Jadro sendvičových panelov zlepených z konštrukčných dosiek na bázy dreva tvorí expandovaný polystyrén, v role tepelnej izolácie. V kombinácii s kontaktným tepelnoizolačným systémom a interiérovou sadrokartónovou doskou ide o systém, ktorý spĺňa požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií na realizáciu nízkoenergetických a pasívnych domov.
Použitím veľkých elementov v masívnej výstavbe vzniká iba málo spojov. Tieto sa podľa spájaných prvkov delia na spoje stena – stena, stena – základ, stena – strop a strop – strop. Spoje sa zväčša realizujú mechanickými spojovacími prostriedkami.
Medzi základné vlastnosti tepelne spracovaného dreva – smrekového termodreva – patrí trvanlivosť, rozmerová stabilita a ekologická neškodnosť. Najnovšie je v ponuke až do šírky profilu 218 mm. Na slovenský trh ho ako jediná prináša spoločnosť RM drevo, a to štandardne ošetrené základným UV náterom na zachovanie pôvodného zafarbenia.
Krížom lepené drevo (čes. křížem lepené dřevo, nem. BSP – Brettsperrholz, angl. CLT – Cross Laminated Timber, obchodný názov v niektorých krajinách X-LAM) je materiál, ktorý sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti stane najvýznamnejším výrobkom používaným v masívnych drevených konštrukciách, v bytovej výstavbe a viacpodlažnej výstavbe.
Aj individuálnu drevostavbu možno navrhnúť a postaviť rýchlo, za dostupnú cenu, a to použitím systémového konštrukčného riešenia.
Drevostavba je charakteristická nosnou konštrukciou zhotovenou predovšetkým z dreva a z materiálov na báze dreva. Medzi drevostavby tak možno zaradiť nielen budovy, ale aj halové stavby, lávky, mosty, veže a podobne.
Na Slovensku sa budujú celodrevené konštrukcie na báze dreva alebo kombinované (napríklad prízemie murované, poschodie na báze dreva). Zrubové domy sa okrem toho líšia aj použitým materiálom a konštrukčným systémom.
Drevené stavby sú súčasťou života ľudí už niekoľko storočí. V minulosti zruby sprevádzali človeka ako všedné obydlie určené na každodenný život, pričom dnes sa v takejto úlohe vyskytujú len zriedka. Najčastejšie sa v súčasnosti realizujú ako rekreačné a relaxačné objekty (chaty), no tiež ako reštauračné zariadenia (salaše), motoresty či administratívne budovy.
Nadchádzajúca zimná sezóna bude premiérová pre nový zimný štadión v českom Jičíne. Investorom neobvyklej stavby s unikátnou konštrukciou z drevených lepených nosníkov je mesto Jičín a generálnym dodávateľom spoločnosť VCES, a. s. Drevenú konštrukciu realizovala trutnovská spoločnosť KASPER CZ.
Cieľom stavebno-technického prieskumu dreveného krovu meštianskeho domu v meste Albrechtice neďaleko Krnova bolo detailné vyhodnotenie aktuálneho stavu, určenia porúch a kvantifikovania poškodenia drevených prvkov v krove. Na základe prieskumu, ktorý sa vykonal zmyslovými a prístrojovými metódami, sa následne navrhol spôsob sanácie krovu.
Množstvo spotrebovaného paliva na vykurovanie priamo súvisí s mierou tepelných strát cez obalový plášť budovy. Mieru tepelných strát ovplyvňuje úroveň tepelnej ochrany budovy. Tá je závislá od splnenia požiadaviek normatívnych predpisov pri návrhu a kvality realizácie obalových konštrukcií.
Drevené konštrukcie umiestnené vo vonkajšom prostredí sú exponované degradačným vplyvom atmosférických a biotických činiteľov. Vzhľadom na nedostatočnú prirodzenú trvanlivosť dreva treba jednotlivé prvky na predĺženie ich životnosti chemicky ošetrovať. V praxi sa využíva impregnácia ochrannými prostriedkami a povrchová úprava náterovými látkami.
Krovy chalúp bývajú poškodené predovšetkým v dôsledku dlhodobého zatekania cez krytinu, ktoré spôsobuje rozvoj hubovej infekcie v dreve a napadnutie slabšieho dreva drevokazným hmyzom. Najčastejším miestom poškodenia krovov býva jednak vrcholový spoj krokiev, jednak nábeh k odkvapu. Rizikovými miestami sú aj úžľabia a komínové priestupy.
Výstavba rodinných alebo viacpodlažných bytových domov z dreva je čoraz častejšia už aj na Slovensku a v Čechách. Konštrukčné systémy drevených obytných budov tvoria tzv. ľahké skelety, ktoré vychádzajú najmä z anglosaských typov – fošňových skeletov. Dnešné ťažké drevené skelety (TDS) sa navrhujú na podobných princípoch ako oceľové skelety a sledujú a vyvíjajú sa na mnohých výskumných pracoviskách v rôznych štátoch. Vo svete prebieha rozsiahly výskum zameraný na využitie tzv. ťažkých skeletov pre dvoj- až päťpodlažné budovy, ktoré možno navrhovať s ohľadom na protipožiarnu ochranu. Vzhľadom na nutnosť spájania drevených prvkov vo vodorovnej a zvislej polohe sa ťažisko výskumu sústreďuje najmä na rámový styk týchto prvkov, ktorý umožňuje aspoň čiastočný prenos ohybových momentov.
Životnosť drevených stavieb a konštrukcií je relatívna veličina . Avšak ani ten najprepracovanejší návrh drevenej konštrukcie nemusí vždy zabrániť vytváraniu porúch na nej. Môže však minimalizovať riziko ich výskytu. Vplyv jednotlivých detailov konštrukcie na životnosť a spoľahlivosť možno prirovnať k pevnosti reťaze – každá reťaz je taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok.
