bytový dom

„Areál Villa Park je príkladom zvládnutia témy komfortného bývania na atraktívnom mieste. Architekti neskĺzli do pasce predvádzania sa a ani nepredstierajú falošnú skromnosť. Výnimočnosť tohto druhu bývania je naznačená s mierou a uvážlivou materiálovou kompozíciou. Celé je to kultivovane elegantné,“ hodnotí bytové domy situované na rozhraní medzi Strahovom a Kinského záhradou správa poroty. Obytný súbor Villa Park Strahov vychádzajúci z princípov reduktívnej architektúry získal v súťaži Grand Prix Obce architektov 2004 čestné uznanie v kategórii Novostavba.

Ako sme vás už dávnejšie informovali, bratislavská Vydrica by mala v blízkej budúcnosti získať novú tvár. Developerská spoločnosť Zillion pri hľadaní konceptu zástavby vsadila na otvorený dialóg s odbornou verejnosťou a vypísala medzinárodnú architektonickú súťaž. Vyhlasovatelia súťaže sa rozhodli rozdeliť územie na menšie časti a vypísať päť paralelných súťaží. Mala by sa tak dosiahnuť rôznorodosť architektonických rukopisov s väčšou šírkou vizuálnych a architektonických podnetov. Výsledky súťaže určila medzinárodná odborná porota a medzi ocenenými sa umiestnil aj tím talianskych architektov či mladý architekt z Poľska.

„Cieľom projektu dvoch bytových domov s názvom Karlovka je intímne bývanie v malej skupine bytov na zelenom svahu v Karlovej Vsi. Každý byt sa snaží svojím situovaním a riešením navodzovať atmosféru bývania vo vile alebo bývania typu rodinného domu,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Gabriel Brogyányi. Tejto filozofii sa prispôsobuje aj architektúra domov, a to svojou mierkou a osadením objektov do svahovitého terénu. Modernou strohou architektúrou s jednoduchými detailmi sa objekt prihovára najmä mladej – rýchlej generácii, ktorá kladie dôraz na funkčnosť a účelnosť bez komplikovaných detailov, konštrukcií a skrášlení.

Povesť prestížnej adresy Koliba potvrdzuje aj záujem developerov o túto lokalitu. Na Brečtanovej ulici sa nedávno vydalo ďalšie stavebné povolenie a v týchto dňoch rozbieha developerská spoločnosť GRUNT výstavbu. Dom, v ktorom bude 38 bytov s obytnou plochou od 42 do 208 štvorcových metrov, by sa mal podľa plánov dokončiť na jar 2009. Investičné náklady na výstavbu sa pohybujú okolo 300 miliónov korún.

Veľkí hráči z oblasti realizačných firiem si začali odkrajovať aj z developerského koláča. Rozsiahle zámery na Slovensku v oblasti bytového developmentu má aj medzinárodný koncern Skanska. Podľa Magdalény Dobišovej, špecialistky na vonkajšie vzťahy skupiny Skanska v SR, sa chce koncern sústrediť na Bratislavu a mapovať situáciu v ostatných mestách. Jedným z jej pilotných projektov je aj rezidenčný komplex Rača Vineyards. Pôjde o súbor piatich bytových domov situovaných na Kadnárovej ulici v Bratislave v mestskej časti Rača, pričom začiatok výstavby I. etapy je plánovaný na jeseň tohto roka.

Slovenský raj ponúka mnoho príležitostí na relax – je miestom rôznych zaujímavostí, atrakcií a možností na celoročnú rekreáciu. Hlavným cieľom projektu apartmánového domu Mlynky je ponúknuť na tomto území luxusné rekreačné bývanie pre jednotlivých záujemcov. Oslovuje najmä tých, ktorí vyhľadávajú pohodlie, chcú tráviť čas v prírode a relaxovať, či klientov so záujmom investovať do nehnuteľnosti. Objekt sa bude nachádzať v obci Mlynky v časti Biele Vody, ktorá je situovaná na juhu národného parku.

Pred dvomi rokmi by len málokto na tomto mieste hľadal hotel so službami na úrovni štyroch hviezdičiek s tromi klimatizovanými vnútornými a dvanástimi vonkajšími tenisovými kurtmi. Trnavská štvrť rodinných domov s priľahlou zelenou lúkou ponúkala výzvu len investorovi s dostatočnou imagináciou a vytrvalou túžbou po súbojoch s prekážkami. Stačilo približne štrnásť mesiacov, aby na dohľad starobylej panorámy slovenského Ríma vyrástol biznis hotel Empire so športovo-relaxačným zázemím – a to na úrovni štandardu eurozóny. Žiada sa dodať, že nielen službami, ale aj svojou architektúrou. S čistými tvarmi, vhodnou farebnou akcentáciou, konštrukčnou odvahou, rešpektovaním kontextu a najmä so zrozumiteľnou prevádzkou.

Počas študijnej cesty do Škandinávie, ktorú organizovala Katedra architektonickej tvorby obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave, sme videli niekoľko lokalít v mestách Kodaň, Malmö, Helsinborg, Štokholm, Hamburg. Spoločným znakom nových severských obytných častí je dokonalá väzba na prírodné prostredie, a to najmä na využitie vody. Všetky sú vybudované na pôvodných miestach priemyselných zón alebo dokov s dobrým dopravným napojením na centrá miest. Najkomplexnejším príkladom nového prístupu k riešeniu obytného prostredia bol okrsok Hammarby v Štokholme.

Hovorí sa, že „Berlín sa stavia z vody“, pričom sa nemyslí na topológiu, ale na logistiku. Tisíce člnov vozilo z tehelní v okolí pruského hlavného mesta tehly, z ktorých sa staval stredoveký, barokový a secesný Berlín. Typický vzhľad tehlového neomietaného škárovaného muriva však nesiaha do dávnej minulosti. Zo začiatku sa objavovalo ojedinele, napríklad na múroch pevností a ako prvý ho „uviedol do spoločnosti“ Karl Friedrich Schinkel. Napokon jeho žiaci Persius, Stüler, Wassermann a okolo roku 1900 Ludwig Hoffmann, vedúci mestského stavebného úradu, zaplavili mesto stavbami z tehlového muriva a takmer celý priemysel rozrastajúcej sa metropoly používal tento stavebný materiál.

TriGránitu sa v bratislavskom Novom Meste páči. Po úspešnom projekte Polus City Center a dvoch výškových budovách s kancelárskymi priestormi plánuje táto medzinárodná developerská spoločnosť v spolupráci s rakúskym investorom stavať v ich blízkosti tretiu administratívnu vežu – Millennium Tower III. Dvadsaťdvapodlažná zasklená budova bude súčasťou komplexu Polus City Center, s ktorým bude priamo prepojená. Dopyt po administratívnych priestoroch v Bratislave podľa všetkého ešte stále nie je napriek pribúdajúcim budovám nasýtený.

„Je jedno, kde človek žije. Život v Petržalke neurčuje množstvo betónu, ale ľudia, ktorí v nej žijú,“ tvrdí režisér a scenárista Vlado Balco vo svojom dokumente Nebeské geto o tomto bratislavskom sídlisku. Dá sa tomu veriť rovnako ako anonymným príbehom ľudí bezprizorne tápajúcich v neprehľadných uličkách unikátneho stredoeurópskeho megasídliska, o ktorom kedysi prezident Václav Havel vyhlásil, že je to „socialistická králikáreň“. Rovnako sa však dá veriť úprimným snahám o architektonickú revitalizáciu a poľudštenie veľkoplošného panelákového mesta. Jednu z ciest ponúka v tomto smere aj projekt Centrum Gercenova od Ing. arch. Ľubomíra Boháča, ktoré sa nachádza na novovybudovanom Petržalskom korze spájajúcom železničnú stanicu Bratislava-Petržalka s areálom Incheby a Sadom Janka Kráľa. Koncom mája generálny dodávateľ a zároveň investor Reding, a. s., dokončil a odovzdal do užívania štvrtú stavbu, pričom celý súbor by mal byť dokončený v roku 2009.

Na Drieňovej ulici v bratislavskom Ružinove, v tesnej blízkosti nedávno dostavaného a odbornou verejnosťou oceňovaného obytného súboru Boria, vyrastie rezidenčný komplex, ktorý sa pravdepodobne tiež bude môcť uchádzať nielen o priazeň laickej verejnosti v podobe záujemcov o byt, ale podobne ako jeho spomínaný sused aj o uznanie architektonickej verejnosti. Jeho názov Eden Park prezrádza myšlienku hľadania ideálnej formy bývania v danom prostredí s dostatkom voľnej plochy, ktorou sa hrdia architekti i developer projektu.

Na území, kde sa kedysi vlnilo more, sa dnes vlní betón a kov. Fasáda obytného domu od architekta Reného van Zuuka v holandskom meste Almere má totiž výrazný tvar vlny a nachádza sa na polderi – teda na vysušenom morskom dne. Holanďania dokazujú, že dobrú architektúru nestavia iba Rem Koolhaas či ateliér MVRDV.

Vidiecke sídlo v centre perspektívneho regiónu Trnavy. To je základná charakteristika pripravovaného súboru bytových domov, ktorý sa stavia v obci Opoj neďaleko Trnavy. Jeho opodstatnenosť je zrejmá. Vznikne v blízkosti moderných priemyselných parkov, kde sa etablovala automobilka PSA Peugeot-Citroën a výrobca elektroniky Samsung. Navyše, prichádzajú tam aj ďalšie dodávateľské spoločnosti. Slovami spoluautora projektu Ing. arch. Juraja Šujana, výsledkom budú prostrediu primerané málopodlažné bytové domy poskytujúce príjemné bývanie v zeleni na novopostavenej ulici.

Odvážne dispozičné riešenie, zaujímavý architektonický výraz s dynamickým hmotovým vyhotovením, rešpektovanie prítomnosti historického mestského parku v centre Košíc, výstižná farebná akcentácia fasády – to všetko posúva športovo-relaxačný komplex City Park Club v Košiciach medzi pozoruhodné realizácie, ktoré zaujali aj odbornú verejnosť. Svedčí o tom i čerstvé víťazstvo v súťaži Baumit fasáda roka 2006 v kategórii Novostavba. „Prepojením a včlenením hodnotných existujúcich stromov do tela stavby sme sa snažili vytvoriť architektonické dielo s filozofiou zeleného domu harmonizujúceho s okolitým parkom,“ hovorí spoluautor projektu architekt Štefan Pacák.