Cestu I/62 v Trnavskom kraji medzi Sencom a Sládkovičovom v km 9,344 až 22,146 a cestu I/75 medzi Sládkovičovom a Galantou v km 0,00 až km 5,95 pozná snáď každý motorista. Svojím smerovým vedením vytvára tento úsek výborné predpoklady na plynulú a bezproblémovú jazdu, problémom je však kvalita povrchu vytvoreného z cementobetónových dosiek.
Od 26. júna je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 3/2015. Jeho hlavnou témou sú vozovky – ich konštrukcie a materiály. Pozornosť venujeme otázkam vystužovania asfaltových vozoviek, rekonštrukcie starších cementobetónových vozoviek, inovatívneho prístupu k navrhovaniu nových asfaltových vozoviek či uplatnenia nízkoteplotných zmesí na Slovensku. Objavuje sa aj aktuálne implementovanie výsledkov výskumu globálneho otepľovania na Slovensku do navrhovania vozoviek.
Zrealizovaním tohto obchvatu sa tranzitná doprava presmeruje mimo intravilánu mesta Žiar nad Hronom a plynulo sa napojí na rýchlostnú cestu R1, čím sa výrazne zvýši bezpečnosť na jestvujúcej ceste I/50 a zlepšia sa aj ekologické podmienky v samotnom meste.
Rýchlostná cesta S10 Mühlviertler Schnellstraße, ktorá je pokračovaním diaľnice A7 na sever smerom k českým hraniciam, je jedným z najvýznamnejších rakúskych cestných projektov. Výstavba rýchlostnej cesty prebieha momentálne na plné obrátky, pričom spoločnosť Doka sa podieľa na realizácii objektov v rámci stavebného úseku dlhého 22 km.
Problematika hluku sa v uplynulých rokoch stala v krajinách Európy aktuálnou odbornou aj politickou témou. Podarilo sa vyvinúť nové technológie asfaltových vozoviek, ktoré znižujú hlučnosť od dopravy a sú použiteľné pri pozemných komunikáciách v zastavanom i nezastavanom území.
Povrch každej vozovky je to, čo každého vodiča najviac zaujíma. Je to predovšetkým preto, že od vlastností povrchu vozovky závisí bezpečnosť jazdy (napríklad protišmykové vlastnosti, odvod vody z povrchu vozovky), jej pohodlie (hlučnosť, otrasy) a mnoho ďalších podstatných charakteristík.
V novembri 2012 sa v Bratislave uskutočnil XVII. seminár Ivana Poliačka so zameraním na prípravu, projektovanie a realizáciu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest v SR. Článok ponúka stručný prehľad prezentovaných príspevkov odborníkov, ako aj poznatky zo zahraničia. Opisuje progresívne riešenia objektov na úsekoch rýchlostnej cesty R1 navrhnuté v projektoch, použitie nových cestných stavebných materiálov aj problémy pri zavádzaní nových technológií.
V rámci výstavby rýchlostnej cesty R1 v úseku od Nitry po Tekovské Nemce sa okrem iných inžinierskych konštrukcií realizovali aj gabionové konštrukcie, ktoré svojím rozsahom a technickým riešením možno považovať za výnimočné a zriedkavé stavebné diela. V tomto článku sústredíme pozornosť najmä na gabionové obklady na úseku Nitra, západ – Selenec a v menšej miere na gabionové oporné múry na tom istom úseku.
Letmá betonáž predstavuje technológiu zhotovovania mostných nosných konštrukcií, pri ktorých je obmedzené, respektíve úplne vylúčené použitie podperných systémov. Tým možno do značnej miery minimalizovať obmedzenia priestoru a prípadnú prevádzku pod realizovanou konštrukciou. Takýto spôsob výstavby sa použil aj pri budovaní časti mostného objektu v rámci rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť.
Prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 zabezpečuje spoločnosť Granvia Operation, a. s., ktorá je subdodávateľom týchto činností pre koncesionára prvého infraštruktúrneho PPP projektu na Slovensku – spoločnosť GRANVIA, a. s. O prevádzke a zaistení bezpečnosti a plynulosti premávky na rýchlostnej ceste R1 nám porozprával Eric Genêtre, generálny riaditeľ spoločnosti GRANVIA, a. s.
Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.
Prvé tri úseky rýchlostnej cesty R1 PR1BINA v úseku Nitra, západ – Tekovské Nemce (46 km) boli uvedené do prevádzky 28. 10. 2011. Štvrtý úsek – severný obchvat Banskej Bystrice (5,5 km) bol spustený 27. 7. 2012. Za prvý rok prevádzky prešlo po ceste v oboch smeroch bezmála 7 miliónov vozidiel.
Neustály nárast dopravy a zvyšovanie zaťaženia ciest vyžaduje použitie inovatívnych riešení vystuženia asfaltových vrstiev pri použití tradičného zloženia vozovky. Úlohou vystuženia je zlepšiť, optimalizovať charakteristiky tradične používaných materiálov, t. j. redukovať vznik pozdĺžnych a priečnych trhlín, redukovať vytváranie koľají a, samozrejme, zvýšiť životnosť vozovky s predĺžením intervalu údržby. Typy používaných výstužových materiálov sú rôzne – od špeciálnych bitúmenových polypropylénových geotextílií cez geomreže zo sklených vláken až po oceľové výstuže z dvojzákrutovej siete.
Medzinárodná organizácia Združenie svetových cestných kongresov (AIPCR/PIARC), ktorá každé štyri roky usporadúva svetový cestný kongres, ocenila pri príležitosti XXIV. kongresu v Mexiku prestížnou cenou Maurice Milne medal Price výsledky výskumnej práce kolektívu z Japonska. Z publikovaného opisu riešenia vyplýva, že problematikou sa zaoberali viac ako štyri roky. V článku je komentovaný opis uverejnený v časopise Routes/Roads [1].
Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.
