diaľnice

Predmetom stavby križovatky Stupava – juh na diaľnici D2 je vybudovanie dopravného prepojenia medzi cestou I/2 a cestou II/505 (ľavého dopravného pásu výhľadovej diaľnice D4) s prepojením na existujúcu diaľnicu D2. Vo výhľade bude táto časť cesty súčasťou nultého obchvatu Bratislavy.

V predchádzajúcom čísle sme vám priniesli základné informácie o súčasnom stave nadradenej cestnej infraštruktúry a prioritách programu na roky 2011 až 2014. V nasledujúcom príspevku detailnejšie opisujeme spôsoby financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a harmonogram ukončovania a začínania stavieb v uvedenom období.

Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest, pričom až tretina územia Slovenska má prístup na diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 minút. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v predchádzajúcom období neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, a to najmä pre nedostatočnú projektovú prípravu stavieb a meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona.

V súčasnosti pozorujeme zvýšený záujem verejnosti o problematiku ciest, diaľnic a dopravných riešení. Očakáva sa od nich podstatné zlepšenie a efektívne fungovanie dopravnej infraštruktúry. Často sa pritom možno stretnúť s rozporuplnými pohľadmi na ekonomickú stránku veci a s nejednotným názorom na ich posudzovanie a realizáciu. Riešením konkrétneho problému sa v článku prezentuje rigorózny prístup k ekonomickým analýzam porovnávania a skúmania dopravných riešení, ktoré sa dnes realizujú najmä pomocou počítača.

Pokračujúca výstavba nadradenej cestnej siete SR sa postupne presúva do východnej časti Slovenska. Jedným z pripravovaných úsekov diaľnice D1 je úsek Budimír – Bidovce dlhý 14,4 km, situovaný severovýchodne od mesta Košice.

Zmluvu o výstavbe druhého profilu diaľničného úseku D1 Jablonov – Studenec v dĺžke 5,21 km za zmluvnú cenu 34,22 milió­na eur bez DPH v Bratislave podpísali generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Alan Sitár a generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav, a. s., Dušan Šamudovský, a to za účasti podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Figeľa. Výstavba sa začne v novembri 2010 a ukončenie výstavby sa predpokladá v novembri 2012.

Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.

Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

(2. časť druhej etapy diaľnice D1 Fričovce – Prešov-západ) Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru číslo V vetva A smerujúceho cez slovenské územie v smere Bratislava – Žilina – Prešov­ ­– Košice až do Užhorodu na Ukrajine. V úseku Svinia – Prešov-západ je súčasťou základného diaľničného ťahu na Slovensku, ktorý po dobudovaní bude súčasťou európskej cesty E 50.

Zvýšenie priepustnosti diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava navýšením počtu jazdných pruhov nevyhnutne vyvolalo nutnosť úpravy súčasného telesa vozovkovej časti, ale aj sanácie stavebných objektov, ktoré boli na dosiahnutie uvedeného cieľa limitujúce.

Jednou z hlavných činností Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) je príprava a realizácia opráv a výstavba diaľnic a rýchlostných­ ciest na základe vládou schváleného Plánu rozvoja diaľnic a ciest SR. Jednotlivé investičné akcie sú financované okrem zdrojov zo štátneho­ rozpočtu aj z európskych fondov, úveru a predaja diaľničných nálepiek. O zhodnotení tohtoročných investícií a ďalších plánoch­ sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS, a. s., Igorom Chomom.

Rozvoj ekonomiky Slovenska so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravné vzťahy vyvoláva potrebu urýchleného dobudovania siete diaľnic a rýchlostných ciest. Narastajúca intenzita automobilovej dopravy sa na existujúcich štátnych cestách prejavuje ich preťažením, hlavne v častiach nadväzujúcich na už vybudované diaľnice. Jeden z takýchto kritických úsekov je aj cesta I/61, ktorá vedie cez mesto Považská Bystrica, v úseku od Sverepca po Vrtižer.

V máji tohto roka sa poklopaním základného kameňa začala výstavba diaľničného úseku križovatka diaľnic D2 a D4 Stupava-juh. Stavba­ bude súčasťou bratislavského diaľničného obchvatu a napomôže plynulosti dopravy.

Takmer 37-kilometrový úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou bude nielen prvým šesťprúdovým diaľničným úsekom na Slovensku, ale aj prvým úsekom, pri rozširovaní ktorého je využitá moderná technológia spevnenia podložia hydraulickým spojivom Doroport Plus. Vďaka teto novinke bude rozširovanie diaľnice šetrnejšie k životnému prostrediu i k financiám.

Mimoúrovňová útvarová križovatka Prešov-západ je súčasťou úseku diaľnice D 1 Prešov-západ – Prešov-juh. Križovatka bude zabezpečovať vzájomné prepojenie diaľnice D 1, rýchlostnej cesty R 4, ciest I/18 a II/546 a komunikačného systému mesta Prešov.