energetické úspory

S platnosťou od 1. januára 2018 sa podľa európskeho (EÚ) nariadenia č. 2016/2281 (ENER časť 21) stanovujú minimálne požiadavky na energetickú účinnosť tepelných čerpadiel a klimatizačných jednotiek vrátane rooftopov, VRF jednotiek, chladičov a fancoilov. Cieľom článku je objasniť nové požiadavky tohto dokumentu na energetickú účinnosť chladičov. Počas roka sa budú distribuovať samostatné dokumenty pre rooftopy, VRF jednotky a fancoily.

V sakrálnych a historických budovách sú možnosti vykurovania väčšinou veľmi obmedzené. Správcovia tohto typu budov narážajú na mnohé prekážky. Aj tu sa však dostávajú k slovu nové technológie.

Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Príspevok je zameraný na analýzu ekonomickej efektívnosti využívania energie vetra v energetickom hospodárstve budov. Obnoviteľné zdroje energie sú síce lacné – z hľadiska získavania primárnej energie –, na druhej strane sú náročné na technické zabezpečenie svojho využívania. Druhým nedostatkom je nepredvídateľnosť (malá predvídateľnosť) ich pôsobenia. Nestabilita dodávok energie z obnoviteľných zdrojov môže byť veľkou prekážkou ich použitia, no aktívne „zdieľanie“ energie a jej produkcie môžu priniesť veľký efekt.

Na okraji Nordeifelu si splnil herec Thomas M. Held, známy okrem iného z nemeckého komediálneho televízneho seriálu Sechserpacks a telenovely Lena – Liebe meines Lebens, dva sny – bývanie na samote a energetickú sebestačnosť. Na pozemku 180-ročného sedliackeho statku sa nachádza budova ponúkajúca 140 m2 obytnej plochy, hostinec s plochou 70 m2 a stajňa. Statok sa nachádza na samote, kde môžete podľa slov Thomasa Maximiliana Helda o sieťach mobilných operátorov len snívať. 

Projekt s využitím tepelných čerpadiel, solárneho systému a kondenzačného kotla inšpirovaný globálnou filozofiou energetickej sebestačnosti. Takýmto spôsobom sa talianska obec San Sossio Baronia rozhodla zrenovovať miestnu materskú školu. Vykurovanie a príprava teplej vody fungujú v celej budove vďaka synergii rôznych zdrojov energie.

Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?

Aké sú možnosti a rozsah energetických úspor v bytovom dome s ohľadom na rozhodovanie vlastníkov o rozsahu obnovy a o výške investícií? 

Žijeme v čase klimatických zmien, ktoré sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia (sucho, prívaly dažďových či snehových zrážok). Zároveň dochádza k značnej urbanizácii a iným záťažiam životného prostredia, ktoré tieto zmeny a ich dôsledky výrazne ovplyvňujú. Je jasné, a civilizovaný svet sa tým už niekoľko desiatok rokov zaoberá, že treba zmeniť prístup, okrem iného aj k hospodáreniu s vodou a energiou v oblasti ZTI. 

Na prípravu teplej vody možno ako doplnkový zdroj energie použiť solárne panely. Pri využití tejto technológie závisí získaná energia priamo od slnečného svitu. Oplatí sa vôbec v našich podmienkach do solárneho ohrevu investovať?

Svet, v ktorom domy vyrábajú celoročne toľko energie, že nielenže pokryjú svoju spotrebu, ale prebytkami lokálne pomáhajú aj okolitým budovám a elektrickú sieť používajú len ako záložný zdroj. Zároveň minimalizujú spotrebu pitnej vody a bez toho, aby znižovali bežný životný štandard, maximálne využívajú dažďovú vodu. Toto všetko bolo témou študentskej architektonickej súťaže Český ostrovný dom. Predstavujeme vám víťazný projekt, za ktorým stoja študenti Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

V procese zlepšovania energetickej efektívnosti budov sú odbornej verejnosti známe tri míľniky, a to 1. január 2013, 1. január 2016 a 1. január 2021. V súvislosti s týmito termínmi sa postupne sprísňujú požiadavky na kvalitu stavebných konštrukcií, ktoré tvoria obálku budovy, a na kvalitu systémov na úpravu vnútorného prostredia budov. V našom príspevku sa pokúsime na konkrétnych príkladoch rôznych typov budov demonštrovať nielen energetický, ale najmä ekonomický vplyv zavádzania nových požiadaviek na investorov. 

Na zabezpečenie maximálnej energetickej účinnosti, zníženie energetických nákladov na minimum a splnenie vysokých požiadaviek na hygienu prípravy teplej vody sa v krajinách EÚ čoraz častejšie navrhujú vysokoefektívne systémy z obnoviteľných zdrojov tepla. Jeden z nich predstavuje aj príprava teplej vody a vykurovanie prostredníctvom stratifikácie v akumulačných zásobníkoch. 

Administratívna budova Digital Park I. získala ako vôbec prvá budova svojej kategórie v strednej a východnej Európe certifikát najvyššej úrovne LEED Platinum. „Zelený tím“ spoločnosti Arcadis zodpovedný za jej certifikáciu približuje jej priebeh.

Tepelný režim vykurovacieho systému by sa mal zhodovať s tepelným režimom stavby. Základnou úlohou každého vykurovacieho systému je zabezpečiť tepelnú pohodu vo všetkých prevádzkových podmienkach. Hlavným predpokladom je správny návrh jednotlivých častí systému, dôležitú úlohu zohráva aj voľba stratégie regulácie tepelného výkonu a jednotlivých členov regulačného obvodu.