energetická efektívnosť budov

Na prípravu teplej vody možno ako doplnkový zdroj energie použiť solárne panely. Pri využití tejto technológie závisí získaná energia priamo od slnečného svitu. Oplatí sa vôbec v našich podmienkach do solárneho ohrevu investovať?

Svet, v ktorom domy vyrábajú celoročne toľko energie, že nielenže pokryjú svoju spotrebu, ale prebytkami lokálne pomáhajú aj okolitým budovám a elektrickú sieť používajú len ako záložný zdroj. Zároveň minimalizujú spotrebu pitnej vody a bez toho, aby znižovali bežný životný štandard, maximálne využívajú dažďovú vodu. Toto všetko bolo témou študentskej architektonickej súťaže Český ostrovný dom. Predstavujeme vám víťazný projekt, za ktorým stoja študenti Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Článok zhŕňa doterajší vývoj zaskleného kvapalinového fotovolticko-tepelného (FVT) kolektora, ktorý prebieha v laboratóriách UCEEB ČVUT. Predstavuje koncepciu kolektora, ktorý kombinuje produkciu elektrickej a tepelnej energie a uvádza jeho hlavné parametre na základe testovania vzoriek solárnych kolektorov. Pri jednej z možných aplikácií zasklených solárnych FVT kolektorov sa realizuje aj analýza prínosov a porovnanie s konvenčnou solárnou technológiou.

V procese zlepšovania energetickej efektívnosti budov sú odbornej verejnosti známe tri míľniky, a to 1. január 2013, 1. január 2016 a 1. január 2021. V súvislosti s týmito termínmi sa postupne sprísňujú požiadavky na kvalitu stavebných konštrukcií, ktoré tvoria obálku budovy, a na kvalitu systémov na úpravu vnútorného prostredia budov. V našom príspevku sa pokúsime na konkrétnych príkladoch rôznych typov budov demonštrovať nielen energetický, ale najmä ekonomický vplyv zavádzania nových požiadaviek na investorov. 

Na zabezpečenie maximálnej energetickej účinnosti, zníženie energetických nákladov na minimum a splnenie vysokých požiadaviek na hygienu prípravy teplej vody sa v krajinách EÚ čoraz častejšie navrhujú vysokoefektívne systémy z obnoviteľných zdrojov tepla. Jeden z nich predstavuje aj príprava teplej vody a vykurovanie prostredníctvom stratifikácie v akumulačných zásobníkoch. 

Administratívna budova Digital Park I. získala ako vôbec prvá budova svojej kategórie v strednej a východnej Európe certifikát najvyššej úrovne LEED Platinum. „Zelený tím“ spoločnosti Arcadis zodpovedný za jej certifikáciu približuje jej priebeh.

Tepelný režim vykurovacieho systému by sa mal zhodovať s tepelným režimom stavby. Základnou úlohou každého vykurovacieho systému je zabezpečiť tepelnú pohodu vo všetkých prevádzkových podmienkach. Hlavným predpokladom je správny návrh jednotlivých častí systému, dôležitú úlohu zohráva aj voľba stratégie regulácie tepelného výkonu a jednotlivých členov regulačného obvodu. 

Stavebnými úpravami bytových domov možno značne znížiť potrebu tepla na vykurovanie. V súvislosti s týmito úpravami sa však nevenuje dostatočná pozornosť hydraulike tepelných sietí v sústavách centralizovaného zásobovania teplom (SCZT), dôsledkom čoho je nerovnomerná dodávka tepla do bytových a nebytových budov. 

Program Budovy 2050 – Správa o stave budov na Slovensku predstavila v júni tohto roku platforma Budovy pre budúcnosť. Program predstavuje návrh najdôležitejších zmien, ktoré by mohli z budov – dnes nevyužitého zdroja rozvoja Slovenska – urobiť základ jeho prosperity a bezpečnosti a zdravia a produktivity jeho obyvateľov. V tomto článku si dovolíme priblížiť základné myšlienky dokumentu.

Administratívna budova spoločnosti Fenix Group, a. s., bola uvedená do prevádzky v roku 2016. Budova postavená v štandarde nZEB využíva hybridný fotovoltický systém s batériovým úložiskom energie. Cieľom bolo postaviť budovu, ktorá bude nielen úsporná a energeticky maximálne sebestačná, ale bude schopná aj rôznej experimentálnej prevádzky, ktorá poslúži na overenie inovatívnych konceptov v oblasti inteligentnej energetiky a kvality vnútorného prostredia (bližšie informácie sme priniesli v TZB Haustechnik č. 3/2017). Čo teda ukazujú výsledky po ročnej prevádzke?

Smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov (Directive 2010/31/EU) požaduje, aby všetky nové budovy postavené po roku 2020 spĺňali štandard budov s takmer nulovou potrebou energie. Z pohľadu zabezpečenia tepelnej pohody vykurovaním to znamená znížiť tepelné straty prechodom cez teplovýmenný obal budovy a vetraním a následne pokryť zostávajúce malé množstvo energie najmä „zelenou“ energiou z obnoviteľných zdrojov.

Vyšší podiel využitia fotovoltiky vytvára predpoklad dosahovania vysokých úrovní energetickej hospodárnosti budov. Významným faktorom pri snahe o zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov je schopnosť integrovať moderné technológie na výrobu energie do celkovej koncepcie energetického technologického vybavenia budov. 

Štatistiky tvrdia, že budovy spotrebujú až 40 % energie minutej v Európskej únii, a tak sa úspora energií v stavebníctve stáva témou, ktorá čoraz viac začína hýbať aj Slovenskom. Pri energetickej efektívnosti budovy nachádza uplatnenie facility management, na ktorý sme sa snažili pozrieť z výšky bežného života, ale aj z nadhľadu dronov, čiže niekoľkých desiatok metrov nad zemou.