bytový dom

Na prvý pohľad by nepoučený pozorovateľ asi predpokladal, že súbor chatiek z bambusu a dreva si postavili miestni domorodci. Keď sa však pozrie lepšie, stavba odkrýva zrejmý architektonický rukopis – rukopis študentov architektúry z nórskeho Trondheimu, ktorým nestačilo iba sedieť v školských laviciach. V Thajsku sa im podarilo postaviť sirotinec, umyváreň a prerobiť časť bývalej tržnice na verejnú knižnicu. Ich originálne realizácie naznačujú, že by svet architektúry mal s nimi počítať.

Po dlhej a precíznej príprave sa projekt multifunkčného centra Petržalka City chystá na realizáciu. Investor má platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie by mohol získať v prvom kvartáli budúceho roka. „So začiatkom výstavby etapy A počítame v polovici budúceho roka,“ povedal Juraj Richter, konateľ developera – spoločnosti Petržalka City, a. s. „Termín ukončenia prvej etapy je stanovený na začiatok roka 2013 a celé centrum by malo byť dokončené v roku 2016.“

Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.

Na prvý pohľad nenápadný, doslova vrastený do vysokej zelene – taký je nový bytový dom, ktorý vyrástol v blízkosti lesoparku na bratislavskej Kolibe. Bližší pohľad však poodhalí decentnú architektúru s prepracovaným detailom, ktorá otvára svoje vnútro slnečným lúčom a okolitej prírode. Naopak, staré stromy dodávajú stavbe intimitu a stálu sviežosť. Tá sa odráža vo filozofii architektonického konceptu, ktorý poníma motív kvetu ako symbolu súzvuku architektúry a prírody.

Do pôdorysu Bratislavy pribudol ďalší veľký bytový projekt – Jégého alej. Jeho dokončená I. a II. etapa prináša 506 bytov a apartmánov, ktoré podľa tvorcov projektu zodpovedajú súčasným kritériám bytovej výstavby. Navonok sa objekt presadzuje výraznou architektonickou členitosťou, ktorá vychádza z troch sekcií tvorených hmotami spojenými ustupujúcimi krčkami s bytmi a schodiskami. Smerom dovnútra zase Jégého alej stavia na prehľadnej a rozmanitej dispozícii bytov s balkónmi, lodžiami a rozľahlou zelenou terasou. Odvážne sú aj ambície developera, ktorý verí, „že po dokončení všetkých etáp Jégého alej napomôže Jégého ulici stať sa v blízkej budúcnosti živou veľkomestskou zónou lemovanou obchodmi, kaviarňami a reštauráciami“.

Potreba zelene v slovenských mestách je stále aktuálnou otázkou. Nedostatok voľných plôch v mestských zónach otvára cesty strešným záhradám či vertikálnej zeleni. O týchto možnostiach sa už veľa písalo, ale keď dôjde na lámanie chleba, len máloktorý investor má odvahu skúmať potenciál zelene ako pridanej hodnoty architektúry. To však neplatí v prípade nového projektu, ktorý onedlho vyrastie na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Prieluku medzi budovou požiarnického zboru a fakultnou nemocnicou vyplní zatiaľ na Slovensku ojedinelá administratívna budova, pútajúca nevšednou rastlinnou fasádou. Projekt Wallenrod má potenciál dokázať, že aj solitérna architektúra dokáže svojím vzhľadom a funkciou humanizovať degradované prostredie, a možno bude inšpiráciou pre celkovú revitalizáciu Mickiewiczovej ulice.

„Vždy ma lákalo navrhnúť dom v prieluke. Na jednej strane je to miesto, ktoré definuje množstvo špecifických požiadaviek, na druhej strane dáva priestor pre originálnu autorskú výpoveď,“ hovorí architekt Peter Jančo. Tím architektov ateliéru Brumi Uno Consulting vypracoval pod jeho vedením projekt novej polyfunkčnej budovy TatraDom  v centre Bratislavy. Prvopočiatky projektu siahajú do obdobia spred desiatich rokov, keď Tatra banka hľadala vhodné priestory pre svoju centrálu. Atraktívne umiestnenie poskytovala prieluka na Dunajskej ulici. Ústredie banky však nakoniec situovali na Hodžovo námestie. Voľný atraktívny pozemok sa po niekoľkých rokoch rozhodla spoločnosť Tatra Residence využiť na výstavbu polyfunkčnej stavby, ktorá ponesie meno TatraDom.

Hovorí sa, že všetko je možné, len stačí chcieť. Ale zatiaľ čo väčšina pokusov zostáva iba pri slove chcieť, zvyšná nám ukazuje, ako sa dajú prekračovať hranice možností. Napríklad splniť niečiu predstavu o ideálnom bývaní a súčasne ukázať nové alternatívy stvárnenia tradičnej formy. Podobný kúsok sa v rodnej krajine vydaril poľskému architektovi Robertovi Koniecznému a jeho ateliéru KWKPROMES. Pre dvoch rozdielnych klientov vytvoril rodinné domy, ktoré na prvý pohľad nemajú veľa spoločného. Neplánovane sa však základom konceptu v obidvoch prípadoch stalo typické átrium. Rozdielny invenčný prístup architekta k riešeniu bývania konkrétneho človeka na konkrétnom mieste nakoniec vyústil do nových originálnych typov stavieb.

Do lokality, ktorá ponúka jedny z najdrahších bytov v meste, vstúpila dvojica mladých portugalských architektov novým neošúchaným riešením. Ângela Frias a Gonçalo Dias z ateliéru A2G arquitectura zrealizovali v meste Matosinhos bytový dom s obchodným parterom, ktorý ponúka typologicky rôznorodé a flexibilné byty, a navyše zúročuje industriálnu históriu miesta. Zovňajšok domu dodržiava kontinuitu s budovami starých konzervární na spracovanie rýb, zatiaľ čo vo vnútri rozvíja ideu komfortného a prispôsobivého bývania, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá potrebám súčasného mestského človeka.

Južná časť banskobystrickej centrálnej mestskej zóny sa v posledných rokoch výrazne zmenila. V priebehu krátkeho obdobia tu vyrástli viaceré objekty. Jedným z nich je aj polyfunkčný dom Proxima 2, ktorý rozšíril výmeru komerčných priestorov centra mesta o takmer 1 200 m2. Stavba sa nachádza v tesnom kontakte s mestskou pamiatkovou rezerváciou – výhľad na historické jadro môžu oceniť najmä majitelia bytov na vyšších podlažiach.

Polyfunkčná architektúra je významným znakom trvalej udržateľnosti miest. Napriek značnému tlaku budovať gigantické ostrovy nákupných stredísk v našich mestách si stále viac investorov uvedomuje potrebu viacúčelovosti ako bezprostrednej súčasti kvalitného bývania. Jedným z projektov, ktorý sa vydal touto cestou, je aj návrh bytového domu Stephanus. Čoskoro vyrastie v transformujúcej sa urbanistickej štruktúre martinskej mestskej časti Priekopa. Tvorcovia projektu sa snažili vytvoriť štandardné mestské bývanie, ktoré v modernom a serióznom dizajne skĺbi bežné nároky obyvateľa na obytný priestor, parkovanie a občiansku vybavenosť.

Viacero odborníkov sa zhoduje v názore, že hospodárska kríza prinúti developerov prehodnotiť svoje investičné zámery. Jedným z mála príkladov pružnej reakcie investora na aktuálne požiadavky trhu je projekt bytového objektu Minergo pri Podkolibskej ulici v Bratislave. V novom koncepte projektu sa rieši využívanie obnoviteľných zdrojov, optimalizácia prevádzkových, záhradných a obytných plôch, využívanie vegetačných striech či maximalizácia využitia prirodzených daností pozemku. Novostavba prinesie 106 bytov. Jej výstavbu zabezpečuje investor ICT ISTROCONTI, a. s., v dvoch etapách. Výstavba prvej línie Východ sa práve začala.

Bratislavská Koliba je známou obytnou štvrťou. Svahovitý terén s preslnenou južnou expozíciou vyhľadávajú hlavne milovníci bývania v rodinných domoch. Jednou zo zaujímavých stavieb v tejto lokalite sú nesporne mestské vily na Bellovej ulici. Vďaka energetickým úsporám a originalite riešenia bol objekt nominovaný na ocenenie Stavba roka 2008.

V lyžiarskom stredisku Plejsy sa pripravuje výstavba nového rekreačného strediska. Projekt, ktorý prinesie takmer 200 apartmánov, vychádza z predpokladaného rozvoja rekreačného strediska v Krompachoch. Predpokladané náklady na výstavbu sú 11,62 milióna eur (350 miliónov Sk). S výstavbou prvej etapy – 30 apartmánov, by sa malo začať na jar v roku 2010.

Aký silný zážitok môže zanechať stretnutie s architektúrou veľkého formátu? Odpoveď ponúka novostavba polyfunkčného domu na Bazovej ulici v Bratislave. Autor stavby v nej zhmotnil svoju reminiscenciu na Gaudího nedokončený barcelonský dom Casa Milà, známy aj ako La Pedrera. Čerstvý prírastok v bratislavskej zástavbe však napriek tomu nepôsobí ako bezduchá kópia diela slávneho katalánskeho architekta. Objekt s príznačným podtitulkom Conmemoración Gaudí vzdáva svetoznámemu menu hold prostredníctvom hry tvarov, ktorá vdýchla bratislavskému mestskému bloku nový život.