cesty

Skúsenosti s realizáciou asfaltových vozoviek v cestných tuneloch majú máloktorí zhotovitelia. Na základe poznatkov zo zahraničia, keď boli v Európe evidované v cestných tuneloch viaceré požiare, sa na Slovensku navrhovali diaľničné tunely výlučne s cementobetónovou vozovkou, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ale hlavne z hľadiska životnosti. Aktuálne sa však naskytá príležitosť zrealizovať v cestnom tuneli asfaltovú vozovku z dôvodu urýchlenia jej výstavby a odovzdania úseku cesty do predčasného užívania. Táto príležitosť predstavuje skúšku nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre projektanta, pretože návrh asfaltovej vozovky v tuneli má svoje špecifiká a obmedzenia najmä z hľadiska kvalitatívnych parametrov jednotlivých vrstiev vozovky.

Ide o cestu I. triedy s celkovou dĺžkou 11,470 km, ktorá vznikla prekategorizovaním pôvodnej cesty II/586. Cesta I/13 je súčasťou európskej medzinárodnej trasy E575 a z hľadiska dopravného významu predstavuje dôležitý cestný ťah. Riešený úsek sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda, a prechádza cez katastrálne územia obcí Veľký Meder, Ižop a Čiližská Radvaň.

Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu. Predmetná komunikácia spája bratislavské mestské časti Dúbravka a Lamač, no zároveň je z funkčného hľadiska pre veľkú časť okresu Bratislava IV aj prístupným bodom na diaľnicu D2. Realizáciu stavebných prác zabezpečovala spoločnosť STRABAG, s. r. o., v termíne od augusta 2022 do októbra 2023. Išlo o jednu z najväčších investícií magistrátu hlavného mesta do rozvoja cestnej infraštruktúry za ostatné roky.

Vládny kabinet priebežne posudzuje investície, či spĺňajú podmienky strategickosti. Na rokovaní v stredu 10. júla odsúhlasila vláda veľký balík takýchto investícií – diaľničných a železničných – z dielne rezortu dopravy a dve nemocnice (ministerstvo zdravotníctva). Pred časom sa stal strategickým projekt rozvoja a modernizácie FNsP J. A. Reimana v Prešove (rezort obrany).

Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.

Túto kompetenciu bude môcť využiť v prípade, ak to bude vyžadovať naliehavý verejný záujem alebo pôjde o okolnosti osobitného zreteľa.

Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti spôsoby pasportizácie konštrukcií tunela Višňové, ktoré boli zrealizované predchádzajúcim združením dodávateľov Salini – Impregilo – Dúha.

Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.

Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.

Bezpečnejšie a fungujúce ulice. Aj to sú ciele Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a hlavného mesta v novom projekte Mesto pre deti. Úpravami prešlo niekoľko dôležitých bratislavských lokalít, ktoré sú po novom pokojnejšie. U verejnosti však vyvolali niektoré realizácie rozpačité reakcie a podľa najnovších informácií sú úpravy niektorých miest v rozpore so zákonom. MIB si ale za zmenami stojí.

V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.

Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.

Potreba vybudovať ekodukt vznikla z dôvodu zásahu stavby diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s priľahlou križovatkou Svrčinovec do nadregionálneho biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver, ktorým sa tento biokoridor zúžil. Potrebu vzniku ekoduktu potvrdilo aj Primerané posúdenie vplyvov stavby na územie sústavy Natura 2000, spracované pre predmetné územie, ktoré navrhlo riešiť vzniknutý zásah vybudovaním systému ekoduktov s minimálnou prechodnou šírkou 80 m.

Pri výstavbe rýchlostných ciest sa využíva široký potenciál inžinierskych profesií. Geodetická zložka je významne prítomná vo fáze prípravy a projekcie, vo fáze samotnej realizácie diela, ako aj v záverečnej dokumentačnej časti.

Rekonštruovaný úsek s celkovou dĺžkou 43 km vedie od Podbanského až po križovatku s cestou I/66. Projekt Vysoké Tatry za 42 miliónov eur je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Termín ukončenia projektu je stanovený na rok 2024, ale veľká časť rekonštrukčných prác je v súlade s harmonogramami hotová už v týchto dňoch.