Regionálna kancelária pre program JASPERS pomáha dvanástim stredoeurópskym a východoeurópskym členským štátom EÚ pri príprave hlavných projektov, ktoré budú predložené na financovanie z grantov štrukturálneho a kohézneho fondu. Cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu projektov, ktoré sa odošlú na schválenie do útvarov Európskej komisie (EÚ). Táto bezplatná pomoc je zameraná na urýchlenie čerpania financií z dostupných fondov.
Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.
Spoločnosť CEMOS, s. r. o., sa špecializuje na projektovanie dopravných stavieb všetkých druhov – počnúc diaľnicami, rýchlostnými cestami, cestami I., II. a III. triedy, mestskými komunikáciami a končiac prístupovými komunikáciami a parkovacími plochami. O činnosti firmy, jej ďalších plánoch, ako aj o turbulenciách, ktorými v súčasnosti prechádza slovenské stavebníctvo, sme sa porozprávali s riaditeľom spoločnosti Ing. Františkom Brliťom.
Dve dvojice študentov šiesteho ročníka FA STU v Bratislave predstavili 16. marca 2012 svoj preddiplomový projekt architektonicko-urbanistickej štúdie zóny Račianska – Kukučínova. Početné publikum novinárov, zástupcov školy, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Železníc Slovenskej republiky a ďalších zaujali odvážne predstavy budúcich architektov a zároveň vysoká úroveň spracovania projektov.
Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 798/2011 zo 14. decembra 2011 novú Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 až 2020 (Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020).
Mesto Košice sa už dlhodobo usiluje riešiť na svojom území potreby verejnej hromadnej osobnej dopravy (VHOD) prostredníctvom integrovaného dopravného systému. Jeho základ má tvoriť nosná koľajová doprava. Vychádza sa pritom z minulosti, keď boli mestské koľaje súčasťou celoštátnej železničnej siete (od roku 1913 do roku 1965). V súčasnosti, keď je už vstup na železničnú dopravnú sieť liberalizovaný a Európska únia sa usiluje posilniť konkurencieschopnosť VHOD podporou budovania systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest, je logické, že mesto chce využiť svoje technické podmienky z minulosti aj pre súčasné potreby moderného dopravného systému.
Investície do kvalitnej dopravnej infraštruktúry v Bratislave boli dlhé roky veľmi nízke a zriedkavé. Výsledkom sú každodenné kolóny a nepripravenosť mesta na stúpajúci počet áut. Nádeje momentálne smerujú k novému územnému plánu, ktorého súčasťou je aj vypracovanie podkladov na zavedenie a prevádzku integrovaného koľajového systému. O ňom a o ďalších riešeniach súčasnej neudržateľnej situácie sme sa porozprávali s hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Ing. Tiborom Schlosserom, CSc.
Letisko je často prvým styčným bodom medzi cestovateľom a krajinou. Dojem, aký v nás zanechá, môže mať zásadný vplyv na vnímanie celej krajiny. Norman Foster so svojím tímom je výnimočný vo svojej schopnosti zaujať originálnym riešením. Miestna flóra im tentoraz bola vzorom pri tvarovaní klenieb. Nápady z jeho ateliéru nie sú prvoplánové, charakteristický prvok zastrešenia terminálu a priľahlých priestorov na medzinárodnom letisku Queen Alia v Ammáne v Jordánsku má svoje opodstatnenie v technickom riešení prevádzky a presvetlenia budovy.
Mesto Hanušovce nad Topľou ako investor realizuje projekt regenerácie verejných priestranstiev. Jeho súčasťou je obnova pešej zóny, vybudovanie lávky cez potok a výstavba novej autobusovej stanice. Na mieste schátraného objektu sa cestujúci čoskoro dočkajú krytého čakacieho priestoru s hygienickým zázemím.
Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.
Vždy obdivoval ľudí, ktorí niečo významné dosiahli a preslávili tým svoju krajinu. Dušou je cestár a človek, ktorý je doma v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Upevňuje cestársku komunitu a vo svete ho poznajú nielen ako odborníka, ale aj ako človeka, ktorý neustále podporuje medzinárodnú spoluprácu a presadzuje účasť Slovenska v medzinárodných projektoch a organizáciách. Predseda Slovenskej cestnej spoločnosti Ing. Ján Šedivý, CSc.
Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.
Sprievodným znakom vývoja na Slovensku, podobne ako vo vyspelých krajinách, je zintenzívnenie cestnej dopravy, ktoré sa prejavuje nielen ako prínos pre mobilitu, ale aj negatívnymi dosahmi na životné prostredie, čoraz horšou priepustnosťou cestnej infraštruktúry, rastom počtu dopravných nehôd či neefektívnosťou cestnej dopravy.
V súčasnosti počet vozidiel na cestných komunikáciách neustále narastá, čo má vplyv na zvyšujúci sa počet kongescií a stúpajúcu nehodovosť s negatívnymi následkami na majetku, životnom prostredí a ľudských životoch. To všetko sa ďalej premieta do zvyšovania nákladov na prepravu tovaru a osôb a kapacitne napĺňa vybudovanú infraštruktúru, preto treba optimalizovať jej využitie.
Prijmite pozvanie na 4. postkongresové kolokvium BETÓN na 3. fib kongrese vo Washingtone.
