Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?
Žijeme v čase klimatických zmien, ktoré sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia (sucho, prívaly dažďových či snehových zrážok). Zároveň dochádza k značnej urbanizácii a iným záťažiam životného prostredia, ktoré tieto zmeny a ich dôsledky výrazne ovplyvňujú. Je jasné, a civilizovaný svet sa tým už niekoľko desiatok rokov zaoberá, že treba zmeniť prístup, okrem iného aj k hospodáreniu s vodou a energiou v oblasti ZTI.
Svet, v ktorom domy vyrábajú celoročne toľko energie, že nielenže pokryjú svoju spotrebu, ale prebytkami lokálne pomáhajú aj okolitým budovám a elektrickú sieť používajú len ako záložný zdroj. Zároveň minimalizujú spotrebu pitnej vody a bez toho, aby znižovali bežný životný štandard, maximálne využívajú dažďovú vodu. Toto všetko bolo témou študentskej architektonickej súťaže Český ostrovný dom. Predstavujeme vám víťazný projekt, za ktorým stoja študenti Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.
Od 23. marca je v predaji nové číslo časopisu TZB Haustechnik č. 1/2018, ktorého ústrednou témou je trvalá udržateľnosť. Hovorí sa o nej čoraz viac, čo všetko však môže znamenať vo vzťahu k využívaniu zdrojov a technike prostredia?
Bratislavská teplárenská, a.s. (BAT) ako najväčší výrobca a distribútor tepla v hlavnom meste prevádzkuje dve oddelené sústavy centralizovaného zásobovania tepla (SCZT), ktoré dodávajú teplo v bratislavských mestských častiach: Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves, Dúbravka.
V procese zlepšovania energetickej efektívnosti budov sú odbornej verejnosti známe tri míľniky, a to 1. január 2013, 1. január 2016 a 1. január 2021. V súvislosti s týmito termínmi sa postupne sprísňujú požiadavky na kvalitu stavebných konštrukcií, ktoré tvoria obálku budovy, a na kvalitu systémov na úpravu vnútorného prostredia budov. V našom príspevku sa pokúsime na konkrétnych príkladoch rôznych typov budov demonštrovať nielen energetický, ale najmä ekonomický vplyv zavádzania nových požiadaviek na investorov.
Energia sa stala nevyhnutnou súčasťou nášho života. Zároveň však máme veľmi nejasnú predstavu o energii ako takej, o jej „výrobe“, ako aj o opodstatnenosti jej spotreby. Koľko energie musíme najprv minúť, aby sme dokázali vyrobiť 1 kWh elektrickej či tepelnej energie? Aké energetické nosiče sú technicky využiteľné?
Spoločnosť Kingspan je svetovou jednotkou v oblasti výroby vysokoúčinných izolácií, stavebných materiálov a solárnych integrovaných opláštení budov. Dodávame vysokoúčinné, nízkonákladové a nízkoemisné stavebné riešenia v mnohých oblastiach trhu. Izolačné materiály Kingspan z radov Kooltherm, Optim-R a Quadcore predstavujú energeticky najúčinnejšie formy izolácie pre rôzne typy stavebných konštrukcií.
Spoločnosť SAMSON COMPANY je výhradný zástupca GENEBRE pre Slovenskú republiku a predajca produktov GENERAL FITTINGS v Slovenskej republike.
Výsledkom medzinárodného projektu BUILD UPON je 46 odporúčaní, z ktorých sa vybralo desať najdôležitejších. Prostredníctvom nich možno dosiahnuť rýchlejšiu obnovu budov a vytýčené ciele na zmiernenie klimatických zmien.
Kúpeľ v 200-litrovej vani či sprchovanie s „úspornou“ sprchovou hlavicou zabezpečí hygienickú čistotu nášho tela, no pri fatálne rôznej energetickej spotrebe. Výmenou starého teplovodného plynového kotla za kondenzačný ušetríme max. 15 % energie, výmenou spôsobu umývania až 95 %. Zvýšenie účinnosti a efektivity ohrevu vody je oproti zvýšeniu efektívnosti jej využívania zanedbateľné. Koľko energie skutočne míňame na ohrev vody a koľko míňať musíme?
Vzorový dom v obci Vysoká pri Morave neďaleko Bratislavy by sa mal stať základnou jednotkou budúcej ekodediny. Pri jeho výstavbe sa zohľadnili skúsenosti s výstavbou pasívnych domov u nás a zároveň sa na dosiahnutie efektívnej výstavby, a tým aj konkurenčnej ceny v porovnaní so štandardnou výstavbou použili aj niektoré úplné novinky.
Pri navrhovaní budov je potrebná elementárna analýza všetkých faktorov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť. Jedným z nich je aj pomer transparentných konštrukcií a netransparentných konštrukcií. V článku sa venujeme analýze vplyvu pomeru transparentných konštrukcií a netransparentných konštrukcií na potrebu tepla na vykurovanie a chladenie na základe analýzy rodinného domu.
Článok vznikol z podkladov záverečnej práce kurzu EUREM (European Energy Manager). Napriek všetkej snahe o zdokonalenie prevádzky a samotnej výroby tepla v spoločnosti MENERT – THERM možno predpokladať, že po detailnej analýze sa prejavia slabé stránky prevádzky a energetická náročnosť podniku sa bude dať znížiť. Výsledkom energetického auditu je preto návrh súborov opatrení, ktorých realizácia môže prispieť k významným energetickým aj finančným úsporám.
Na otázku uvedenú v podnadpise tohto článku prvýkrát odpovedá štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy. Sto mil. eur investovaných do obnovy prinesie podľa štúdie dodatočný hrubý domáci produkt na úrovni 130 mil. eur, príjmy verejných financií vo výške 31,3 mil. eur a 3 500 pracovných miest.
