ASB časopis ASB Stránka 3

časopis ASB

V marcovom čísle "áesbéčka" sme sa detailnejšie pozreli na súčasné trendy vo výstavbe kancelárií, ktoré sú čoraz zelenšie a hravejšie. Porozprávali sme sa s novým dekanom Fakulty architektúry STU Pavlom Gregorom o chystaných zmenách na fakulte a s urbanistom Petrom Gerom o kľúčových problémoch hlavného mesta SR.

Od 8. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2019. Jeho hlavnou témou je železničná doprava. Prinášame články o aktuálne prebiehajúcich či ukončených stavbách ako Modernizácia železničnej trate na úseku Púchov – Žilina, Terminál intermodálnej prepravy Lužianky alebo Modernizácia trate Rokycany – Plzeň, Ejpovické tunely.

V prvom tohtoročnom čísle nájdete veľkú analýzu aktuálneho stavu slovenského stavebníctva, ktorú pre nás spracovala spoločnosť CEEC Research. Porozprávali sme aj aj s najväčšími hráčmi na developerskom trhu o tom, či sa skutočne blíži ďalšia kríza, a s architektom Ivanom Šujanom nielen o kvalitnej architektúre.

Staré, nové aj staronové – posledné tohoročné ASB prináša projekty v najrôznejších fázach existencie. Spomenieme tie najnovšie, ktoré „ešte teplé“ kupuje najväčší slovenský realitný fond. Ukážeme vám aj starší projekt, ktorý úspešne prešiel recertifikáciou a stal sa prvou LEED Platinum certifikovanou administratívnou budovou v strednej Európe.

Preambula Štatút je jediným záväzným dokumentom, ktorým sa podrobne upravujú pravidlá hlasovania tak, aby boli určené presne, jednoznačne a zrozumiteľne. Čl. IVyhlasovateľ Vyhlasovateľom je:Časopis ASB – mesačník o architektúre, stavebníctve […]

V tomto čísle potešíme vaše oči fasádami. Domácimi, zahraničnými i ojedinelými. Dokonca aj do rubriky Prehra architektúry sa nám jedna fasáda dostala. 

„Mňa tie vaše ikonické krivky už trochu nudia,“ povedal Patrikovi Schumacherovi (šéfovi Zaha Hadid Architects) na konci prednášky jeden študent FA STU. Ani dvojité presso by vo švíkoch praskajúcu aulu Emila Belluša neprebralo k životu lepšie. TREND konferencia Reality a development bola tiež plná zapamätateľných momentov. Bratislavská lanovka, budúcnosť našej výstavby, limit na hypotéky od NBS – o všetkom sa dočítate v najnovšom ASB.

Pri každom jednom čísle ASB, ktoré pripravujeme, začíname (s ľahkou parafrázou druhého zo Siedmych návykov skutočne efektívnych ľudí od Stephena Coveyho) s myšlienkou na koniec. Ak raz číslo pošleme do tlačiarne, už je hotovo, koniec, „šlus“.

Ako to máte s home office vy? Máte možnosť sa ráno rozhodnúť nejsť do kancelárie, ale ostať pracovať z domu? Vyhnúť sa zápcham na cestách, trmácaniu sa v MHD či beznádejnému hľadaniu parkovacieho miesta? Urobíte si pyžamový deň a úradujete niekde na pol ceste medzi posteľou a chladničkou alebo zodpovedne pri dopíjaní rannej kávy zapínate notebook, prebehnete maily a pustíte sa do svojej agendy?

Ak v meste žijú ľudia, ktorí ho robia krajším a čistejším sami pre seba (a nielen pre zahraničné delegácie prúdiace počas nášho predsedníctva v EÚ z letiska do centra hlavného mesta), tak sa každé mesto stane atraktívnym aj pre jeho návštevníkov. 

Jednoduché, rýchle a najmä funkčné riešenia majú niečo do seba. Jeden letný príklad: Benátky, nábrežie Riva degli Schiavoni, historické mosty ponad kanály. Vznikla potreba bezbariérového premostenia. Bez pompéznosti bolo poskladané železné rúrkové lešenie a položením drevených dosiek bol problém vyriešený. Všetkým je jasné, že inštalácia je dočasne trvalá. Pod nánosom turistov ju vlastne ani nie je vidieť, ukazuje sa, že je to ideálny zásah do historického prostredia najvyššej kategórie.

Keď sme pred niekoľkými rokmi pripravovali rozhovor s nórskym architektom Olavom Kristoffersenom, debatovali sme aj o jeho projekte rekonštrukcie opravovne áut na materskú školu. Pri príprave aktuálneho čísla sa mi stále vynárala v mysli jeho veta: „Nie je jednoduché diskutovať o projekte so štvorročnými... Ale určite sú to nároční klienti.“ Nuž, dalo by sa povedať, že sú nielen nároční, ale najmä najdôležitejší. Pre architektov je možno výzvou splniť nároky rozmaznaných investorov, ale projektovať pre človiečikov, ktorí sú našou vlastnou budúcnosťou, to je výzva, ktorú neradno len tak odbiť.

„Doba praje všetkým!“ zaznelo na Trhu nehnuteľností Stavebného fóra na margo developerského biznisu v rezidenčnom segmente. Byty idú doslova na dračku, dopyt je väčší ako ponuka a predpokladá sa, že len na bratislavský trh budú developeri schopní v tomto roku umiestniť až 4 500 bytov.

Povolebný realizmus vôbec nevyzerá idylicky, a ako vždy až spätne budeme môcť hodnotiť, či marcové voľby pomohli niečo v našej krajine zmeniť.

Poznáte to. Príjemná rutina, ktorá beží v zaužívaných koľajach, dokáže ľudí ukolísať v domnienke, že všetko je, ako má byť, že netreba nič meniť. Pomyslenie na zmenu často vyvoláva negatívne reakcie, pretože všetko, čo s ňou súvisí, narúša zabehnutý stereotyp a vyžaduje aj nejaké to sebaobetovanie sa a stratu pohodlia. Zmeny, a to bez ohľadu na to, či sú zištné alebo skutočne myslia na všeobecné blaho, však generujú ďalšie nové impulzy, čo v otvorenej spoločnosti v rámci konštruktívnej diskusie nie je na škodu. Navyše, samotná cesta je často dôležitejšia než cieľ.