývalé priemyselné areály v Bratislave postupne zanikajú a nahrádzajú ich nové projekty veľkých hráčov na realitnom trhu. Bodku za svojím príbehom dnes píše aj brownfield na Hraničnej ulici v Ružinove, ktorý nahradí rezidenčný development firmy YIT Slovakia. Po predchádzajúcom povolení odstránenia starého areálu postupuje dôležitým oznámením aj samotný projekt, ktorý aj v teoretickom prípade získania všetkých povolení paradoxne nemôže začať s výstavbou.

Odvážny projekt mestskej transformácie v talianskom Bolzane obnovuje a oživuje starú priemyselnú zónu mesta, prepája ju s centrom a vytvára pôdu pre rozvoj lokálnej biodiverzity.

Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.

Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.

Priemyselná minulosť Bratislavy je čiastočne viditeľná aj v roku 2023. Areály však postupne zanikajú a nahrádzajú ich súčasnejšie developerské projekty. Bodku za svojim príbehom začal písať v roku 2021 ďalší brownfield, na ktorého mieste chce stavať spoločnosť YIT Slovakia. Dnes je už definitívne, že z priemyselnej mapy Bratislavy sa vytratí logistický a skladový areál na Hraničnej.

Spoločnosť Eurowind Energy plánuje vybudovať v Želiezovciach novú fotovoltickú elektráreň Veľký dvor. Vzniknúť by mala na území bývalej veľkofarmy chovu ošípaných. Vyplýva to z projektu, ktorý investor predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Spoločnosti Occam Real Estate a Across Properties získali v júni tohto roka pomerne veľkú časť plochy bývalého podniku na výstavbu projektu Nová Merina.

Projekt chce ponúknuť rezidentom vysokú kvalitu života a udržateľnosť. No kladie aj dôraz na verejné priestory?

Skupina CTR kúpila v júni 2021 veľký brownfield bývalých Východoslovenských železiarní v širšom centre mesta. V metropole východného Slovenska má na konte už projekty Multicenter Košice, Business Centre Košice a vo výstavbe je rezidenčný projekt Albelli.

Projekt Dve sýpky sa začal minulý mesiac realizovať v bratislavskej mestskej časti Jarovce. Koncept areálu je v princípe jednoduchý. Charakteristickými prvkami sú budova jarovskej sýpky z roku 1958 a objekt niekdajšej koniarne, ktoré zostanú zachované. Plocha medzi nimi dá vyniknúť verejnému priestranstvu s námestím a 11 nebytovými prevádzkami, pričom z dvoch strán ho orámujú dva nízkopodlažné obytné domy so 47 bytmi.