cement a betón

Po neodbornom zásahu do časti nosnej betónovej konštrukcie – vyrezaní časti nosnej výstuže – sa muselo pristúpiť k zosilneniu nosnej konštrukcie a následnej sanácii.

Na opravu a renováciu starých a poškodených betónových konštrukcií, ako aj na ochranu nových betónových konštrukcií pred škodlivými vplyvmi sa odporúča použiť vhodný sanačný systém. Ide o priemyselne vyrábané systémy, ktoré pozostávajú zo vzájomne zladených komponentov. Podklady musia byť pripravené v závislosti od stupňa poškodenia betónu. Od stupňa poškodenia betónu sa ďalej odvíjajú aj príslušné opatrenia.

Biely portlandský cement od firmy Holcim je stavebný materiál, ktorý vďaka mnohostrannosti použitia, vynikajúcej kvalite, veľkej pevnosti, neprekonateľnému estetickému vzhľadu a celkovej funkčnosti spĺňa všetky požiadavky na moderný, vysoko výkonný a odolný stavebný materiál.

Tlaková injektáž trhlinami porušených betónových konštrukcií sa v súčasnosti používa v stavebnej praxi takmer rutinne. Jednotlivé aplikácie sa však od seba odlišujú rôznou kombináciou okrajových podmienok, ktoré v konečnom dôsledku určujú zložitosť sanačného zásahu.

Trhliny sa vyskytujú vo veľkej miere predovšetkým v betónových konštrukciách. Pritom možno hovoriť o dvoch príčinách vzniku trhlín v betóne alebo potere. Trhliny sú buď spôsobené plastickým zmraštením betónu v prvých fázach jeho zrenia, alebo vznikajú vo vytvrdnutom betóne v dôsledku zmrašťovania, teplotných napätí, vonkajších vplyvov, nesprávneho spracovania, preťaženia, nesprávne zrealizovaných detailov a podobne.

Väčšina balkónových konštrukcií, ak sú trvalo vystavené poveternostným vplyvom a dlhodobému zatekaniu vody, podlieha chemickej a mechanickej korózii. Dôsledkom je vznik trhlín a korózia oceľovej nosnej výstuže. Tieto poškodenia možno pomocou správnej voľby pracovného postupu a vhodných materiálov opraviť a tak predchádzať ich vzniku.

Hľadanie impulzov: stavebníctvo na Slovensku stagnuje, novým impulzom  môže byť nová kvalita použitých materiálov,  technológie,  hľadanie pridanej hodnoty. Tento prístup si vyžaduje predovšetkým tvorivosť.

Poruchy a chyby betónových konštrukcií obvodového plášťa a konštrukcií lodžií či balkónov sú vďaka svojmu rozsahu vážnym problémom. Pri realizácii energeticky efektívnych opatrení a obnove bytových domov sú konštrukcie lodžií a balkónov opomínané a zanedbávané. Často sa ignoruje základná stavebná požiadavka, a to zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability týchto konštrukcií.

Perlitbetón je známy svojou nízkou objemovou hmotnosťou a nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti. Vďaka vynikajúcej tepelnej odolnosti všetkých vstupných surovín na jeho výrobu ho možno využiť ako tepelnoizolačný materiál, a to aj v prípade priemyselných zariadení s vyššími povrchovými teplotami.

V ostatnom desaťročí v modernej architektúre citíť snahu o ponechanie prirodzeného vzhľadu betónu, zatiaľ čo v prechádzajúcich obdobiach sa prekrýval ďalšími povrchovými vrstvami. V priebehu svojej novodobej existencie prešiel pohľadový betón značným vývojom, a tak je dnes súčasťou exponovaných povrchov stavieb v exteriéri, ale aj v interiéri. Tu nachádza uplatnenie vďaka svojej architektonickej svojráznosti a potláča tak monotónnosť a uniformitu. Vzniká priamo počas technologického procesu [1].

V dnešnej dynamickej dobe sa stavebníctvo, ako aj každý iný sektor neustále vyvíja.  V technológii železobetónových konštrukcií sa tiež objavujú inovácie. V posledných desaťročiach sa často diskutovalo o negatívnych vlastnostiach ocele v železobetóne. Najnevýhodnejšou charakteristikou železa je korózia, čo úzko súvisí so životnosťou takýchto konštrukcií. Nádejné riešenie tejto problematiky predstavuje vynechanie železa z betónu. Problematický materiál možno totiž nahradiť nekorodujúcim.

Neďaleko od Prahy v obci Žernovka vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde. Na jeho realizáciu sa použil systém Klimax 51 so súčiniteľom prechodu tepla obvodovej konštrukcie U = 0,1 W/(m2 . K). Podlažie domu sa podarilo zmontovať v priebehu ôsmich hodín.

Vlastnosti alkalicky aktivovaného a bežného betónu sa porovnávali na vzorkách – trámčekoch s rozmermi 200 × 300 × 3 000 mm. Realizovali sa ohybové skúšky a na doplnkových vzorkách aj základné skúšky pevnosti a lomových vlastností. Zároveň sa použila nedeštruktívna skúška pomocou akustickej emisie.

Súčasťou každej hrubej stavby sú stužujúce vence. Sú to vodorovné nosné konštrukcie , ktoré prenášajú zaťaženia do stien a stĺpov a zároveň vystužujú stavbu v horizontálnom smere, t.j. zabezpečujú  zvislé nosné konštrukcie vystavené ťahovým namáhaniam proti vybočeniu.