Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.
Prvé tri úseky rýchlostnej cesty R1 PR1BINA v úseku Nitra, západ – Tekovské Nemce (46 km) boli uvedené do prevádzky 28. 10. 2011. Štvrtý úsek – severný obchvat Banskej Bystrice (5,5 km) bol spustený 27. 7. 2012. Za prvý rok prevádzky prešlo po ceste v oboch smeroch bezmála 7 miliónov vozidiel.
Neustály nárast dopravy a zvyšovanie zaťaženia ciest vyžaduje použitie inovatívnych riešení vystuženia asfaltových vrstiev pri použití tradičného zloženia vozovky. Úlohou vystuženia je zlepšiť, optimalizovať charakteristiky tradične používaných materiálov, t. j. redukovať vznik pozdĺžnych a priečnych trhlín, redukovať vytváranie koľají a, samozrejme, zvýšiť životnosť vozovky s predĺžením intervalu údržby. Typy používaných výstužových materiálov sú rôzne – od špeciálnych bitúmenových polypropylénových geotextílií cez geomreže zo sklených vláken až po oceľové výstuže z dvojzákrutovej siete.
Medzinárodná organizácia Združenie svetových cestných kongresov (AIPCR/PIARC), ktorá každé štyri roky usporadúva svetový cestný kongres, ocenila pri príležitosti XXIV. kongresu v Mexiku prestížnou cenou Maurice Milne medal Price výsledky výskumnej práce kolektívu z Japonska. Z publikovaného opisu riešenia vyplýva, že problematikou sa zaoberali viac ako štyri roky. V článku je komentovaný opis uverejnený v časopise Routes/Roads [1].
Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.
Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Olšany v dĺžke 22 km bude po uvedení do prevádzky súčasťou nadradenej dopravnej infraštruktúry a spolu s diaľnicou D1 bude vytvárať juhovýchodný obchvat mesta Košice. Zabezpečí napojenie na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 úsek Košice – Milhosť.
V priebehu najbližších desiatich rokov majú investície v Poľsku predstavovať 500 miliárd zlotých. Na XXI. ekonomickom fóre v poľskej Krynici experti diskutovali o tom, aké krokú sú potrebné na úspešnú realizáciu tohto investičného programu. Jednou z firiem, ktoré aktívne investujú v oblasti výstavby a modernizácie cestnej infraštruktúry, je spoločnosť LOTOS Asfalt.
Projekt verejno-súkromného partnerstva uzatvorený medzi verejným obstarávateľom, ktorým je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a koncesionárom, spoločnosťou Granvia, a. s., Bratislava, týkajúci sa koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat zahŕňa štyri samostatné stavby (úseky).
Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť je jedným z úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry, ktorý je v súčasnosti vo výstavbe s časom výstavby 30 mesiacov a plánovaným uvedením do používania na jar 2013. Úsek rýchlostnej cesty dlhý 14,175 km, situovaný južne od mesta Košice, bude súčasťou základnej komunikačnej siete SR, siete medzinárodných ciest a multimodálnych koridorov.
Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.
V súčasnosti tvorí CO2 najväčší podiel ľuďmi spôsobenej produkcie skleníkových plynov. Prispieť k zníženiu jeho únikov do ovzdušia môže aj asfaltový priemysel. Jednou z možností je ponúknuť vysokohodnotný asfalt, ktorý sa môže miešať a ukladať pri nižších teplotách. Keďže sa dnes okolo 50 percent výrobnej energie spotrebuje na zohriatie komponentov asfaltovej zmesi, prináša zníženie teploty aj citeľné úspory v spotrebe paliva. Napríklad na jednej ceste vo Švajčiarsku s veľkou intenzitou dopravy sa výborne osvedčilo položenie 1 500 ton nízkoteplotnej asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím penovej asfaltovej živice.
Budúce ekonomické možnosti spoločnosti závisia od efektivity jej dopravného systému. V súčasnosti sa problémy cestných komunikácií prejavujú vo forme chýb rovinatosti povrchu, drsnosti vozovky, odolnosti proti deformácii a priľnavosti vrstiev. Tenšie vrchné vrstvy sú odolnejšie proti deformácii, ale zároveň sa ťažšie kladú a zhutňujú. Pomocou technológie Compactasphalt, pri ktorej sa súčasne ukladá spojovacia a obrusná vrstva, možno zredukovať hrúbku obrusnej vrstvy o polovicu. Vďaka využitiu tepelného potenciálu spojovacej vrstvy sa čas na proces zhutňovania niekoľkonásobne predlžuje.
Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.
Na rýchlostnej ceste R1, ktorá má cez Nitru a Banskú Bystricu spájať Trnavu s Ružomberkom, majú vodiči k dispozícii nový, 8,4-kilometrový úsek Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie popri Žiari nad Hronom. Po vyše dvoch rokoch výstavby ho vo včera slávnostne otvorili predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a ministerstva dopravy, reálne ho motoristi môžu oddnes požívať. Medzi Banskou Bystricou a hranicou banskobystrického a nitrianskeho kraja pri Tekovských Nemciach tak budú môcť prechádzať po súvislej rýchlostnej ceste. Ako uviedol riaditeľ NDS Alan Sitár, tento 78-kilometrový úsek je po diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou druhým najdlhším súvislým úsekom diaľnice alebo rýchlostnej cesty na Slovensku.
