brownfieldy

Odvážny projekt mestskej transformácie v talianskom Bolzane obnovuje a oživuje starú priemyselnú zónu mesta, prepája ju s centrom a vytvára pôdu pre rozvoj lokálnej biodiverzity.

Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.

Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.

Priemyselná minulosť Bratislavy je čiastočne viditeľná aj v roku 2023. Areály však postupne zanikajú a nahrádzajú ich súčasnejšie developerské projekty. Bodku za svojim príbehom začal písať v roku 2021 ďalší brownfield, na ktorého mieste chce stavať spoločnosť YIT Slovakia. Dnes je už definitívne, že z priemyselnej mapy Bratislavy sa vytratí logistický a skladový areál na Hraničnej.

Spoločnosť Eurowind Energy plánuje vybudovať v Želiezovciach novú fotovoltickú elektráreň Veľký dvor. Vzniknúť by mala na území bývalej veľkofarmy chovu ošípaných. Vyplýva to z projektu, ktorý investor predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Spoločnosti Occam Real Estate a Across Properties získali v júni tohto roka pomerne veľkú časť plochy bývalého podniku na výstavbu projektu Nová Merina.

Projekt chce ponúknuť rezidentom vysokú kvalitu života a udržateľnosť. No kladie aj dôraz na verejné priestory?

Skupina CTR kúpila v júni 2021 veľký brownfield bývalých Východoslovenských železiarní v širšom centre mesta. V metropole východného Slovenska má na konte už projekty Multicenter Košice, Business Centre Košice a vo výstavbe je rezidenčný projekt Albelli.

Projekt Dve sýpky sa začal minulý mesiac realizovať v bratislavskej mestskej časti Jarovce. Koncept areálu je v princípe jednoduchý. Charakteristickými prvkami sú budova jarovskej sýpky z roku 1958 a objekt niekdajšej koniarne, ktoré zostanú zachované. Plocha medzi nimi dá vyniknúť verejnému priestranstvu s námestím a 11 nebytovými prevádzkami, pričom z dvoch strán ho orámujú dva nízkopodlažné obytné domy so 47 bytmi.

V bratislavskom Ružinove sa uplynulý mesiac začala obnova jednej z najvýznamnejších priemyselných pamiatok. Z bývalej cvernovej továrne sa stane Pradiareň 1900, v ktorej budú kancelárie s atmosférou spred sto rokov. Výsledkom by mala byť nízkoenergetická administratívna budova s medzinárodným certifikátom BREEAM Excellent.

Slovensko je krajinou zabudnutých priemyselných pamiatok. Sú ich desiatky, sú neznáme a ďalšie generácie ich možno už neuvidia. Chátrajú, niekedy chránené zákonom, niekedy nie. Cukrovary, trafostanice, banské diela a továrne však nemusia skončiť stratené. O to sa stará projekt Čierne diery. Ak trio novinár – novinár – architekt necestuje s fotoaparátom po celom Slovensku, pátra v historických prameňoch vo svojom ateliéri v Novej Cvernovke alebo pripravuje nové grafiky v Risomate.

Nová podoba kancelárskych priestorov je v tomto segmente témou dňa. Rozmerovo skromnejšia, zato bohatá na zaujímavé nápady je novostavba v dánskom Aarhuse.

Interiér zrekonštruovaného kaštieľa v Čičmanoch patrí medzi tie, od ktorých sa neviete odtrhnúť. Doslova vás vizuálne očarí a už viac nepustí.

Nízky záujem verejnosti a nedostatok financií – to sú dva základné momenty, ktoré brzdia komplexnejšiu a rozsiahlejšiu obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku. Napriek tomu existujú postupy a úsilie ľudí, ktorí sa snažia o zachovanie výrazných stôp našej minulosti.

Pamiatka je živá najmä vtedy, keď sa ľudia na ňu chodia pozerať. Možno táto veta zjednodušuje celý zložitý komplex ochrany a obnovy pamiatok, ale vystihuje podstatu odkazu histórie. Navyše, ak táto história nie je príťažlivá, tak jej nepomôže ani zápis do klenotnice UNESCO. Poďme sa teda do terénu pozrieť na niekoľko príkladov aktuálnej záchrany pamiatok prvej kategórie.