Nájomné bývanie môže podporiť mobilitu za prácou. Rovnako jej môže pomôcť aj možnosť dôchodkových správcovských spoločností (DSS) investovať financie z druhého piliera do infraštruktúrnych projektov, pričom jednou z oblastí je napríklad výstavba bytov. Uviedla to prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová.
Do financovania výstavby štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku môžu „natiecť“ ďalšie peniaze. Má to umožniť zákon o investíciách majetku v 2. pilieri do infraštruktúrnych projektov a schválenie investičnej zmluvy so Slovak Affordable Living SICAV so sídlom v Lichtenštajnsku, ktorý je subjektom kolektívneho investovania.
Transakčná daň, ktorá začala platiť 1. apríla 2025, môže skomplikovať podnikanie stavebnému sektoru, kde je v porovnaní s inými odvetviami vysoký počet transakcií. Developeri by však mali tento tlak ustáť.
Atmosféra neistoty podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dolieha opäť aj na našu ekonomiku a obchodné vojny ohrozujú prácu tisícov ľudí. Občania a firmy sa aktívne zaujímajú o konsolidačné opatrenia vlády a neistota, ktorá z nich vyplýva, tlmí aj súkromné investície. Investície by mal v najbližšom čase „potiahnuť“ štát prostredníctvom peňazí z EÚ, najmä z plánu obnovy.
Po roku 2010 sa európsky realitný trh pomaly zotavoval z globálnej finančnej krízy, pričom čelil neistote a zvýšenej opatrnosti zo strany kupujúcich aj developerov. Ako sa situácia vyvíjala v posledných rokoch a čo to znamená pre trh s nehnuteľnosťami na Slovensku?
Banky na Slovensku aj počas problémov s katastrom nehnuteľností pokračujú v prijímaní a spracovaní žiadostí o hypotéky. Možnosť ich čerpania je však naďalej obmedzená, kým katastrálny systém nezačne fungovať naplno.
Štandardne môžeme prefinancovať 50 % z nákladov projektu, ale ak ide o zelené investície a projekty, tak dokážeme ísť do výšky 75 %, hovorí vedúca zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku.
Nesmúťme, ak sadzby na dlhodobých úveroch výraznejšie neklesnú. Je to totiž tiež znak toho, že si to ekonomika môže dovoliť.
Inflácia na spotrebiteľskom trhu tovarov a služieb začiatkom roka 2022 presiahla 8 %. Porovnateľne vysokú úroveň mala naposledy v období vstupu Slovenska do Európskej únie v polovici roka 2004.
Logistiku a sklady ťahajú internetové nákupy, ostatné línie sa z hlbokého pádu preberajú pomalšie.
V roku 2021 by mohli investície nominálne rásť o 5,4 %, kým vlani klesli o 11,4 %, a to najmä tie súkromné.
HDP by mohol v roku 2021 rásť o 4,6 % po prepade vlani o 4,8 % v dôsledku globálnej pandémie.
