Udržateľný rozvoj cestného staviteľstva je dôležitý zámer spoločnosti. Stavba diaľnic, rýchlostných ciest a ich správa a údržba sú materiálovo a energeticky náročné, pričom narastá problém dostupnosti a vyčerpania zdrojov. Výskum zameraný na úspory energie a materiálov podporujú aj stavebné firmy, pričom čiastkové výsledky zavádzajú do praxe. V článku sú uvedené informácie a niektoré poznatky, ktoré boli prezentované aj na XVI. seminári Ivana Poliačka v roku 2011.
Smernica Európskeho parlamentu o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry dáva správcovi komunikácií tieto nástroje: riadenie kritických nehodových lokalít (Black Spot management) a bezpečnostné inšpekcie ako preventívny prístup riadenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Dlho očakávané bezpečnostné audity budú vykonávať osoby nezávislé od projektantov a správcov predmetnej komunikácie.
Predmetom stavby križovatky Stupava – juh na diaľnici D2 je vybudovanie dopravného prepojenia medzi cestou I/2 a cestou II/505 (ľavého dopravného pásu výhľadovej diaľnice D4) s prepojením na existujúcu diaľnicu D2. Vo výhľade bude táto časť cesty súčasťou nultého obchvatu Bratislavy.
V predchádzajúcom čísle sme vám priniesli základné informácie o súčasnom stave nadradenej cestnej infraštruktúry a prioritách programu na roky 2011 až 2014. V nasledujúcom príspevku detailnejšie opisujeme spôsoby financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a harmonogram ukončovania a začínania stavieb v uvedenom období.
Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest, pričom až tretina územia Slovenska má prístup na diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 minút. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v predchádzajúcom období neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, a to najmä pre nedostatočnú projektovú prípravu stavieb a meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona.
V súčasnosti pozorujeme zvýšený záujem verejnosti o problematiku ciest, diaľnic a dopravných riešení. Očakáva sa od nich podstatné zlepšenie a efektívne fungovanie dopravnej infraštruktúry. Často sa pritom možno stretnúť s rozporuplnými pohľadmi na ekonomickú stránku veci a s nejednotným názorom na ich posudzovanie a realizáciu. Riešením konkrétneho problému sa v článku prezentuje rigorózny prístup k ekonomickým analýzam porovnávania a skúmania dopravných riešení, ktoré sa dnes realizujú najmä pomocou počítača.
Pokračujúca výstavba nadradenej cestnej siete SR sa postupne presúva do východnej časti Slovenska. Jedným z pripravovaných úsekov diaľnice D1 je úsek Budimír – Bidovce dlhý 14,4 km, situovaný severovýchodne od mesta Košice.
Zmluvu o výstavbe druhého profilu diaľničného úseku D1 Jablonov – Studenec v dĺžke 5,21 km za zmluvnú cenu 34,22 milióna eur bez DPH v Bratislave podpísali generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Alan Sitár a generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav, a. s., Dušan Šamudovský, a to za účasti podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Figeľa. Výstavba sa začne v novembri 2010 a ukončenie výstavby sa predpokladá v novembri 2012.
Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.
Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
(2. časť druhej etapy diaľnice D1 Fričovce – Prešov-západ) Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru číslo V vetva A smerujúceho cez slovenské územie v smere Bratislava – Žilina – Prešov – Košice až do Užhorodu na Ukrajine. V úseku Svinia – Prešov-západ je súčasťou základného diaľničného ťahu na Slovensku, ktorý po dobudovaní bude súčasťou európskej cesty E 50.
Zvýšenie priepustnosti diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava navýšením počtu jazdných pruhov nevyhnutne vyvolalo nutnosť úpravy súčasného telesa vozovkovej časti, ale aj sanácie stavebných objektov, ktoré boli na dosiahnutie uvedeného cieľa limitujúce.
Jednou z hlavných činností Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) je príprava a realizácia opráv a výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na základe vládou schváleného Plánu rozvoja diaľnic a ciest SR. Jednotlivé investičné akcie sú financované okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu aj z európskych fondov, úveru a predaja diaľničných nálepiek. O zhodnotení tohtoročných investícií a ďalších plánoch sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS, a. s., Igorom Chomom.
Rozvoj ekonomiky Slovenska so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravné vzťahy vyvoláva potrebu urýchleného dobudovania siete diaľnic a rýchlostných ciest. Narastajúca intenzita automobilovej dopravy sa na existujúcich štátnych cestách prejavuje ich preťažením, hlavne v častiach nadväzujúcich na už vybudované diaľnice. Jeden z takýchto kritických úsekov je aj cesta I/61, ktorá vedie cez mesto Považská Bystrica, v úseku od Sverepca po Vrtižer.
V máji tohto roka sa poklopaním základného kameňa začala výstavba diaľničného úseku križovatka diaľnic D2 a D4 Stupava-juh. Stavba bude súčasťou bratislavského diaľničného obchvatu a napomôže plynulosti dopravy.
