bytový dom

V centre Varšavy vzniká jeden z najvýznamnejších projektov v strednej Európe. Obytný komplex Złota 44 v podobe veže od známeho newyorkského architekta Daniela Libeskinda sa stane neprehliadnuteľou dominantou mesta. Libeskind sa týmto projektom so všetkou pompéznosťou vracia do svojho rodiska. Komplex bude pravdepodobne ďalším potvrdením architektovho multidisciplinárneho prístupu k tvorbe. Aj keď je tento projekt zatiaľ len na výkresoch, rýchlo sa stal známou a diskutovanou stavbou nielen v Poľsku.

Medzera príliš úzka na výstavbu „kamenného“ domu, no príliš široká a prázdna v urbánnej štruktúre mestského okruhu. Aj tak sa vníma priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza na Hodžovom námestí v Bratislave, čiže nad vstupom do podchodu z Poštovej ulice. Čo s touto prázdnou plochou obkolesenou betónovým zábradlím? Podľa spoluautora projektu architekta Ľubomíra Králika odpoveďou by mala byť Zelená kocka v podobe celoskleneného kubusu „oblečeného“ do zelených šiat popínavých rastlín, ktorý bude slúžiť aj ako obchod a reštaurácia. Zelená kocka už má stavebné povolenie a so začatím jej výstavby sa počíta na jar tohto roku.

Labyrinty ľudských osudov anonymne plynú v krivolakých uličkách mestského organizmu. Šum mesta zľahka doznieva v ozvenách dynamiky pracovného nasadenia. Byt či dom sú ešte stále azylom pre nájdenie krehkej rovnováhy nepokojnej duše človeka, ale aj naplnením jeho prianí a túžob. Bytové domy na Slovensku kopírujú dynamiku stavebnej konjunktúry, no čoraz väčšmi sa snažia byť viac než len strechou nad hlavou. Je to skutočne tak? Aj o týchto veciach sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Reding, a. s., Ing. Ladislavom Veršovským.

Niektorí investori aj architekti sa pri svojich stavbách snažia postaviť si nielen budovu, ale aj pomník. Naše mestá sa často aj preto stávajú nesúrodým zoskupením solitérov, kde sa jednotlivé investorské počiny prekrikujú v podivuhodnej kakofónii svojimi dočasne modernými architektonickými bonmotmi. Sú však miesta, ktoré akcent jednoducho potrebujú. Takým bola aj parcela na nároží ulíc Komenského a Fándlyho v širšom centre Žiliny. Nedávno tu vznikol polyfunkčný bytový dom, ktorý je decentný a ohľaduplný k okolitej zástavbe, ale zároveň tvorí akcent celého priestoru mestskej križovatky. Dom určil charakter nárožia v blízkosti obľúbenej pešej zóny „Bulvár“ a obohacuje priehľady z oboch ulíc. Jeho reč nie je výkrikom, ale sviežim doplnením súvislého príbehu dvoch ulíc.

Väčšie slovenské mestá sú hladné po retailových centrách, čo sa prejavuje ich intenzívnym pribúdaním. No aj v menších mestách v relatívne blízkej vzdialenosti od tých väčších si obyvatelia zvykli na pravidelné výjazdy za nakupovaním a oddychom mestského štandardu. Juh Slovenska okrem toho ťaží i z ekonomicky prijateľnej situácie, ktorá sľubuje dobrú kúpyschopnosť obyvateľstva. Veľmi dobre si to uvedomujú aj developeri – v Nitre, Trnave, Štúrove, Komárne i v Nových Zámkoch vznikajú nové obchodno-zábavné centrá. Jedným z nich je novozámocké Aquario.

Objemovo najsilnejším segmentom stavebného trhu bude i naďalej bytová výstavba. Nové bytové projekty, ktoré na Slovensku pribúdajú, prinášajú do rezidenčného biznisu želanú konkurenciu, ale aj rozkolísanú kvalitu. Hoci dopyt ešte stále vysoko prevyšuje ponuku, napr. v Bratislave sa už dá hovoriť o pomerne rozvinutom trhu s novými bytmi. Do menších slovenských miest bytoví developeri prenikajú pomaly. O týchto, ale aj ďalších otázkach súčasnej bytovej výstavby najmä z pohľadu architektov a predstaviteľov realizačných firiem sme sa porozprávali s prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivanom Gürtlerom, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. Petrom Janíčkom, konateľom spoločnosti SkyBau, s. r. o., a Ing. Petrom Maruniakom zo spoločnosti Stamart Martin, ktorá je členom skupiny Skanska v SR.

Jednou z lokalít s výraznou novou zástavbou v Bratislave je miesto na svahu nad Dunajom, pôvodne určené pre Centrum obytného súboru Dlhé Diely. Pôvodné plány z 80. rokov 20. storočia tu uvažovali o pestrej polyfunkčnej zástavbe ako protiklade k realizovaným panelovým obytným blokom. Mestská časť a magistrát však postupne podľahli tlaku developerov a stavebných firiem a povolili zástavbu solitérnych domov či skupín bez jednotného urbanistického konceptu pre toto jedinečné územie. Prvotný zámer hlavnej kompozičnej zelenej osi pre peších, ktorá by vytvorila nový verejný priestor, sa akosi vyparil a zostalo len torzo – pešia lávka nad hlavnou ulicou (ulica Majerníkova). Príbeh tohto sídliska je však symptomatický aj pre mnohé ďalšie...

Trio bytových domov, ktoré vám predstavíme na nasledujúcich stránkach, pochádza nielen z rôznych kútov sveta, ale reprezentuje diametrálne odlišné koncepcie. Tieto budovy však majú aj niektoré spoločné črty. Príklad brisbaneského centra a bytového domu z periférie Ľubľany formálne spája okrem približne rovnakého počtu bytov i pojem nízkonákladovej výstavby. Napriek rozdielnemu kontextu ich navyše viažu aj hodnoty kvalitnej architektúry, exteriér citlivo reagujúci na prostredie a interiér zohľadňujúci aktuálnu situáciu obyvateľov. Tretí príklad – denverský exkluzívny rezidenčný komplex s výškovou budovou od architekta svetového mena Daniela Libeskinda – patrí k opačnému pólu obytných komplexov.

Mlynské Nivy v Bratislave prejdú v najbližšom období výraznou zmenou. Ich zastaraný „look“ zmení megaprojekt s názvom Twin City. „Celkové investičné náklady predstavujú približne 17 miliárd korún, čo z Twin City robí najvýraznejší developerský počin nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne strednej a východnej Európy,“ hovorí Miro Sedlák zo spoločnosti HB Reavis Group, ktorá je developerom tohto polyfunkčného komplexu.

Spoločnosť Residence, a. s., začala v auguste minulého roka v Bratislave medzi Jégého a Miletičovou ulicou s výstavbou polyfunkčného objektu, v ktorom budú byty, ale aj administratívne a hotelové priestory a ďalšia občianska vybavenosť. Investor má zatiaľ stavebné povolenie na 17 nadzemných a dve podzemné podlažia, požiadal však o možnosť zvýšenia o ďalšie podlažia a zároveň ísť hlbšie do podzemia kvôli rozšíreniu parkovania. Konečná výška budovy by teda mala dosiahnuť približne 107 metrov, mala by mať 32 nadzemných a päť podzemných podlaží. V Bratislave by tak mala pribudnúť ďalšia polyfunkčná veža.

Na okraji Slovenského raja vzniká zaujímavý projekt apartmánového domu. Spoločnosť Geosan Development SK sa rozhodla vytvoriť nevšedné, no pre niektoré európske krajiny pomerne bežné možnosti dovolenkovať vo vlastnom apartmáne so servisom a službami porovnateľnými so zariadeniami prechodného pobytu. Apartmány však môžu byť i dobrou investíciou, ktorá sa môže ich vlastníkom zhodnotiť, a to prenajímaním ďalším osobám. Zaujímavosťou projektu v obci Biele Vody je aj to, že v období, keď každý investor radšej stavia novostavby, je tento projekt rekonštrukciou a nadstavbou pôvodne trojpodlažnej budovy z 50. rokov minulého storočia.

Oblasť medzi Záhradníckou a Prievozskou ulicou v Bratislave v poslednom čase výrazne mení svoju tvár. Zapáčilo sa tu developerom rezidenčnej výstavby. V tomto priestore už vznikli rezidenčné projekty Rozadol a Glória, pripravujú sa výškové projekty Residence Tower a Olympia a pridá sa k nim aj Universo. Čerstvo dokončeným projektom je obytný komplex Octopus Habitat. Od svojich existujúcich i budúcich susedov sa vo viacerých ohľadoch líši.

Príťažlivú polohu Senca zdôraznil ďalší zahraničný projekt, ktorý rozvíja málopodlažnú výstavbu v tomto rekreačnom meste. Ide o projekt mestských víl od izraelského developera Davidson Holding, s. r. o. „Hľadali sme lokalitu, do ktorej by sme mohli priniesť koncept bývania zameraný na vyššiu kvalitu života – takpovediac lepší priestor na život,“ hovorí Michael Michaely, konateľ developujúcej spoločnosti. „Senec so svojou uvoľnenou atmosférou a krásnym prostredím presne spĺňal naše kritériá.“

Na jeseň roku 2008 by malo v Nitre otvoriť svoje brány nové obchodno-spoločenské centrum Mlyny. Od samotného zrodu myšlienky rátajú jej autori s vytvorením netradičného prostredia, ktoré Nitre doteraz chýbalo. „Mlyny by mali byť ďalšou dominantou mesta, ktorá bude spontánne využívaná na orientáciu, ale aj v bežnom živote. Kryté námestia budú priestorovou alternatívou aj pri organizovaní kultúrnych a spoločenských aktivít bez ohľadu na počasie,“ hovorí riaditeľka akciovej spoločnosti Mlyny, a. s., Ing. Slavomíra Tóthová.

V zóne Pribinova vyrastú dve najvyššie budovy na území bývalého Československa. Veže s výškou 135 metrov budú súčasťou projektu Panorama City, na ktorom ešte v tomto roku začne pracovať J&T Real Estate.