Napriek tomu, že sa betón stále vyrába v podstate tradičným spôsobom, ktorý nepodlieha veľkým zmenám, vynára sa otázka, aké nové technológie výroby betónu možno uplatniť vzhľadom na dnešné stúpajúce nároky pri realizácii betónových stavebných konštrukcií. Jednou z oblastí betónových produktov, v ktorej sa v nasledujúcich desaťročiach očakáva vývojový posun, je aj oblasť samozhutňujúcich betónov. Počiatky tohto produktu siahajú do roku 1988, keď sa tento betón prvýkrát odskúšal v Japonsku.
Jedným z najväčších dedičstiev socializmu sú panelové domy so všetkými ich nedostatkami, ktoré postupne čoraz výraznejšie vystupujú na povrch. Medzi závažnejšie nedostatky patria statické poruchy lodžií a balkónov. Ich postupnej degradácii môže zabrániť diagnostika a včasná sanácia.
Urýchlenie tuhnutia a tvrdnutia betónu je v stavebnej praxi pri zhotovovaní betónových prvkov a konštrukcií veľmi dôležitým a žiadaným zásahom, ktorý je namáhavý a náročný na presné dodržiavanie technologického postupu.
Považská cementáreň, a. s., Ladce predstavila na výstave CONECO nový druh cementu pod označením Portlandský zmesový cement CEM II/B-M (S-L) 32,5 R. V tomto ekologickom cemente energeticky náročný cementársky slinok nahrádza prírodný vápenec a vysokopecná granulovaná troska.
Nevyhnutným predpokladom hodnoverného hodnotenia existujúcej stavby je preverenie aktuálneho stavu konštrukcie a vlastností stavebných materiálov. Na tento účel sa používajú deštruktívne a nedeštruktívne skúšobné metódy. Často je účelná kombinácia oboch metód. Tá sa využíva aj na diagnostiku podmienok na vznik korózie výstuže v betóne.
Pri spájaní konštrukcií v stavebníctve sa používajú chemické kotviace lepidlá. Ide o jedno- alebo dvojzložkové materiály, prevažne bez obsahu rozpúšťadiel, pričom dominantná pozícia na trhu patrí dvojzložkovým chemickým kotviacim lepidlám. Dvojzložkové kotviace materiály sú na rôznych chemických bázach, ako sú polyesterové, vinylesterové a epoxidové živice, alebo na báze akrylátových a hybridných systémov. Z týchto technológií má každá svoje výhody a špecifické vlastnosti ich predurčujú na konkrétne aplikácie.
Snahu znížiť na Slovensku emisie CO2 a zlepšiť ochranu nášho životného prostredia podporujú konkrétnymi krokmi aj slovenskí výrobcovia cementu. V priebehu posledných desiatich rokov uskutočnili rozsiahle investície do modernizácie technológií, ktoré viedli k viac ako 17% zníženiu emisií CO2. Tým pádom slovenskí cementári splnili záväzky Kyótskeho protokolu v predstihu. Zároveň sú však presvedčení, že Slovensko by mohlo mať osoh zo zvyšovania podielu alternatívnych palív pri výrobe cementu.
Vodotesnosť betónu sa v minulosti požadovala predovšetkým pri vodohospodárskych stavbách, no v posledných rokoch sa rozšírila aj na konštrukcie, ktoré sú vystavené účinkom podzemnej vody. Ide napríklad o podzemné časti pozemných stavieb, podzemné garáže a tunely. Dlhoročné skúsenosti s používaním vodotesného betónu v kombinácii s konštruktívnymi opatreniami viedli ku koncepcii vodotesných stavieb, kde betón okrem nosnej funkcie svojou vodotesnosťou zabezpečuje aj izoláciu proti vode. V minulosti boli tieto konštrukcie chránené povrchovými hydroizoláciami na báze bitúmenov alebo polymérov. Keďže sa v súčasnosti tieto izolácie vynechávajú, nazývajú sa biele vane.
Technici zaoberajúci sa návrhom debnení musia v čoraz väčšej miere riešiť zvýšené požiadavky na debniace konštrukcie, konštrukcie s väčším zaťažením, konštrukcie debnené vo veľkých výškach a konštrukcie, pri ktorých je časový harmonogram výstavby natoľko stlačený, že technologický čas určený na debniace práce je na hraniciach možností. Kladenie väčšieho dôrazu na dodržiavanie pravidiel bezpečnosti práce núti firmy hľadať cesty k racionalizácii stavebných procesov. Jednou z nich je aj používanie moderných technológií v oblasti debnenia pri budovaní občianskych či inžinierskych konštrukcií z betónu.
