ASB doprava Stránka 14

doprava

Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.

Vždy obdivoval ľudí, ktorí niečo významné dosiahli a preslávili tým svoju krajinu. Dušou je cestár a človek, ktorý je doma v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Upevňuje cestársku komunitu a vo svete ho poznajú nielen ako odborníka, ale aj ako človeka, ktorý neustále podporuje medzinárodnú spoluprácu a presadzuje účasť Slovenska v medzinárodných projektoch a organizáciách. Predseda Slovenskej cestnej spoločnosti Ing. Ján Šedivý, CSc.

Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.

Sprievodným znakom vývoja na Slovensku, podobne ako vo vyspelých krajinách, je zintenzívnenie cestnej dopravy, ktoré sa prejavuje nielen ako prínos pre mobilitu, ale aj negatívnymi dosahmi na životné prostredie, čoraz horšou priepustnosťou cestnej infraštruktúry, rastom počtu dopravných nehôd či neefektívnosťou cestnej dopravy.

V súčasnosti počet vozidiel na cestných komunikáciách neustále narastá, čo má vplyv na zvyšujúci sa počet kongescií a stúpajúcu nehodovosť s negatívnymi následkami na majetku, životnom prostredí a ľudských životoch. To všetko sa ďalej premieta do zvyšovania nákladov na prepravu tovaru a osôb a kapacitne napĺňa vybudovanú infraštruktúru, preto treba optimalizovať jej využitie.

Nebezpečenstvo je definované ako udalosť, ktorá vplýva na projekt a môže viesť k následkom v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, životného prostredia, návrhu stavby, nákladov na návrh projektu, výstavby, nákladov spojených s výstavbou, tretích strán a existujúcich zariadení vrátane povrchových a podpovrchových stavieb a ostatných štruktúr a infraštruktúr, ktoré sú ovplyvnené realizáciou stavebných prác.

Medzinárodná odborná konferencia o bezpečnosti vodných stavieb sa konala pri príležitosti 35. výročia činnosti technicko-bezpečnostného dohľadu v dňoch 12. až 14. októbra 2010 v Bratislave. Záštitu nad konferenciou prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.

Dopravná nehodovosť sa považuje za problém s výraznými ekonomickými a sociálnymi následkami pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky členské štáty Európskej únie, pričom výsledkom ich spoločného úsilia bol ambiciózny cieľ – znížiť úmrtnosť v dôsledku dopravných nehôd do roku 2010 o 50 percent.

Slovenská správa ciest spravuje cesty I. triedy v dĺžke asi 3 137 km. Aj keď v ostatných rokoch sa pozornosť sústreďuje najmä na diaľnice a rýchlostné cesty, v súčasnosti a najbližšej budúcnosti zostávajú z hľadiska dopravných výkonov najvýznamnejšou časťou cestnej siete práve cesty I. triedy.

Veľké mestá a ich aglomerácie riešia problémy s dopravou vytváraním integrovaných dopravných systémov, ktorých cieľom je vytvoriť efektívnu alternatívu k individuálnej osobnej doprave. Integrovaný dopravný systém predstavuje spôsob, ako zosúladiť tarify, trasy a časové harmonogramy viacerých foriem hromadnej prepravy tak, aby cestujúci mohol jednoducho, pohodlne a rýchlo cestovať v rámci aglomerácie, a to s použitím viacerých nadväzujúcich druhov dopravy – vlaku, mestskej hromadnej dopravy či linky prímestskej dopravy na jeden cestovný lístok za rovnakých prepravných podmienok. Integrovaný dopravný systém má ponúknuť obyvateľom kvalitnú, pohodlnú, rýchlu a intervalovú verejnú dopravu, ktorá by mohla nahradiť individuálnu dopravu.

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Bratislava sa rozrastá pomerne rýchlo. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v hlavnom meste sa v súčasnosti v porovnaní so zvyškom Slovenska sústreďuje veľká časť ekonomickej aktivity obyvateľstva. Mladí ľudia zo všetkých kútov našej krajiny sa osamostatňujú od rodičov a cestujú do Bratislavy za lepšími príležitosťami zamestnať sa alebo ešte lepšie – nájsť prácu vo svojom vyštudovanom odbore. Prirodzená migrácia má však aj svoje tienisté stránky, keďže zvyšuje nároky ľudí na bývanie, a teda aj požiadavky na ich dopravnú obsluhu v rámci mesta či medzi okolitými obcami a centrom.

Železničný tunel popod Bratislavu dostal v decembri 2009 územné rozhodnutie pre obidve časti stavby. Jedna vedie zo stanice Predmestie pri Račianskej ulici za Einsteinovu ulicu v Petržalke. Druhou časťou je napojenie letiska M. R. Štefánika na železničnú sieť cez stanicu ÚNS a Prístavný most.