doprava

Ešte v tomto roku sa môže začať s výstavbou dvoch ipeľských mostov medzi slovenským Peťovom a maďarskou Pöstyénpusztou, Rákošom a Rárospusztou. Informovali o tom minulý týždeň v severomaďarskom Szécsényi predstavitelia slovensko-maďarského konzorcia, ktoré získalo zo zdrojov Európskej únie grant vo výške sedem miliónov eur.

So stavebníctvom sa zoznámil už v detstve, keď pomáhal otcovi stavať rodinný dom. Počas štúdia na stavebnej fakulte v Bratislave bol obdivovateľom generácie erudovaných pedagógov, ktorí umocnili jeho nadšenie pre inžinierske stavby a uviedli ho do mostárskych odborných kruhov. Zotrvanie na katedre betónových konštrukcií a mostov, avšak v tesnom prepojení s praxou, odštartovalo jeho kariéru. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prezident Národného komitétu fib SR, riaditeľ spoločnosti Projstar-PK – doc. Ing. Milan Chandoga, PhD.

Verejno-súkromné partnerstvá, takzvané public-private partnerships alebo PPP, sú dnes už pomerne známym pojmom, pričom ich základnou ideou je rozsiahlejšie využitie súkromného sektora (najmä jeho skúseností a schopnosti efektívne hospodáriť) pri zabezpečení verejných služieb. Pritom však nedochádza k trvalému prechodu rozhodovania alebo vlastníctva na súkromného partnera. Hoci sa tento spôsob spolupráce postupne rozširuje aj do ďalších oblastí na Slovensku, zatiaľ sa o ňom hovorí najmä v súvislosti s diaľničnými projektmi. Naplno ho plánuje aplikovať aj súčasná vláda, ktorá chce urýchliť dobudovanie diaľnice z Bratislavy do Košíc a chýbajúce úseky rýchlostnej cesty R1. O aktuálnych otázkach pri využívaní PPP projektov sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti Ing. Igorom Chomom.

Na Slovensku sú PPP projekty alebo projekty verejno-súkromného partnerstva známe najmä vďaka diaľničným projektom. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa však u nás koncept PPP začal uplatňovať pomerne neskoro. Dnes je ale zrejmé, že za posledné dva roky sa Slovensku podarilo významne pokročiť a o PPP sa už nehovorí len v súvislosti s dobudovaním siete diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, športu či kultúry. Ako však býva vo svete zvykom, aj u nás sa začalo uvažovať o PPP najskôr pri projektoch v oblasti dopravnej infraštruktúry.

1. fórum koľajovej dopravy V dňoch 15. až 16. marca 2005 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia pod názvom 1. fórum koľajovej dopravy. Spoločnosť PSKD – Prevádzka a stavby koľajovej dopravy zorganizovala túto […]

Betonážou hĺbených tunelov pokračujú práce slovenských stavbárov na projekte Norra Länken NL11 v Štokholme. Skanska tak priamo nadväzuje na razenie tunela tohto projektu ukončené v decembri 2008. Prepojením všetkých častí projektu v celkovej cene takmer 48,8 mil. € (1,47 mld. Sk) vznikne veľký obchvat Štokholmu s prístupom k najdôležitejším švédskym morským prístavom (Vartahamnen a Frihamnen), bránam lodnej dopravy do Fínska a Ruska. Spustenie projektu Norra Länken NL11 do prevádzky o polovicu odľahčí pozemnú dopravu v širšom centre Štokholmu. Dokončenie celého dopravného spojenia je plánované v roku 2015.

Vážne nedostatky šírky vozovky, kvality jej povrchu a odvodnenia, zastávky autobusov umiestnené v jazdnom pruhu sú hlavnými dôvodmi  rekonštrukcie Nitrianskej cesty, ktorá je najdôležitejším a najviac zaťaženým vstupom do Trnavy v smere od Nitry. Súčasťou prác za 3,51 mil. EUR (105,77 mil. Sk) na viac ako 600 m úseku, ktoré do novembra 2010 vykoná Združenie Skanska - ViOn, je i výstavba novej okružnej križovatky.

Príprava financovania a začiatku stavby úsekov rýchlostnej komunikácie R3 v regióne Turca na rok 2011 je životne dôležitá pre potenciál hospodárskeho rastu regiónu. Na včerajšom seminári R3 prínos nielen pre Turiec to v Martine konštatoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Nová hlavná železničná stanica vo Viedni vznikne na mieste súčasných železničných staníc Südbahnhof a Ostbanhof. Na tlačovej besede iniciatívy Magistrála pre Európu v Bratislave to včera povedal viedenský mestský radca Rudi Schicker.

Na úrovni miest a obcí urobíme všetko pre integráciu železničnej dopravy v rámci železničnej magistrály Paríž-Bratislava/Budapešť. Pre médiá to včera povedal predseda iniciatívy Magistrála pre Európu Heinz Fenrich. Bratislava je jej súčasťou od roku 2005.

Slávnostným poklepaním základného kameňa sa tento týždeň oficiálne začala výstavba úseku rýchlostnej cesty R3 Horná Štubňa – obchvat v dĺžke takmer 4,5 km. Stavba, ktorú za 585,75 mil. Sk (19,44 mil. €) zhotoví Združenie R3 Horná Štubňa – Skanska – Strabag bude dokončená v novembri 2011. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.

Razenie tunelov projektu Norra Länken NL11 v Štokholme ukončili tunelári zo spoločnosti Skanska v októbri 2008 oproti pôvodne plánovanému decembru 2008. Po prepojení všetkých častí projektu v celkovej cene takmer 1,5 mld. korún (48,8 mil. €) vznikne veľký obchvat Štokholmu s prístupom k najdôležitejším švédskym morským prístavom (Vartahamnen a Frihamnen), bránam lodnej dopravy do Fínska a Ruska. Spustenie projektu Norra Länken NL11 do prevádzky o polovicu odľahčí pozemnú dopravu v širšom centre Štokholmu. Dokončenie celého dopravného spojenia je plánované v roku 2015.

Trasa C pražského metra sa nedávno predĺžila o tri nové stanice – Střížkov, Prosek a Letňany. Autorom návrhu najvýraznejšej z nich, ktorá ešte pred otvorením získala prezývku veľryba, je architekt Patrik Kotas. Ide o stanicu metra Střížkov.

Preložka cesty 2. triedy č. 520 medzi Oravskou Lesnou a Novou Bystricou v dĺžke 9,5 km po štyroch rokoch výstavby nahradí 108 km dlhú obchádzku. Cesta ľudí za prácou sa tak po 20-tich rokoch čakania skráti približne na desatinu a nové spojenie priblíži oba, doposiaľ ťažko dostupné regióny i podnikateľom. Združenie firiem, ktorého členom je s viac ako tretinovým podielom i spoločnosť Skanska, umožnilo sprejazdnenie cesty v predstihu. Posledné práce na stavbe budú dokončené na jar 2009.

Po desiatich rokoch finišujú v týchto dňoch práce na najväčšej dopravnej stavbe v Košiciach i celom Košickom samosprávnom kraji - diaľničnom privádzači a mimoúrovňovej križovatke Prešovská - Sečovská. Investičné náklady tretej záverečnej etapy cestného diela, ktorá sa začala v roku 2006 a odstráni dlhotrvajúce problémy v križujúcich sa smeroch tranzitnej dopravy cez mesto, predstavovali približne 500 miliónov Sk (16,59 milióna eur).