doprava

Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.

Viedenské letisko je najdôležitejším dopravným uzlom medzi Východom a Západom. So svojimi 44 destináciami do východnej Európy predbehne Frankfurt, Mníchov aj Prahu. Projekt rozvoja letiska predpokladá zdvojnásobenie počtu pasažierov na 20 miliónov za rok. Prevádzka letiska pritom dokáže zabezpečiť vypravenie cestujúceho maximálne do 25 minút od jeho príchodu na letisko, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu inému letisku v Európe. Tieto čísla súvisia s rozsiahlym projektom, ktorý má za cieľ vytvoriť nový terminál letiska, ale takisto v priamom napojení naň vybudovať nové obchodno-administratívne centrum s množstvom hotelov a administratívnych budov, čím sa tzv. Flughafenstadt stane aj ekonomicky významným miestom.

Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.

Slovensko patrí k európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil relatívne neskoro. Počas obdobia posledného roka či dvoch sa však Slovensku podarilo tento „deficit“ rýchlo dobehnúť. O tzv. public-private partnerships (PPP) alebo verejno-súkromných partnerstvách sa dnes u nás nehovorí už len v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, kultúry či športu. V porovnaní s okolitými krajinami, ale aj s inými štátmi, v ktorých je metóda PPP rozšírená, sa na Slovensku stále málo využíva potenciál menších, regionálnych PPP projektov. Slovensko sa však už dnes môže pochváliť prvými skúsenosťami v oblasti PPP, ako aj silným inštitucionálnym prostredím PPP, a to na verejnej aj súkromnej strane.

Rýchlostná cesta R1, ktorú postaví súkromný koncesionár GRANVIA, a. s., v rámci projektu verejno - súkromného partnerstva (PPP), bude drahšia o 540 miliónov eur (16,27 miliardy Sk). Rozhodla o tom vláda SR na mimoriadnom zasadnutí 17. júla. Vláda sa taktiež dohodla s koncesionárom na refinancovaní. Banky upustili od underpinningu.

Tender na výstavbu a prevádzku približne 53-kilometrového úseku rýchlostnej cesty R1 vyhralo francúzsko-holandské konzorcium, ktoré­ združuje spoločnosti VINCI Concesions, S.A., a ABN AMRO Highway, B.V. O realizačných plánoch týkajúcich sa niektorých úsekov sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva a obchodným riaditeľom spoločnosti Eurovia – Cesty, a. s., Ing. Jurajom Dančišínom.

Najvýznamnejším faktorom pri realizácii slovenských PPP projektov je doviesť do úspešného konca prvý pokus o PPP projekty – rýchlostnú­ cestu R1, a to tak, aby si nekonkuroval s ďalšími PPP projektmi. Je to zlomový bod, ktorým sa Slovensko môže etablovať na mape PPP projektov­ v rámci Európskej únie a súčasne sa na trhu určí veľkosť financovania rizika tohto projektu. V júni tohto roka by sa malo dosiahnuť­ jeho finančné uzavretie. O význame, cieľoch a financovaní projektu sme sa porozprávali s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií­ Slovenskej republiky Ing. Ľubomírom Vážnym. 

Kandidatúru na funkciu generálneho riaditeľa SSC síce spočiatku zvažoval, avšak nakoniec zvíťazila túžba naplniť svoje vízie a predstavy­ v praxi. Napriek tomu, že jeho práca je synonymom neustálej organizácie, prípravy a komunikácie, v srdci zostáva cestárom­ – Ing. Roman Žembera.

Analýzou stavu dopravnej infraštruktúry mesta Prešov a plánovanými zámermi, ktoré majú v najbližších rokoch pomôcť riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu v tejto oblasti, sa včera zaoberali účastníci podujatia Fórum o doprave. Stretnutie pripravila prešovská radnica v spolupráci s viacerými organizáciami a zišlo sa na ňom približne 200 ľudí.

Jeho starý otec patril k povestným liptovským murárom, ktorí stavali Budapešť. Otec toto remeslo prevzal a bol dlhoročným riaditeľom veľkej stavebnej firmy. Aj z maminej strany sa to hemžilo stavbármi a tak Žilinčanovi Igorovi Chomovi bolo všetko jasné: stavebná fakulta v Bratislave. Stavbársky fortieľ získaval v Nemecku i Rusku, aby svoje skúsenosti následne zúžitkoval na Slovensku. Už vyše dva roky pôsobí Ing. Igor Choma (1964) vo funkcii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., a viac ako rok vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, odkiaľ priamo vykonáva prioritu vlády – urýchlenú výstavbu diaľnic. Ako sám tvrdí, v súčasnej situácii ovplyvnenej finančnou krízou sa pohybuje so zvýšenou aktivitou, lebo práve to je pre neho stimul k novým výzvam.

Dočasné rozšírenie diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou na šesťpruh by malo byť spustené do prevádzky v máji 2010. Celková rekonštrukcia tohto 30 až 35 rokov starého úseku by mala skončiť v roku 2015.

Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.

S prívlastkom najväčšej križovatky európskych železničných ciest sa v Berlíne nad Sprévou tiahne nová Hlavná stanica. Nemá však iba medzinárodnú transportnú funkciu. Vystupuje súčasne ako symbol zjednotenia a prepojenia, a to priamo v meste, ktoré dlhé roky pred pádom komunizmu nedelila iba fiktívna železná opona, ale reálny betónový múr. Po jeho zborení sa Nemecko ocitlo v novej politickej, ale aj infraštruktúrnej situácii. Budova bývalej stanice Lehrter Bahnhof sa nachádzala na dôležitom priesečníku mnohých dopravných spojení, no rastúce požiadavky dynamickej spoločnosti si vynútili realizáciu moderného železničného komplexu. Nová berlínska Hlavná stanica je jedným z míľnikov prebiehajúcej európskej integrácie a zároveň dômyselnou symbiózou architektonického riešenia a denného svetla.

Výstavbu ďalšieho spišského úseku diaľnice D1 v časti Jablonov - Studenec s dĺžkou 5210 metrov odštartovali pod Spišským hradom. Nadväzuje na vyše trojkilometrový úsek Studenec - Beharovce, ktorého výstavbu rozbehli pred dvoma týždňami. Rovnako ako tento úsek, aj časť Jablonov - Studenec chcú odovzdať do predčasného používania na prahu leta budúceho roka. Dlhší úsek však len v polovičnom profile.

Ešte v tomto roku sa môže začať s výstavbou dvoch ipeľských mostov medzi slovenským Peťovom a maďarskou Pöstyénpusztou, Rákošom a Rárospusztou. Informovali o tom minulý týždeň v severomaďarskom Szécsényi predstavitelia slovensko-maďarského konzorcia, ktoré získalo zo zdrojov Európskej únie grant vo výške sedem miliónov eur.