cesty

Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.

Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.

Bezpečnejšie a fungujúce ulice. Aj to sú ciele Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a hlavného mesta v novom projekte Mesto pre deti. Úpravami prešlo niekoľko dôležitých bratislavských lokalít, ktoré sú po novom pokojnejšie. U verejnosti však vyvolali niektoré realizácie rozpačité reakcie a podľa najnovších informácií sú úpravy niektorých miest v rozpore so zákonom. MIB si ale za zmenami stojí.

V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.

Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.

Potreba vybudovať ekodukt vznikla z dôvodu zásahu stavby diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s priľahlou križovatkou Svrčinovec do nadregionálneho biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver, ktorým sa tento biokoridor zúžil. Potrebu vzniku ekoduktu potvrdilo aj Primerané posúdenie vplyvov stavby na územie sústavy Natura 2000, spracované pre predmetné územie, ktoré navrhlo riešiť vzniknutý zásah vybudovaním systému ekoduktov s minimálnou prechodnou šírkou 80 m.

Pri výstavbe rýchlostných ciest sa využíva široký potenciál inžinierskych profesií. Geodetická zložka je významne prítomná vo fáze prípravy a projekcie, vo fáze samotnej realizácie diela, ako aj v záverečnej dokumentačnej časti.

Rekonštruovaný úsek s celkovou dĺžkou 43 km vedie od Podbanského až po križovatku s cestou I/66. Projekt Vysoké Tatry za 42 miliónov eur je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Termín ukončenia projektu je stanovený na rok 2024, ale veľká časť rekonštrukčných prác je v súlade s harmonogramami hotová už v týchto dňoch.

Rekonštruovaný úsek cesty II. triedy s dĺžkou 8,847 km sa realizuje v k. ú. obcí Košická Belá, Košické Hámre a Malý Folkmár v rámci stavby s názvom „ID R001 II/547 hranica okresu Košice/Košice-okolie – Spišské Vlachy II. etapa − časť 1: rekonštrukcia cesty“ a priamo nadväzuje na v tomto čase už zrealizovanú I. etapu rekonštrukcie predmetnej cesty.

Stavebné práce na vybudovaní časti preložky cesty I/66 južným obchvatom mesta Brezno boli ukončené a Slovenská správa ciest minulý piatok otvorila druhú etapu prvého úseku obchvatu Brezno.

Slovenská komora stavebných inžinierov v rámci 29. stretnutia  inžinierskych komôr a zväzov krajín V4 pripravuje medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční dňa 5. októbra 2023 v hoteli Sheraton v Bratislave pod názvom Stratégia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v krajinách V4.

Zámer rozšírenia Harmincovej v Dúbravke niesol od minulého roka status jedného z najvýznamnejších dopravných projektov v Bratislave. Frekventovaná komunikácia bola pre svoju šírku nedostatočnou dopravnou tepnou, nakoľko sa tu tvorili kolóny a trpela aj mestská hromadná doprava. Týmto problémom bude čoskoro koniec, Magistrát hlavného mesta v týchto dňoch ohlásil finalizáciu komplexnej rekonštrukcie Harmincovej ulice.

Riešením by mohla byť územná kompenzácia. Kraj tvrdí, že trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Rýchlostná cesta R2 vedie v údolí Krivánskeho potoka medzi pohoriami Slovenského rudohoria, Poľany a Javoria. Začiatok trasy nadväzuje na predchádzajúci úsek R2 Pstruša – Kriváň v dočasne upravenej mimoúrovňovej križovatke Kriváň. Koniec úseku sa pred obcou Mýtna napojí na úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Ide o technicky náročný úsek, ktorého súčasťou bude aj 4,5 km dlhá mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Situovaná je vo výške 15 až 45 m nad trasou cesty I/16, v tesnej blízkosti vysokého napätia a existujúcej zástavby.

Slovenská správa ciest (SSC) má ambíciu začať s výstavbou druhej stavby prvej etapy obchvatu Prievidze ešte tento rok. Aktuálne čaká na vydanie stavebného povolenia. Pre TASR to uviedol hovorca SSC Martin Guzi.