brownfieldy

Ing. arch. Vladimír Vršanský sa so svojím Ateliérom obchodu a cestovného ruchu už niekoľko desiatok rokov pohybuje v bratislavskom Starom meste a má na konte viacero projektov rekonštrukcií historických stavieb.

Pamiatkari a stavebný sektor. Máloktoré profesijné oblasti sú si také vzdialené, a pritom navzájom také potrebné ako tieto dve. Stavebný sektor je pre pamiatkarov synonymom ziskom zaslepených brutálnych ničiteľov bohatstva, ktoré nám zanechali naši predkovia a naopak, pamiatkari sú v očiach stavebných podnikateľov zas skostnatení byrokrati, ktorí o projektoch rozhodujú od zeleného stola bez štipky praxe, navyše v rozpore s technickými normami a predpismi.

Mezonetový byt Archway Studios je príkladom ako využiť existujúcu infraštruktúru. Londýn je popretkávaný sieťou železničných tratí, ktoré boli vybudované v 19. storočí. Na okraji tejto siete vznikla nie veľmi atraktívna zóna, ktorú sa mesto rozhodlo revitalizovať.

Areál bratislavského pivovaru Stein má nového majiteľa. V utorkovej aukcii ho za 8,5 mil. eur získala spoločnosť DreamField Property, s.r.o. ktorá je 100-percentnou dcérou firmy MiddleCap Investments a.s. Znalci stanovili hodnotu objektu na 11,48 mil. eur, vyvolávacia cena predstavovala 12,3 mil. eur. Dražobnú zábezpeku zložila trojica uchádzačov, avšak aukcie sa zúčastnili iba dvaja. Napriek tomu, že predstavitelia Dražobnej spoločnosti a.s. očakávali súboj konkurentov, tí nemali vôbec záujem cenu zvyšovať. Naopak licitátor musel opakovane vyvolávaciu cenu znižovať. Zástupca úspešného uchádzača zdvihol ruku až pri spomínanej sume 8,5 mil. eur, jeho konkurent však na to nereagoval a licitátor po tretej výzve ponuku odklepol.

Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina. Z pivovaru asi neostane zachované nič, čo by pripomínalo jeho slávnu minulosť.

Jednotlivé poschodia paláca, na ktorých sa nachádzajú výstavné priestory spája samostatne stojaca zavesená rampa, ktorá zároveň vytvára kruhovú cestou. Vďaka nej majú návštevníci pocit ako keby sedeli v stroji času, ktorý sa pohybuje plynule po časovej priamke a dáva možnosť prežiť príbeh premien tohto architektonického skvostu v jednotlivých historických obdobiach.

Tabakový priemysel zanechal na Slovensku viaceré významné priemyselné objekty. Väčšina pochádzala z 2. polovice 19. storočia. Tabakové továrne v Banskej Štiavnici, Smolníku, Spišskej Belej, Košiciach, Rimavskej Sobote, Nových Zámkoch, Veľkých Trakanoch a v Bratislave boli súčasťou priemyselného dedičstva minulosti, z ktorého dnes ostalo iba mizivé torzo. Príbeh bratislavskej tabakovej továrne je preto symbolický.

Dejiny brownfields – projektov zameraných na konverziu a redevelopment hnedých priemyselných zón – majú svoje prvé kapitoly na Slovensku už za sebou. Popri košickom Cassovari (premena areálu bývalého pivovaru na polyfunkčný komplex) a US-Steel (investície do environmentálne nezaťažených prevádzok) sa do ohniska tohto diania dostala aj najväčšia rafinérsko-petrochemická spoločnosť v strednej Európe. Bratislavský Slovnaft totiž ešte stále vlastní veľa nehnuteľného majetku na území celého Slovenska. Okrem funkčnej rafinérie v Bratislave a šiestich aktívnych logistických centier ide o viaceré plochy (napríklad šesť odstavených logistických centier alebo jedna rafinéria na východe Slovenska), ktoré sa v dôsledku modernizácie prepravných a výrobných procesov prestali využívať.

Prezentácia stavieb v 18. ročníku celoštátnej súťaže Stavba roka 2012. Viackrát rekonštruovaná Národná kultúrna pamiatka (v texte len „NKP“) budova Reduty v Bratislave patrí k najvýznamnejším historickým kultúrno-spoločenským a reprezentačným budovám jej historického centra.

Do radu industriálnych objektov, ktoré sa nenávratne strácajú, môžeme dnes už zaradiť aj bratislavský Starý most. Uznesenie mestského zastupiteľstva z 29. 3. 2012 o zmene pri rekonštrukcii Starého mosta – nová priehradová konštrukcia lávky pre peších a cyklistov po oboch stranách v šírke 4,5 m, zmena šírkového plavebného gabaritu v spojení so zmenou pilierov č. 2 a 3 – je síce pre technika nezrozumiteľné, ale jasne z neho vyplýva, že znamená jeho koniec. Diskusia sa pravdepodobne skončila.

Z chátrajúcej budovy v Trnave sa stáva vyhľadávaná budova s nevšednou fasádou. Málokto však vie, že na jej renováciu sa použili materiály nepoškodzujúce životné prostredie, ktoré plne vyhovujú filozofii reštaurátorov – uplatniť pôvodné materiály a postupy, a tým verne zachovať pôvodný vzhľad.

Pri plánovaní príchodu nových investorov na Slovensko nie je ich pozornosť zameraná len na výstavbu závodov na zelenej lúke (tzv. greenfields), ale aj na hnedé zóny – brownfields.

Pod pojmom preventívna ochrana dreva alebo drevenej pamiatky sa rozumie súbor opatrení, ktoré majú zabrániť jej poškodeniu komplexom biologických a abiotických činiteľov. V prípade kultúrnych pamiatok je snaha zachovať ich pôvodné konštrukčné riešenie, ktoré však nemusí byť vždy optimálne, a teda pre ich záchranu treba nezriedka siahnuť aj k ich chemickej ochrane.

V posledných rokoch sa aj v Českej republike podarilo zrekonštruovať veľa historických stavieb. K tým najzaujímavejším­ patrí empírový zámok Kinských v Kostelci nad Orlicou, barokový Kolowratský zámok v Rychnove­ nad Kněžnou a renesančný zámok v Doudleboch nad Orlicou. Spojením nadčasového myslenia, zodpovednosti a vízie­ majiteľov s obetavosťou, ústretovosťou a umom stavebných firiem získali tieto historické budovy opäť svoju­ pôvodnú krásu. A zachovali tak pre ďalšie generácie poslanie i obraz daného miesta spolu s odkazom slávnych­ architektov. To môže byť inšpirujúce aj pre rekonštrukcie stavieb na Slovensku.

Staronové metódy, odkazy našich predkov, môžu sklamať, ale aj dobre poslúžiť. Platí to i v prípade spevňovania omietok historických budov pomocou vápennej vody. Jedna vec sú totiž teoretické poznatky o metóde a možnostiach jej využitia a druhá jej uplatnenie v praxi. Do úvahy treba brať mnohé závažné okolnosti.