Vznik pôvodných piatich samostatných jazier v Senci, ktoré sú pozostatkom bagrovania štrku pri výstavbe železnice Bratislava – Galanta, sa datuje do roku 1845. Neskôr ich zlúčili do jedného jazera s rozlohou 80 ha a hĺbkou 12 m. Od roku 1919 slúžilo „Slovenské Tahiti“ ako prírodné kúpalisko.
Hneď v úvode si položme otázku, čo vlastne spevnené plochy predstavujú. Ak sa odosobníme od vzťahu k svojim domom, chatám, prevádzkam a pod. a pozrieme sa na to z pohľadu investora/developera, ide o nutné zlo. V ostatnom čase, keď sa už sleduje, aby sa projekty od seba vzájomne odlišovali a aby ponúkli aj nejakú pridanú hodnotu (napríklad kvalitného verejného priestoru), sa od tohto vnímania, najmä pri kvalitnejších projektoch „s vyššími cenovkami“, konečne upúšťa.
Kombinácia dreva a kameňa nikde nevynikne tak dobre, ako v horskom prostredí. Použili ju aj architekti Michal Fišer a Tomáš Zdvihal v projekte chaty v Národnom parku Šumava.
Kto by ju nepoznal? Kamenná chata alebo tiež „Kamienka“ bola dlhoročná istota na vysokohorských túrach, ale aj občerstvovacia oáza pre lyžiarov. Výsledkom rekonštrukcie je interiér, ktorý chce podľa architektov nadviazať na pôvodné princípy tejto chaty.
Známe príslovie hovorí, že kľúč k úspechu sa skrýva v jednoduchosti. Možno aj preto sú nenápadné, no vkusné kompaktné chaty čoraz populárnejšie.
Architekti z ateliéru ellement architects navrhli v českej obci Liptál projekt jednoduchej drobnej stavby. Slúži na pravidelné „úniky“ domácich z mesta. Víkendová chata určená na krátkodobý pobyt má dnes všetko potrebné vrátane inteligentných a ekologických vymožeností, ako je ostrovný systém a fotovoltaické panely. V prírodnom prostredí pôsobí prirodzene, zastavanou plochou 30 štvorcových metrov a použitou technológiou ho nijako nezaťažuje.
Za tradičným príbytkom mongolských nomádov netreba ísť do stredoázijských stepí. Inšpiráciu jurtou možno nájsť aj necelých 40 kilometrov juhovýchodne od Bratislavy. Vo Vojke pri Dunaji vznikol originálny drevodom pri jazere s centrálnym kruhovým pôdorysom, ktorý zaujal aj porotcov ceny CE•ZA•AR 2019 a získal nomináciu v kategórii interiér.
Aj vy ste považovali stavby z použitých lodných kontajnerov za niečo druhoradé, v čom by ste určite nechceli bývať? Pozrite sa, aký „RE-BORN“ sa podaril kreatívnym tvorcom zo štúdia Nedvěd architekti.
Horská chata Zallinger bola postavená v polovici 19. storočia. Stojí vo výške takmer 2 200 m n. m. pod vrcholom Sassopiatto v talianskych Dolomitoch. Chatu a šarmantný malý kostolík pôvodne obklopovalo sedem malých stodôl, ktoré však časom nahradila jedna väčšia. Rekonštrukcia a rozšírenie tak poskytli príležitosť nielen dať chate najvyšší štandard súčasného hotelierstva, ale aj vrátiť jej pôvodnú podobu.
Drevená chata architekta Ludvíka Křenka ponúka jednoduché, funkčné a úsporné riešenie prázdninového domčeka. Naplno využíva neveľký pozemok, optimálnu orientáciu na svetové strany, prirodzené svetlo a krásne prostredie.
„Chata na okraji jazera“ z dielne HaysomWardMiller Architects získala v roku 2018 hneď tri ocenenia, z ktorých najdôležitejším bolo ocenenie RIBA – House of the Year 2018*. Objekt je vytvorený a prispôsobený na mieru pre umeleckého keramikára, ktorý je jeho majiteľom. Vlastne nejde o dom ako taký, ale o kombináciu troch jednoduchých budov z prírodných materiálov, ktoré ladia s malebným okolím.
Česi, národ chalupárov, ako si niekedy hovoria, sú majstri improvizácie a „kutilstvo“ považujú za svoju prednosť. Na tom, že výsledok je niekedy diskutabilný už potom nie vždy záleží. Malé „chaty" ale môžu vyzerať aj inak a jedným takým príkladom je aj chata Čierna Voda v obci Horní Malá Úpa, ktorú navrhlo štúdio ADR v spolupráci s mar.s architects.
Ľudia žijúci v uponáhľaných mestách často strácajú kontakt nielen s prírodou, ale aj s vlastnou rodinou a v konečnom dôsledku i sami so sebou. Podobne sa cítil klient, ktorý sa rozhodol postaviť nový domov v dedinke Oröd na juhu Švédska. Nové bývanie malo umožniť zblíženie rodiny a taktiež život vo väčšej harmónii s prírodou.
Nová výstava v design factory v Bratislave (10. mája – 3. júna 2018), ktorá je v termíne 22. marca – 6. mája 2018 premiérovo prezentovaná v Galérii Jaroslava Fragnera v Prahe, poputuje ďalej do Vily Flóra v Starom Smokovci (september - december).
Tento projekt od britského architekta a digitálneho umelca Jamesa Whitakera je nesporne príťažlivý a zároveň nekonečne problematický. Ak bude jedného dňa stáť, architekti si ho budú chodiť fotografovať buď ako vizionársky počin, alebo ako výstražný príklad. Možno oboje.
