drevostavba

Aj individuálnu drevostavbu možno navrhnúť a postaviť rýchlo, za dostupnú cenu, a to použitím systémového konštrukčného riešenia.

Drevostavba je charakteristická nosnou konštrukciou zhotovenou predovšetkým z dreva a z materiálov na báze dreva. Medzi drevostavby tak možno zaradiť nielen budovy, ale aj halové stavby, lávky, mosty, veže a podobne.

Na Slovensku sa budujú celodrevené konštrukcie na báze dreva alebo kombinované (napríklad prízemie murované, poschodie na báze dreva). Zrubové domy sa okrem toho líšia aj použitým materiálom a konštrukčným systémom.

Drevené stavby sú súčasťou života ľudí už niekoľko storočí. V minulosti zruby sprevádzali človeka ako všedné obydlie určené na každodenný život, pričom dnes sa v takejto úlohe vyskytujú len zriedka. Najčastejšie sa v súčasnosti realizujú ako rekreačné a relaxačné objekty (chaty), no tiež ako reštauračné zariadenia (salaše), motoresty či administratívne budovy.

Nadchádzajúca zimná sezóna bude premiérová pre nový zimný štadión v českom Jičíne. Investorom neobvyklej stavby s unikátnou konštrukciou z drevených lepených nosníkov je mesto Jičín a generálnym dodávateľom spoločnosť VCES, a. s. Drevenú konštrukciu realizovala trutnovská spoločnosť KASPER CZ.

Cieľom stavebno-technického prieskumu dreveného krovu meštianskeho domu v meste Albrechtice neďaleko Krnova bolo detailné vyhodnotenie aktuálneho stavu, určenia porúch a kvantifikovania poškodenia drevených prvkov v krove. Na základe prieskumu, ktorý sa vykonal zmyslovými a prístrojovými metódami, sa následne navrhol spôsob sanácie krovu.

Množstvo spotrebovaného paliva na vykurovanie priamo súvisí s mierou tepelných strát cez obalový plášť budovy. Mieru tepelných strát ovplyvňuje úroveň tepelnej ochrany budovy. Tá je závislá od splnenia požiadaviek normatívnych predpisov pri návrhu a kvality realizácie obalových konštrukcií.

Drevené konštrukcie umiestnené vo vonkajšom prostredí sú exponované degradačným vplyvom atmosférických a biotických činiteľov. Vzhľadom na nedostatočnú prirodzenú trvanlivosť dreva treba jednotlivé prvky na predĺženie ich životnosti chemicky ošetrovať. V praxi sa využíva impregnácia ochrannými prostriedkami a povrchová úprava náterovými látkami.

Krovy chalúp bývajú poškodené predovšetkým v dôsledku dlhodobého zatekania cez krytinu, ktoré spôsobuje rozvoj hubovej infekcie v dreve a napadnutie slabšieho dreva drevokazným hmyzom. Najčastejším miestom poškodenia krovov býva jednak vrcholový spoj krokiev, jednak nábeh k odkvapu. Rizikovými miestami sú aj úžľabia a komínové priestupy.

Výstavba rodinných alebo viacpodlažných bytových domov z dreva je čoraz častejšia už aj na Slovensku a v Čechách. Konštrukčné systémy drevených obytných budov tvoria tzv. ľahké skelety, ktoré vychádzajú najmä z anglosaských typov – fošňových skeletov. Dnešné ťažké drevené skelety (TDS) sa navrhujú na podobných princípoch ako oceľové skelety a sledujú a vyvíjajú sa na mnohých výskumných pracoviskách v rôznych štátoch. Vo svete prebieha rozsiahly výskum zameraný na využitie tzv. ťažkých skeletov pre dvoj- až päťpodlažné budovy, ktoré možno navrhovať s ohľadom na protipožiarnu ochranu. Vzhľadom na nutnosť spájania drevených prvkov vo vodorovnej a zvislej polohe sa ťažisko výskumu sústreďuje najmä na rámový styk týchto prvkov, ktorý umožňuje aspoň čiastočný prenos ohybových momentov.

Životnosť drevených stavieb a konštrukcií je relatívna veličina . Avšak ani ten najprepracovanejší návrh drevenej konštrukcie nemusí vždy zabrániť vytváraniu porúch na nej. Môže však minimalizovať riziko ich výskytu. Vplyv jednotlivých detailov konštrukcie na životnosť a spoľahlivosť možno prirovnať k pevnosti reťaze – každá reťaz je taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok.

Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.

Stavanie z dreva nabralo vysoké obrátky najmä u našich západných susedov – a treba povedať, že na to majú niekoľko dobrých dôvodov. Aj u nás drevených domov utešene pribúda a je zrejme len otázkou času, kedy tento stavebný materiál ohlási aj na Slovensku návrat vo veľkom štýle. Dá sa pritom predpokladať, že viac než z vlastnej tradície dreveníc budeme čerpať z čerstvých skúseností staviteľov energeticky úsporných domov v západnej a strednej Európe.

Firma HAAS Fertigbau patrí svojím zameraním k firmám, ktoré dávajú víziám o ideálnom bývaní reálne kontúry. Majiteľ firmy pán Xaver Haas si zakladá na korektnom vzťahu so zákazníkmi, zamestnancami a obchodnými partnermi, ako aj na vytváraní spoločenských hodnôt. Realizácia stavieb na báze dreva k ich vytáraniu bezpochyby prispieva. Čo všetko stojí za výsledným produktom – rodinným alebo bytovým domom, objektom na báze dreva na priemyselné alebo poľnohospodárske účely – nám ozrejmil konateľ pre Slovensko Ing. Ladislav Kameník.

Pri realizácii moderných drevostavieb sa rovnako ako pri historických drevostavbách kladú najvyššie požiadavky na obvodový plášť budovy. Jednou z podmienok dlhodobej životnosti drevostavieb je dostatočná ochrana drevenej konštrukcie proti nadmernej vlhkosti a účinkom vody. S ochranou stavebného diela, respektíve jeho obvodového plášťa proti vlhkosti úzko súvisí okrem pôsobenia zrážok (dážď, sneh) a zabudovanej stavebnej vlhkosti aj problematika difúzie vodných pár a konvekcia – prenos vlhkosti prúdením.