Pri rekonštrukcii podlahy na drevenom trámovom strope treba zohľadniť viaceré požiadavky. Pri návrhu novej skladby sa vychádza z požiadaviek na funkčné vlastnosti zo strany investora, ale aj z existujúceho stavu trámovej konštrukcie, statiky a požiadaviek na zvukovoizolačné vlastnosti.
Pri sanácii budov s drevenými trámovými stropmi je nevyhnutné najskôr overiť stav konštrukcie a zohľadniť zaťaženie stropu. V prípade potreby treba strop opraviť (napríklad zoskrutkovať uvoľnené palubovky), podklad sa nesmie prehýbať alebo pružiť. Na zabezpečenie celoplošného kladenia podlahových prvkov je potrebné podklad vyrovnať vyrovnávajúcim podsypom. Drevené trámové stropy vykazujú vzhľadom na nízku hmotnosť nedostatočný zvukový útlm (krokovú izoláciu).
Moderná architektúra, ktorá sa zakladá na jednoduchosti a strohosti, kladie na tvar a vzhľad drevených dielcov špeciálne požiadavky. V tomto kontexte je preto vhodnejšie použiť napríklad namiesto trámového stropu čistý doskový strop. Dielce, z ktorých sa stavba realizuje, tak môžu plniť nosnú a zároveň aj pohľadovú funkciu. To so sebou prináša urýchlenie stavebných procesov, avšak zároveň kladie vyššie nároky na kvalitu realizácie a celkové zaobchádzanie s výrobkami, a to od chvíle, keď opustia výrobu, až po uloženie do finálnej polohy na stavbe.
Japonský architekt Sou Fujimoto mení spôsob, akým architektúru vytvárame a vnímame. Tvorí obydlie predstavivosti, ktoré je miestom, kde sa stretáva vedomé snívanie s podvedomým vnímaním. Navrhol drevený bungalov ako malý objekt, zvonku zdanlivo v primitívnom, základnom tvare kocky.
K tradičným dreveným stavbám na Slovensku patria zrubové konštrukcie. V súčasnosti sa dostávajú do pozornosti aj panelové drevené konštrukcie. Stĺpikový konštrukčný systém je typický skôr pre oblasť severnej Ameriky a u nás sa vyskytuje zriedkavo. Napriek tomu, a možno práve preto, sa investor na východnom Slovensku rozhodol pri realizácii rodinného domu uplatniť práve stĺpikovú sústavu.
Pri rekonštrukcii historicky významných drevených objektov treba brať ohľad aj na požiadavky pamiatkarov. Po podrobnom prieskume treba vykonať sanačné opatrenia v súlade s ich požiadavkami. Dôraz sa kladie najmä na zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných drevených prvkov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa najčastejšie využíva spevňovanie prvkov a stužovanie konštrukcií. Pri sanácii treba zohľadniť aj ostatné faktory, ktoré ovplyvnia budúci skutkový stav danej konštrukcie.
Technická seizmicita môže spôsobovať vážne problémy napríklad aj v oblastiach s malým prirodzeným seizmickým zaťažením. Rozumieme ňou otrasy vyvolané indukovanou seizmicitou alebo umelým zdrojom, ako sú: stroje, ťažká doprava, cestná alebo železničná doprava, údery ťažkých mechanizmov, kostolné zvony, banícke otrasy a otrasy vznikajúce pri odstreloch. Proti účinkom tejto technickej seizmicity majú najnižšiu odolnosť murované stavby. Článok sa zaoberá problematikou vzniku trhlín v murive v dôsledku technickej seizmicity a uvádza konštrukčné zásady, ktoré možno uplatniť pri rekonštrukcii objektov.
Drevo a materiály na báze dreva sa stále využívajú nielen pri zariaďovaní interiéru, výrobe nábytku a bytových doplnkov, ale aj pri zhotovovaní obkladov. Nie je dôležité, či ide o drevostavbu, alebo murovaný dom – vhodne zhotoveným obkladom sa dá výrazne zmeniť prostredie interiéru. Podmienkou je správna voľba druhu obkladu, jeho materiálu, použitej povrchovej úpravy, ako aj montáž podľa technologického postupu.
