brownfieldy

Dom s pohnutým osudom: Najkrajší dom architektonickej moderny v Českej republike. Najdrahšia vila medzivojnového Československa. Dom s najpohnutejším osudom. Vila Tugendhat v Brne od Miesa van der Roheho…

Aké zásahy a architektonické vstupy ešte možno považovať za obnovu oživujúcu pôvodné kvality pamiatky a kedy už ide o bezočivú prestavbu ničiacu to, prečo si túto architektúru ceníme?

Architekt Bohuslav Fuchs projektoval kúpalisko v čase úplne odlišných rekreačných aj cestovateľských možností, v roku 1935. Umiestnenie areálu vo vzťahu k mestu vzhľadom na morfológiu terénu a mikroklímu na južnej strane údolia spolu s jeho funkčným rozvrstvením a dispozičným riešením svedčí o výnimočnom talente autora.

Flámska metropola Gent bola po dobu zhruba 100 rokov mestom s rozpačitým heterogénnym centrom. Komplikovaný urbánny problém sa pred troma rokmi podarilo vyriešiť domácim architektom delikátne razantným spôsobom.

Výsledkom rekonštrukcie je moderný areál, ktorý možno ovládať pohybom prsta. Legendárne kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach chátralo 15 rokov. Skvost predvojnovej architektúry sa však podarilo zrekonštruovať a zmeniť na prvý moderný, pohybom prsta ovládaný areál na Slovensku.

Obnova bytových domov by mala ísť ruka v ruke s pôvodným vzhľadom bytového domu, obzvlášť ak ide o bytový dom s historickými prvkami na fasáde. Mala, ale, žiaľ, nie vždy to tak je. História a jedinečnosť bytových domov z polovice minulého storočia sú neopakovateľné a nostalgicky vplývajú na skôr narodených, ale aj mladšie generácie ich obyvateľov. Skôr narodení si ho pamätajú ako architektonický smer socialistický realizmus, ktorý odrážal spoločenskú situáciu polovice päťdesiatych rokov minulého storočia.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach bol postavený podľa projektu významného českého architekta Jaromíra Krejcara v roku 1932. Objekt letnej zotavovne architektonicky stvárnenej do podoby lode prešiel niekoľkými stavebnými zásahmi a v októbri v roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes patrí firme ALLMOND LLC z mesta Lexington (v štáte Kentucky v USA).

Trnavčania čakali na novú pešiu zónu od roku 1998. Vtedy prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stali architekti Dušan Dóka a Christo Dóka, ktorí sa podieľali na projektovej príprave až po realizáciu. Vynovenej Hlavnej ulice sa obyvatelia mesta dočkali v júni minulého roku.

Viacúčelový areál vznikne revitalizáciou prevádzkových objektov Mlynice v bývalom areáli výrobného závodu Ľahkých stavebných hmôt v mestskej časti Bratislava-Nové mesto. Zámerom je využiť maximum z pôvodnej budovy a k nemu funkčne náležiaceho objektu Sila. Za projektom revitalizácie pôvodného brownfieldu stojí stavebná spoločnosť ise, s.r.o., ktorá má už na svojom konte aj niekoľko etablovaných developerských projektov.

„Som architekt, ktorý si nepestoval vlastný štýl,“ hovorí architekt Ján M. Bahna, ktorý aj do úvodu svojich memoárov s názvom Tak bežal čas napísal, že každé desaťročie jeho života a tvorby je niečím charakteristické. Aj preto bola základná motivácia nášho rozhovoru jasná – čo bolo ich obsahom?

Pamiatky industriálnej architektúry v Bratislave nám miznú pred očami a nenávratne sa strácajú do roviny spomienok podobne ako obrazy starého sveta. Režisér Dušan Hanák tieto spomienky na niekdajších ľudí a spôsob ich života aspoň zafixoval do filmu, o pamiatky industriálu nemá takmer nik záujem. Prečo?

Príbeh premeny žilinskej synagógy na kunsthalle je dôkazom, že kultúra nemá na Slovensku na ružiach ustlané. Filantropi sa nehrnú dokonca ani vtedy, keď má stavba postavená v roku 1931 v rodnom liste zapísaného ako autora významného nemeckého architekta Petra Behrensa.

Bratislavský hrad predstavuje na Slovensku z hľadiska historického významu aj súčasného využitia pamiatku číslo 1. Rekonštrukcia, ktorá sa realizovala vo dvoch etapách (50. - 60. roky minulého storočia a súčasná rekonštrukcia), je o to významnejšia, že ide o fyzickú záchranu hradu, ktorý bol po veľkom požiari 150 rokov ruinou a reálne mu hrozil zánik.

Bývalá mestská mazutová elektráreň je národná kultúrna pamiatka patriaca Západoslovenskej energetike, a.s. (ZSE), ktorá sa ju v roku 2009 rozhodla revitalizovať pre širšie spoločenské využitie s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj vedecko-technického poznávania detí a mládeže. Víťazný projekt študentskej architektonickej súťaže vypísanej v roku 2008 od autorov Michal Ganobjak a Vladimír Hain pod vedením Doc. Ing. Evy Kráľovej, PhD. z Fakulty architektúry STU v Bratislave získal okrem šance na realizáciu aj široké medzinárodné uznanie na výstavách v zahraničí. Projekt realizoval tím architektonického štúdia ADOM. M Studio (Ing. arch. Martin Paško a Ing. arch. Zuzana Zacharová).

Vyššia kvalita bývania a vysoká energetická efektívnosť pripravovaného projektu Zelené átrium v Trnave boli od počiatku hlavným zámerom projekčného tímu. Nástrojom na jeho dosiahnutie sa stali pasívny štandard budovy na základe energetickej optimalizácie výpočtovým programom PHPP a environmentálne hodnotenie schémou LEED. Výsledkom je projekt výnimočný nielen v slovenských podmienkach.