drevodom

Rodinný dom – moderná drevostavba, ktorá vyrástla v drsnej a súčasne očarujúcej lokalite Jizerských hôr s príznačným názvom Peklo, je bravúrnym príkladom, ako zmeniť náročné terénne daností pozemku na nezameniteľnú pridanú hodnotu bývania v lone prírody.

Kombinácia rodinného domu a pracovného priestoru nie je v dnešnom svete veľmi obvyklá. Sú však povolania, pre ktoré môže byť takéto riešenie celkom príhodné.

Minimalistická drevená stavba napriek svojej jednoduchosti nepôsobí chladne. Práve naopak – do mrazivého prostredia rakúskych Álp prináša hrejivú atmosféru domova.

Ide o jednoduchý prízemný dom s pôdorysom v tvare písmena L, ktorého ramená sa otvárajú smerom do záhrady. Zastrešené sú pultovou strechou s presahmi, ktorá je pretiahnutá aj nad terasu a stanovište pre autá. V týchto miestach je strecha podporovaná mohutnými stĺpmi – organickými kmeňmi stromov.

Na stiesnenom opustenom pozemku pri potoku s vodopádom vznikol nezvyčajný dom. Vznáša sa na betónových stĺpoch nad vodou a za slnkom sa otáča terasami a veľkými okennými tabuľami. Pod sebou má voľnú plochu a hore strešnú záhradu. Drevený objekt v tvare horizontálneho kvádra dosahuje rozmery 19 × 7 × 4 m..

Keď sa niekto zamiluje do tradičnej alpskej krajiny, neostáva mu nič iné, len si vybrať správny zrub, ktorý by mu poslúžil ako ochrana proti nepriazni počasia. Staré zruby či stodoly však už dávno neplnia len príležitostnú ochrannú funkciu. Postupne sa menia na útulné celoročne obývateľné domy.

Mladí architekti z libereckého ateliéru Mjölk sa rozhodli prijať výzvu investora na stavbu domu z dreva za nie viac ako milión českých korún – čo predstavuje cenu menšieho panelákového bytu, ktorý investor predtým predal.

O súčasnom dopyte investorov po drevostavbách a o podrobnostiach projektu domu so zelenou čapicou sme sa porozprávali s jeho autorkou Ing. arch. Janou Dedecius Martochovou, ktorá nám veľmi ochotne rozpovedala príbeh svojej prvej realizácie.

Dom pre pár drevárov nemohla byť nič iné ako drevostavba. V prípade projektu Drevodom v Lučatíne sa použil švajčiarsky systém, ktorý tvoria tehly z masívneho smrekového dreva. Tehly možno plniť rôznou izoláciou.

Rodinný dom nemusí byť len drahou luxusnou záležitosťou, ktorú si môže dovoliť niekoľko vyvolených. Ak sa zvolí správny koncept a nepreženie sa to s výberom príliš drahých materiálov, môže si komfort, ktorý bývanie v rodinnom dome so sebou prináša, užiť aj bežný smrteľník.

Pred montážou veľkoplošných viacvrstvových panelov je veľmi dôležitá príprava základovej dosky. Je potrebné čo najpresnejšie rozmerať základovú dosku a pozície jednotlivých stien, a to z dôvodu hladkého priebehu montáže a napojenia jednotlivých panelov. Pred montážou by sa mali skontrolovať dĺžky uhlopriečok. Podľa výkresovej dokumentácie sa rozmiestnia montážne kotvy – na jeden panel so šírkou 2,5 m pripadajú približne dve kotvy, ktoré sa umiestňujú približne 20 cm od krajov.

Chcete vedieť, ako sa navrhuje, stavia a funguje mobilný drevodom? Je reálne ho postaviť za 15 tisíc eur? Môže v ňom žiť štvorčlenná rodina? Druhá TUTOVKA bude o architektúre, no nielen pre architektov...

Architekt Ivan Jarina je zástancom tzv. „slow architecture“ – teda prístupu, keď klient v spolupráci s architektom hľadajú priestor pre svoju tvorivosť. Je to zážitok spoločného vytvárania jedinečného priestoru na mieru, ktorý sa premietol aj do drevostavby rodinného domu v obci Zálesie.

Výstavba energeticky pasívneho drevodomu v Brodne sa začala netradične na jeseň v roku 2010 a stavalo sa i počas zimných mesiacov. Už jeden a pol roka sa v ňom komfortne býva. Zaujímali ma investičné náklady a návratnosť investícií. No pri rozhovore s autorom projektu architektom Björnom Kierulfom ma viac upútala budúcnosť a udržateľnosť projektu. Po prelistovaní smernice 2010/31/EU, v ktorej sa hovorí o znižovaní spotreby energie, nikto nebude ľutovať investície do projektov v pasívnom štandarde.

Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Spôsob spájania jednotlivých prvkov závisí od výrobnej a montážnej technológie, veľkosti zaťaženia konštrukcie i jednotlivých spojov.