Zabezpeฤovanie dopravnej obsluhy รบzemia hromadnou osobnou dopravou formou integrovanรฉho dopravnรฉho systรฉmu (IDS) predstavuje vย sรบฤasnosti najefektรญvnejลกรญ znรกmy spรดsob dopravy. IDS zahลลa elektriฤkovรฉ, trolejbusovรฉ aย autobusovรฉ linky dopravnรฉho podniku, regionรกlne autobusovรฉ linky aย vลกetky prรญmestskรฉ vlaky kategรณrie osobnรฝ vlak aย regionรกlny expres. Jeho cieฤพom je zabezpeฤiลฅ kvalitnรบ dopravnรบ obsluลพnosลฅ รบzemรญ aย konkurencieschopnosลฅ hromadnej dopravy vย porovnanรญ sย individuรกlnou dopravou.
Parkovisko pri ลพelezniฤnej zastรกvke v Ivanke pri Dunaji postavรญ ฤeskรฝ Metrostav. Cieฤพom projektu je zvรฝลกenie prepravy cestujรบcej verejnosti prostrednรญctvom ลพelezniฤnej dopravy a odฤพahฤenie cestnej siete do Bratislavy.
โStavebnรก produkcia ostรกva v plusovรฝch ฤรญslach a tento trend by mal pokraฤovaลฅ aj v roku 2020,โ uviedla ลกtรกtna tajomnรญฤka MDV SR Ladislava Cangelovรก na Stretnutรญ lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva, ktorรฉ sa aktuรกlne konalo 4. 11. 2019. Cieฤพom ministerstva je, aby bol v zรกsobnรญku dostatok zรกkaziek, pretoลพe nespojitosลฅ spรดsobuje problรฉmy nielen ministerstvu, ale v koneฤnom dรดsledku aj obฤanom SR.
Mesto ล tรบrovo na juhovรฝchodnom cรญpe Nitrianskeho kraja voลกlo do dejรญn slovenskรฉho stavebnรญctva naposledy v roku 2001, keฤ tu bol otvorenรฝ Most Mรกrie Valรฉrie spรกjajรบci slovenskรบ stranu Dunaja a maฤarskรฉ mesto Esztergom (Ostrihom). V dรดsledku toho sa v ล tรบrove zรกsadne zmenila organizรกcia dopravy, tranzit sa presunul z centra na cesty I. triedy vrรกtane Nรกnanskej cesty I/76.
Stav infraลกtruktรบry diaฤพnic a tunelov na Slovensku zaostรกva za plรกnmi aj oฤakรกvaniami verejnosti. Svoj podiel na tom mรก aj reliรฉf krajiny s mnoลพstvom hornatรฝch ฤastรญ a vodnรฝch tokov, ktorรฉ sรบ pre zhotoviteฤพov spomรญnanej infraลกtruktรบry veฤพkou vรฝzvou.
Predstavitelia ลกtรกtnej sprรกvy a samosprรกvy, sprรกvcovia ciest a odbornรญci zo Slovenska, ฤeska, Maฤarska, Poฤพska a Ukrajiny sa v dลoch 17. โ 18. oktรณbra 2019 stretnรบ v Pรบchove na 24. roฤnรญku Dnรญ slovenskรฝch cestรกrov. Podujatie organizuje Slovenskรก cestnรก spoloฤnosลฅ v spoluprรกci so Sprรกvou ciest Trenฤianskeho samosprรกvneho kraja.
Digitรกlna kamera vybavenรก obrazovรฝm snรญmaฤom, vyrobenรฝm technolรณgiou CCD, predstavuje revolรบciu vย oblasti merania svetla. Voย vลกeobecnosti to, ฤo vnรญmame pri pohฤพade na kritickรฝ detail aย okolie, zachytรญ aj digitรกlna kamera sย vysokรฝm rozlรญลกenรญm sรฉrie LMK firmy TechnoTeam Bildverarbeitung Ilmenau.
Slรกvnostnรฝm poklepanรญm zรกkladnรฉho kameลa ministrom dopravy a vรฝstavby รrpรกdom รrsekom (Most-Hรญd), generรกlnym riaditeฤพom Nรกrodnej diaฤพniฤnej spoloฤnosti (NDS) Jรกnom ฤuriลกinom a ฤalลกรญmi hosลฅami sa v utorok pri Preลกove zaฤala vรฝstavba rรฝchlostnej cesty R4 Preลกov, severnรฝ obchvat, prvรก etapa.
Lisabonskรฝ prรญstav roฤne privรญta viac ako 400-tisรญc cestujรบcich. V รบstรญ rieky Tagus k dvom existujรบcim terminรกlom v minulom roku pribudol tretรญ, ktorรฝ pod svojรญm nenรกpadnรฝm vรฝzorom skrรฝva viac, ako sa na prvรฝ pohฤพad zdรก.
Zaฤiatkom tohto roku zaฤali dlho oฤakรกvanรฉ prรกce na vypracovanรญ dokumentรกcie na รบzemnรฉ rozhodnutie (DUR) pre stavbu Cesty I/61 Bratislava โ Senec. Vzhฤพadom na vysokรฉ dopravnรฉ zaลฅaลพenie dotknutรฉho รบzemia, ide o rozลกรญrenie existujรบcej prevรกdzkovanej cesty I. triedy na 4-pruh.
K vybudovaniu TIP Luลพianky viedol zรกmer vรฝstavby siete terminรกlov intermodรกlnej dopravy, ako aj vรฝstavby, rozvoja a rozลกirovania priemyselnรฉho parku v sรบvislosti so zvyลกovanรญm podielu nรกkladnej dopravy. Tento zรกmer sprevรกdza zรกroveล dรดraz na ekolรณgiu dopravy a zniลพovanie sklenรญkovรฉho efektu s cieฤพom prepรกjaลฅ priemyselnรฉ parky na ลพelezniฤnรบ sieลฅ.
Poslednรฉ roky sa ลพivot v Koลกiciach nesie v znamenรญ modernizรกcie elektriฤkovรฝch tratรญ. Modernizovaลฅ sa zaฤalo v roku 2014 v rรกmci projektu Integrovanej koฤพajovej dopravy (IKD), nasledovala Modernizรกcia elektriฤkovรฝch uzlov (MEU) a v roku 2016 sa pokraฤovalo projektom s nรกzvom Modernizรกcia elektriฤkovรฝch tratรญ (MET). Prรกve poslednรบ etapu si predstavรญme bliลพลกie.
Nezriedkavou sรบฤasลฅou procesu vypracรบvania projektovรฝch aย EIA dokumentรกciรญ je aj predkladanie hlukovรฝch ลกtรบdiรญ od autorov, ktorรญ nemajรบ akreditรกciu vyลพadovanรบ zo zรกkona. Takรกto hlukovรก ลกtรบdia vลกak podฤพa platnรฝch prรกvnych predpisov nemรดลพe slรบลพiลฅ na hodnotenie vplyvov na verejnรฉ zdravie. Vย roku 2015 doลกlo vย procese EIA kย vรฝznamnej zmene โ vydanรฉ rozhodnutia aย zรกvereฤnรฉ stanoviskรก sรบ preskรบmateฤพnรฉ sรบdom. Ak sa vลกak pri ich prรญprave nedodrลพali zรกkonnรฉ podmienky, vznikรก ฤalลกie riziko โ ลพe ani hlukovรก ลกtรบdia pred sรบdom neobstojรญ.
Modernรฉ servisnรฉ zariadenie je sรบฤasลฅou strategickรฉho priemyselnรฉho parku Nitra-Sever a na hlavnรบ ลพelezniฤnรบ sieลฅ je napojenรฉ jednokoฤพajovou neelektrifikovanou traลฅou. Investรญcia mรก prispieลฅ k znรญลพeniu dopadu parku Nitra-Sever na ลพivotnรฉ prostredie a tieลพ k รบspeลกnรฉmu naplneniu celoeurรณpskeho zรกvรคzku presunรบลฅ do roku 2030 30 โ 50 % vรฝkonov cestnej dopravy na ลพeleznice ฤi vodu.
Dunaj je druhou najdlhลกou eurรณpskou riekou teฤรบcou krajinami strednej aย juhovรฝchodnej Eurรณpy. Zย hฤพadiska plavby predstavuje jednu zย najdรดleลพitejลกรญch eurรณpskych vnรบtrozemskรฝch vodnรฝch ciest, aย to najmรค po otvorenรญ prieplavu medzi Dunajom aย Mohanom (Main-Donau Kanal) vย septembri 1992, ktorรฝ umoลพnil nรกkladnรบ iย osobnรบ prepravu tlaฤnรฝmi ฤlnmi alebo motorovรฝmi loฤami nielen medzi podunajskรฝmi ลกtรกtmi, ale aj do aย zo ลกtรกtov zรกpadnej Eurรณpy. Dunajskรก vodnรก cesta sa tak stala dรดleลพitou sรบฤasลฅou siete TEN-T.