cesty

Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.

Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Olšany v dĺžke 22 km bude po uvedení do prevádzky súčasťou nadradenej dopravnej infraštruktúry a spolu s diaľnicou D1 bude vytvárať juhovýchodný obchvat mesta Košice. Zabezpečí napojenie na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 úsek Košice – Milhosť.

V priebehu najbližších desiatich rokov majú investície v Poľsku predstavovať 500 miliárd zlotých. Na XXI. ekonomickom fóre v poľskej Krynici experti diskutovali o tom, aké krokú sú potrebné na úspešnú realizáciu tohto investičného programu. Jednou z firiem, ktoré aktívne investujú v oblasti výstavby a modernizácie cestnej infraštruktúry, je spoločnosť LOTOS Asfalt.

Projekt verejno-súkromného partnerstva uzatvorený medzi verejným obstarávateľom, ktorým je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a koncesionárom, spoločnosťou Granvia, a. s., Bratislava, týkajúci sa  koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat zahŕňa štyri samostatné stavby (úseky).

Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť je jedným z úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry, ktorý je v súčasnosti vo výstavbe s časom výstavby 30 mesiacov a plánovaným uvedením do používania na jar 2013. Úsek rýchlostnej cesty dlhý 14,175 km, situovaný južne od mesta Košice, bude súčasťou základnej komunikačnej siete SR, siete medzinárodných ciest a multimodálnych koridorov.

Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.

V súčasnosti tvorí CO2 najväčší podiel ľuďmi spôsobenej produkcie skleníkových plynov. Prispieť k zníženiu jeho únikov do ovzdušia môže aj asfaltový priemysel. Jednou z možností je ponúknuť vysokohodnotný asfalt, ktorý sa môže miešať a ukladať pri nižších teplotách. Keďže sa dnes okolo 50 percent výrobnej energie spotrebuje na zohriatie komponentov asfaltovej zmesi, prináša zníženie teploty aj citeľné úspory v spotrebe paliva. Napríklad na jednej ceste vo Švajčiarsku s veľkou intenzitou dopravy sa výborne osvedčilo položenie 1 500 ton nízkoteplotnej asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím penovej asfaltovej živice.

Budúce ekonomické možnosti spoločnosti závisia od efektivity jej dopravného systému. V súčasnosti sa problémy cestných komunikácií prejavujú vo forme chýb rovinatosti povrchu, drsnosti vozovky, odolnosti proti deformácii a priľnavosti vrstiev. Tenšie vrchné vrstvy sú odolnejšie proti deformácii, ale zároveň sa ťažšie kladú a zhutňujú. Pomocou technológie Compactasphalt, pri ktorej sa súčasne ukladá spojovacia a obrusná vrstva, možno zredukovať hrúbku obrusnej vrstvy o polovicu. Vďaka využitiu tepelného potenciálu spojovacej vrstvy sa čas na proces zhutňovania niekoľkonásobne predlžuje.

Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.

Na rýchlostnej ceste R1, ktorá má cez Nitru a Banskú Bystricu spájať Trnavu s Ružomberkom, majú vodiči k dispozícii nový, 8,4-kilometrový úsek Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie popri Žiari nad Hronom. Po vyše dvoch rokoch výstavby ho vo včera slávnostne otvorili predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a ministerstva dopravy, reálne ho motoristi môžu oddnes požívať. Medzi Banskou Bystricou a hranicou banskobystrického a nitrianskeho kraja pri Tekovských Nemciach tak budú môcť prechádzať po súvislej rýchlostnej ceste. Ako uviedol riaditeľ NDS Alan Sitár, tento 78-kilometrový úsek je po diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou druhým najdlhším súvislým úsekom diaľnice alebo rýchlostnej cesty na Slovensku.

Hlavným zhotoviteľom projektu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 je spoločnosť Granvia Construction, ktorá na výstavbu projektu zmluvne zabezpečila niekoľko desiatok spolupracujúcich spoločností. Holcim Slovensko je hlavným dodávateľom stavebných materiálov a súvisiacich služieb pri výstavbe R1. O špecifikách betonáží pri výstavbe jednotlivých úsekov tejto mimoriadne dôležitej komunikácie sme hovorili s regionálnym manažérom Holcim Slovensko zodpovedným za dodávky a služby na projekte R1 Ing. Jánom Víťazkom.

Výstavba rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, II. etapa, sa realizuje v súlade s rozvojom cestnej siete na Slovensku. Predmetný úsek je súčasťou rýchlostnej cesty R1 Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica a súčasne medzinárodným cestným ťahom E-571.

Príspevok opisuje typy a parametre mostov, ktoré sú súčasťou rýchlostnej komunikácie R3 Trstená – obchvat. Rýchlostná cesta R3 sa v budúcnosti stane hlavnou dopravnou tepnou Oravy.

Firma Vladimír Dostál vznikla na Morave v roku 1990 a zriadením organizačnej zložky začiatkom roka 2010 vstúpila aj na Slovensko. Hlavným zámerom bolo vybudovanie funkčnej spoločnosti, ktorá sa bude postupne etablovať a presadzovať v  konkurenčnom boji.