V projekte prvej časti bratislavského Nosného dopravného systému (NDS) Bosákova ulica - Šafárikovo námestie v mestskej časti Petržalka je rekonštrukcia Starého mosta. V jej rámci je priestor pre dve koľaje, dve lávky pre peších a cyklistov. Nepočíta sa v ňom však s individuálnou automobilovou dopravou, ale dáva priestor pre dobudovanie jej cestnej časti. Na tlačovej besede bratislavskej samosprávy to včera uviedla hovorkyňa firmy Metro Bratislava, a.s. Jana Murínová.
Dopravcovia si registráciu do mýtneho systému nechávajú na poslednú chvíľu. V polovici decembra 2009 je zaregistrovaných len približne 1 500 vozidiel. V januári bude registráciu potrebovať viac ako 60 000 vozidiel. Ak sa situácia nezlepší, čakajú na dopravcov niekoľkohodinové rady a zápchy na parkoviskách, príjazdových miestach a hraničných priechodoch. SkyToll v tejto súvislosti otvoril, nad rámec tendrových podmienok, Super kontaktné miesto v bratislavskej Inchebe.
Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.
Dňa 12. novembra 2009 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia Betónové vozovky 2009 za účasti vyše 80 hostí – prednášateľov, odborníkov z projekcie, realizácie cestných stavieb, vysokých škôl, výrobcov cementu a betónu a ďalších oodborníkov z oblasti stavebníctva. Konferencia sa konala pod záštitou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
Slovenská republika v súčasnosti prechádza dôležitou etapou budovania diaľničnej a cestnej siete. Dlhodobo rozpracované projekty sa uzatvárajú a na ďalšie sa pripravujeme. O tých, ktoré v odborných kruhoch najviac rezonujú, nám porozprával Ing. Igor Choma, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.
Výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií je z hľadiska financovania zahrnutá do operačného programu Doprava (OPD). Veľká časť operačného programu zahŕňa financovanie rýchlostnej cesty R1, ktoré je zároveň plánované prostredníctvom PPP projektov. Po vyňatí R1 z operačného programu sa uvoľnia aj finančné prostriedky, ktoré by bolo možné použiť na cesty I. triedy. Znamenalo by to vzostup investičných akcií, v súčasnosti obmedzených výškou štátneho rozpočtu.
Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.
Viedenské letisko je najdôležitejším dopravným uzlom medzi Východom a Západom. So svojimi 44 destináciami do východnej Európy predbehne Frankfurt, Mníchov aj Prahu. Projekt rozvoja letiska predpokladá zdvojnásobenie počtu pasažierov na 20 miliónov za rok. Prevádzka letiska pritom dokáže zabezpečiť vypravenie cestujúceho maximálne do 25 minút od jeho príchodu na letisko, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu inému letisku v Európe. Tieto čísla súvisia s rozsiahlym projektom, ktorý má za cieľ vytvoriť nový terminál letiska, ale takisto v priamom napojení naň vybudovať nové obchodno-administratívne centrum s množstvom hotelov a administratívnych budov, čím sa tzv. Flughafenstadt stane aj ekonomicky významným miestom.
Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.
Slovensko patrí k európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil relatívne neskoro. Počas obdobia posledného roka či dvoch sa však Slovensku podarilo tento „deficit“ rýchlo dobehnúť. O tzv. public-private partnerships (PPP) alebo verejno-súkromných partnerstvách sa dnes u nás nehovorí už len v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, kultúry či športu. V porovnaní s okolitými krajinami, ale aj s inými štátmi, v ktorých je metóda PPP rozšírená, sa na Slovensku stále málo využíva potenciál menších, regionálnych PPP projektov. Slovensko sa však už dnes môže pochváliť prvými skúsenosťami v oblasti PPP, ako aj silným inštitucionálnym prostredím PPP, a to na verejnej aj súkromnej strane.
Rýchlostná cesta R1, ktorú postaví súkromný koncesionár GRANVIA, a. s., v rámci projektu verejno - súkromného partnerstva (PPP), bude drahšia o 540 miliónov eur (16,27 miliardy Sk). Rozhodla o tom vláda SR na mimoriadnom zasadnutí 17. júla. Vláda sa taktiež dohodla s koncesionárom na refinancovaní. Banky upustili od underpinningu.
Tender na výstavbu a prevádzku približne 53-kilometrového úseku rýchlostnej cesty R1 vyhralo francúzsko-holandské konzorcium, ktoré združuje spoločnosti VINCI Concesions, S.A., a ABN AMRO Highway, B.V. O realizačných plánoch týkajúcich sa niektorých úsekov sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva a obchodným riaditeľom spoločnosti Eurovia – Cesty, a. s., Ing. Jurajom Dančišínom.
Najvýznamnejším faktorom pri realizácii slovenských PPP projektov je doviesť do úspešného konca prvý pokus o PPP projekty – rýchlostnú cestu R1, a to tak, aby si nekonkuroval s ďalšími PPP projektmi. Je to zlomový bod, ktorým sa Slovensko môže etablovať na mape PPP projektov v rámci Európskej únie a súčasne sa na trhu určí veľkosť financovania rizika tohto projektu. V júni tohto roka by sa malo dosiahnuť jeho finančné uzavretie. O význame, cieľoch a financovaní projektu sme sa porozprávali s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ing. Ľubomírom Vážnym.
Kandidatúru na funkciu generálneho riaditeľa SSC síce spočiatku zvažoval, avšak nakoniec zvíťazila túžba naplniť svoje vízie a predstavy v praxi. Napriek tomu, že jeho práca je synonymom neustálej organizácie, prípravy a komunikácie, v srdci zostáva cestárom – Ing. Roman Žembera.
Analýzou stavu dopravnej infraštruktúry mesta Prešov a plánovanými zámermi, ktoré majú v najbližších rokoch pomôcť riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu v tejto oblasti, sa včera zaoberali účastníci podujatia Fórum o doprave. Stretnutie pripravila prešovská radnica v spolupráci s viacerými organizáciami a zišlo sa na ňom približne 200 ľudí.
