drevostavba

Rodinný dom Mšeno je dôkazom toho, že stavať možno na takmer akomkoľvek pozemku. Stačí len nájsť správne riešenie. Ako sa to podarilo architektom Jánovi Stemplovi a Janovi Jakubovi Tesařovi, posúďte sami.

Medzi európske krajiny, ktoré sú známe silnou tradíciou stavania z dreva, patrí bez pochýb aj Švajčiarsko. Priznanie švajčiarskeho architekta Pascala Flammera, že pri projekte domu prezývaného Stöckli sa po prvý raz dostal do kontaktu s drevostavbou, znie preto takmer neuveriteľne. V skutočnosti je neuveriteľný a pôsobivý aj spôsob, akým dokázal architekt pri vytvorení stavby využiť danosti a prednosti pomerne nového moderného materiálu – masívnych drevených panelov z krížom lepeného dreva.

Dodatočné rozšírenie stavby z 19. storočia od 6a Architects našlo ten správny spôsob, ako prepojiť dva objekty. Na úrovni časovej aj výškovej. A hlavnou inšpiráciou sa stal strom uprostred záhrady.

Tradičná stodola v slovinskej dedinke Bohinjska Bistrica sa stala terčom architektonického štúdia OFIS, ktorého architekti zmenili interiér na priestranné obydlie. Zatiaľ čo vonkajší tmavý plášť stodoly ostal nedotknutý, vnútorné priestory boli kontrastne obalené do svetlého smrekového dreva. Rekonštrukciu realizovali s ohľadom na zachovanie pôvodnej architektúry. Stodola tak naďalej zapadá do okolitej dedinskej zástavby.

Krásne prostredie pri jazere Femunden poskytlo dôvod na obnovu dvoch pôvodných malých zrubov, ako aj na ďalšiu prístavbu. Nielen spoločné zastrešenie spojilo všetky tri časti dohromady – tri zruby zjednotil jeden jasný architektonický zámer.

Hoci všetky cesty vedú do Ríma, príkladná ukážka malej pôsobivej drevostavby stojí v inom talianskom meste – Brescia. Keďže drevo má dnes v stavebníctve hlavne estetickú úlohu, je príjemné sledovať, ako sa konštrukčne opäť vracia do popredia s novou technologickou úpravou vo forme panelov z krížom lepeného dreva X-LAM.

Verejné drevostavby pribúdajú na Slovensku veľmi pomaly. V lete minulého roka štatistiku vylepšil sympatický Penzión Vinohrady v Jasovej pri Nových Zámkoch. Okrem nesporných estetických a funkčných kvalít je príkladným príspevkom na tému udržateľnosti, ekologického uvažovania a zhodnocovania miestnych zdrojov.

Realizácia od Team Green Architects má všetko, o čom sa komukoľvek môže zdať počas pracovných dní v týždni. Dom sa nachádza v malom lesíku, s dvoma exteriérovými posedeniami a po zotmení možno priamo z kúpeľne pozorovať nočnú oblohu.

Južné Tirolsko je jednou zo známych turistických destinácií vďaka krásnej prírode a množstvu lyžiarskych stredísk. Táto oblasť je však charakteristická aj svojou architektúrou, ktorú reprezentujú tradičné drevené domy osadené v strmých svahoch vrchov talianskych Álp.

Nebýva zvykom, aby sa architekt zaoberal takým malým projektom, ako je záhradný domček. Je to takmer prekvapivé, pretože na tento druh stavby už existuje nespočetne veľa prefabrikovaných variantov. Pri pohľade na výslednú stavbu v Brne však každý rýchlo zabudne na klasické „perníkové“ chalúpky so sedlovou strechou a dekoratívnym rámom okolo okna.

O spätosti majiteľov rodinného domu v obci Tehov s prírodou vypovedá nielen použitý hlavný stavebný materiál – drevo, ale aj centrálna vodná plocha a vnútorné átriá s vysadenou zeleňou.

Architekt Ivan Jarina je zástancom tzv. „slow architecture“ – teda prístupu, keď klient v spolupráci s architektom hľadajú priestor pre svoju tvorivosť. Je to zážitok spoločného vytvárania jedinečného priestoru na mieru, ktorý sa premietol aj do drevostavby rodinného domu v obci Zálesie.

V srdci mesta Prince George v Kanade sa od októbra 2014 týči 30-metrová výšková budova, ktorá sa vďaka svojej celodrevenej konštrukcii zaradila medzi najvyššiu stavbu svojho druhu. Slúži ako centrum pre vývoj a presadzovanie nových drevených konštrukcií v rámci projektu Wood First, ktorý je zameraný na trvalú udržateľnosť tohto obnoviteľného zdroja.

Na konci ulice malej osady neďaleko Hradca Králové stojí víkendový dom, ktorý si majitelia postavili na relaxáciu a odpočinok od rušných ulíc mesta. Okolie, plné lúk, polí a lesov, vytvára takejto stavbe ideálne podmienky.

Architektovi Pavlovi Horákovi z architektonického štúdia Prodesi sme položili niekoľko otázok o projektovaní a realizácii drevostavby v Jizerských horách, ktorá zapadla do okolitej krajiny.