Energia sa stala nevyhnutnou súčasťou nášho života. Zároveň však máme veľmi nejasnú predstavu o energii ako takej, o jej „výrobe“, ako aj o opodstatnenosti jej spotreby. Koľko energie musíme najprv minúť, aby sme dokázali vyrobiť 1 kWh elektrickej či tepelnej energie? Aké energetické nosiče sú technicky využiteľné?
Spoločnosť Kingspan je svetovou jednotkou v oblasti výroby vysokoúčinných izolácií, stavebných materiálov a solárnych integrovaných opláštení budov. Dodávame vysokoúčinné, nízkonákladové a nízkoemisné stavebné riešenia v mnohých oblastiach trhu. Izolačné materiály Kingspan z radov Kooltherm, Optim-R a Quadcore predstavujú energeticky najúčinnejšie formy izolácie pre rôzne typy stavebných konštrukcií.
Spoločnosť SAMSON COMPANY je výhradný zástupca GENEBRE pre Slovenskú republiku a predajca produktov GENERAL FITTINGS v Slovenskej republike.
Výsledkom medzinárodného projektu BUILD UPON je 46 odporúčaní, z ktorých sa vybralo desať najdôležitejších. Prostredníctvom nich možno dosiahnuť rýchlejšiu obnovu budov a vytýčené ciele na zmiernenie klimatických zmien.
Kúpeľ v 200-litrovej vani či sprchovanie s „úspornou“ sprchovou hlavicou zabezpečí hygienickú čistotu nášho tela, no pri fatálne rôznej energetickej spotrebe. Výmenou starého teplovodného plynového kotla za kondenzačný ušetríme max. 15 % energie, výmenou spôsobu umývania až 95 %. Zvýšenie účinnosti a efektivity ohrevu vody je oproti zvýšeniu efektívnosti jej využívania zanedbateľné. Koľko energie skutočne míňame na ohrev vody a koľko míňať musíme?
Vzorový dom v obci Vysoká pri Morave neďaleko Bratislavy by sa mal stať základnou jednotkou budúcej ekodediny. Pri jeho výstavbe sa zohľadnili skúsenosti s výstavbou pasívnych domov u nás a zároveň sa na dosiahnutie efektívnej výstavby, a tým aj konkurenčnej ceny v porovnaní so štandardnou výstavbou použili aj niektoré úplné novinky.
Pri navrhovaní budov je potrebná elementárna analýza všetkých faktorov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť. Jedným z nich je aj pomer transparentných konštrukcií a netransparentných konštrukcií. V článku sa venujeme analýze vplyvu pomeru transparentných konštrukcií a netransparentných konštrukcií na potrebu tepla na vykurovanie a chladenie na základe analýzy rodinného domu.
Článok vznikol z podkladov záverečnej práce kurzu EUREM (European Energy Manager). Napriek všetkej snahe o zdokonalenie prevádzky a samotnej výroby tepla v spoločnosti MENERT – THERM možno predpokladať, že po detailnej analýze sa prejavia slabé stránky prevádzky a energetická náročnosť podniku sa bude dať znížiť. Výsledkom energetického auditu je preto návrh súborov opatrení, ktorých realizácia môže prispieť k významným energetickým aj finančným úsporám.
Na otázku uvedenú v podnadpise tohto článku prvýkrát odpovedá štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy. Sto mil. eur investovaných do obnovy prinesie podľa štúdie dodatočný hrubý domáci produkt na úrovni 130 mil. eur, príjmy verejných financií vo výške 31,3 mil. eur a 3 500 pracovných miest.
Koncom minulého roka pribudlo v hlavnom meste vyše 22-tisíc štvorcových metrov administratívnej plochy. Projekt Rosum je realizovaný na princípoch trvalej udržateľnosti a má ambíciu získať hodnotenie Gold Level v certifikácii LEED.
Európska smernica o energetickej náročnosti budov definuje všeobecné požiadavky na výstavbu všetkých nových budov tak, aby spĺňali kritériá budov s takmer nulovou potrebou energie. Tieto požiadavky sú v Českej republike zakotvené v zákone č. 406/2000 Sb. o hospodaření energií a v nadväzujúcich vyhláškach (u nás ide o zákony č. 555/2005 Z. z. a č. 300/2012 Z. z. a vyhlášku č. 364/2012 Z. z.). Príspevok ukazuje na príklade rodinného domu, ako možno splniť kritériá budovy s takmer nulovou potrebou energie vhodnou kombináciou technických systémov.
Pri naštartovaní auta, zapínaní mikrovlnky či plynového sporáka, alebo aj pri každom spláchnutí toalety sa uvoľní do atmosféry oxid uhličitý. Stačí menej ako desať rokov na to, aby prebytok CO2 v atmosfére výraznou mierou prispel ku globálnemu otepľovaniu. Preto je namieste otázka, či si ľudstvo uvedomuje, koľko skleníkových plynov produkuje bývanie v globalizovaných domoch.
Viacerými článkami sa vinie téma trvalej udržateľnosti, na ktorú sa dívame z viacerých uhlov. Prinášame tak zaujímavý pohľad na obnovu budov a zároveň aj príklad rekonštrukcie budúcnosti z Bruselu, zhodnotenie vplyvu zavedenia štandardov NZEB na financie či zhodnotenie vhodných technických zariadení do takýchto budov.
Súčasný energetický systém pôsobí ako mohutná drenáž peňazí z regiónov a obmedzuje ich rozvoj. Nielen preto, že spotreba energie je zbytočne vysoká, ale aj preto, že regióny veľkú časť energie a palív importujú. Vzhľadom na vývoj zásob neobnoviteľných zdrojov a ich destabilizačný vplyv na klímu sa dá očakávať nelineárne zhoršovanie situácie. Regióny preto stoja pred výzvou zásadnej transformácie energetiky: potrebujú ju dostať pod vlastnú kontrolu, eliminovať plytvanie a vykryť optimalizovanú potrebu z lokálnych obnoviteľných zdrojov, rešpektujúc limity prostredia. Pilotnými iniciatívami na Slovensku v tomto smere by sa mohli stať zámery vybudovať centrá udržateľnej energetiky v najmenej rozvinutých okresoch.
Nie je to tak dávno, keď okolie domov pokrývalo všetky materiálové, potravinové aj energetické potreby užívateľov týchto domov. Tie boli v obkolesení záhrad, polí, lesov, vodných prameňov či riek. Objavenie a masívne využívanie fosílnych palív umožnilo prechod od bývania založeného na lokalizácii ku globalizovanému spôsobu bývania v domoch, kde sa materiály, potraviny a energie dodávajú aj z opačnej strany zemegule. Koľko energie si vyžadujú takéto globalizované domy?
