energie

Požiadavky na nízku spotrebu energie sa kladú na mnohé výrobky a technológie. Najnovšie k nim pribudli už aj vzduchové filtre, ktoré sa budú označovať energetickým štítkom.

Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov určuje povinnosť znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020 a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na dosiahnutie tohto cieľa treba pristúpiť k rekonštrukcii starých budov, k výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a hlavne k zvýšeniu podielu OZE na zabezpečenie energie potrebnej najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody a v neposlednom rade aj na výrobu elektrickej energie.

Solárna energia sa v rodinných domoch využíva spravidla pomocou solárnych kolektorov, pričom akumulácia tepla sa rieši vodnými zásobníkmi tepla. Využitie solárnej energie však môže byť aj menej tradičné – pomocou energetickej strechy. Pri nej dochádza k dlhodobej akumulácii tepla v zemnom zásobníku a následnému využitiu tepelnej energie na minimalizovanie tepelných strát prechodom cez netransparentné konštrukcie formou aktívnej tepelnej ochrany (ATO).

Otázky spojené s vyčerpávaním súčasných zdrojov pitnej vody a energie, ktoré prináša priamoúmerné zvyšovanie ich cien, stoja v popredí už niekoľko rokov. V tejto súvislosti sa stáva nanajvýš aktuálnym meranie spotrebovaného množstva vody a energie. Jednou z kľúčových oblastí je pritom výber správnej technológie a komponentov merania.

Nový školský rok sa už opäť naplno rozbehol, preto je správny čas ukázať si, v akých podmienkach sa učia žiaci u našich susedov. Príkladom môže byť úplne zrenovovaná budova obchodnej akadémie vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt) (BHAK/BHAS Wr. Neustadt), ktorá udáva smer udržateľnej a ekologickej architektúry v tejto oblasti.

V tejto výnimočnej horskej chate pod švajčiarskym Matterhornom funguje optimalizácia spotreby energie založená na počasí. Aj napriek tomu, že pôsobí trochu ako kulisa z filmu s Jamesom Bondom, je horská chata Monte Rosa v skutočnosti plne funkčnou stavbou. A len ťažko by sa jej v rámci efektívnosti hľadala konkurencia. Okrem úchvatného výhľadu ponúka totiž aj najmodernejšie technológie.

Nižšia spotreba energie v budovách je základom zníženia prevádzkových nákladov domácností na minimum a zároveň slúži aj na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a boja s klimatickými zmenami. Na podporu účinnejšieho zavádzania energeticky úsporných opatrení vznikol už v roku 2009 interaktívny internetový portál BUILD UP, ktorého význam neustále narastá.

Stavba vo Švajčiarsku je príkladom toho, že stavať udržateľne možno aj so štandardným rozpočtom. Za ukážkovým výsledkom stoja dobré a najmä realizovateľné nápady a úzka spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov. Dvojpodlažná administratívna budova nadväzuje na existujúcu stavbu z 90. rokov 20. storočia a minulý rok ju na Slovensku predstavil jeden z autorov návrhu Hanspeter Oester.

Až 80 % energie spotrebovanej v EÚ pochádza z fosílnych palív, čo vedie k znečisťovaniu životného prostredia a k zmenám klímy. Lepšie a rozumnejšie využitie energie a účinnejšie hospodárenie s ňou sa stalo nevyhnutnosťou pre trvalý rozvoj spoločnosti. Technická normalizácia môže prispieť k plneniu týchto zámerov propagovaním lepšej praxe a poskytnutím nástrojov na tvorbu rozumnej politiky, optimalizáciu inštalácií a systémov a na zvýšenie energetickej účinnosti.

Systémy tepelne aktívnych prvkov stavebnej konštrukcie (v angličtine Thermally-Active Building Systems – TABS) predstavujú v Európe často realizované riešenie chladenia a vykurovania – najmä administratívnych budov. Umožňujú úpravu tepelných parametrov vnútorného prostredia v budove s využitím tepelnej kapacity konštrukcie budovy na akumuláciu energie. Zároveň vytvárajú podmienky na zníženie prevádzkových nákladov a lepšie využitie obnoviteľných zdrojov energie. 

Na prípravu väčšieho množstva teplej vody už netreba veľký externý zásobník. Častejšie kúpanie či väčší počet kúpeľní znamenajú zvýšený odber teplej vody, ktorý už v súčasných domácnostiach nie je ničím výnimočným. Na prípravu väčšieho množstva teplej vody sa ešte donedávna využívali kotly s veľkým zásobníkom. Neustály vývoj nových technológií však prispel k tomu, že na tento účel sa už nevyžaduje externý zásobník veľkých rozmerov. Mimoriadne vysokým komfortom dodávky teplej vody pri jej väčšom odbere sa vyznačuje kotol so zabudovanou technológiou ISODYN2.

Ako by sa mal vyjadriť vplyv obnoviteľných zdrojov energie v mieste budovy do výpočtu energetickej hospodárnosti budovy? Až donedávna sa na budovu pozeralo ako na spotrebič energie, ktorá sa v nej používa na úpravu vnútornej klímy. Zložitý vývoj navrhovania budov zaznamenal od polovice 70. rokov minulého storočia, teda od prvej ropnej krízy, mnohé etapy, v ktorých sa presadzovala snaha o šetrenie energiou v budovách. Až do polovice 70. rokov sa  problematika tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií zameriavala len na dimenzovanie a riešenie limitných hodnôt zabezpečujúcich hygienické požiadavky užívaných budov. Neexistovali limitné hodnoty veličín na obmedzenie špecifických tepelných strát budov alebo potreby energie na vykurovanie.

Automatizované budovy využívajúce moderné technológie, ktoré pomáhajú znižovať prevádzkové náklady a záťaž životného prostredia, sa postupne stávajú štandardom. Patrí medzi ne aj administratívne centrum Opatov Park I, ktoré sa stalo novým sídlom spoločnosti Skanska. Na výstavbe komplexu sa podieľala okrem iných aj spoločnosť Siemens, ktorej technológie umožňujú centrálne ovládať systémy vykurovania, chladenia, osvetlenia či vonkajších žalúzií, a znižujú tak prevádzkové náklady budovy.

V ostatnom období sa možno stretnúť s problematikou možných úspor energie sezónne využívaných rekreačných domov. Najčastejšie ide o drevené rámové opláštené konštrukcie a zrubové stavby, pri ktorých je úroveň tepelnej izolácie spravidla nízka.

Konečné množstvo tepla, ktoré obyvateľ bytového domu spotrebuje, a teda aj zaplatí, závisí od viacerých faktorov. Niektoré sú priamo v rukách spotrebiteľa a na niektorých sa musí dohodnúť celý bytový dom, pričom na dosiahnutie maximálneho efektu treba dodržať istú postupnosť. Vplyv na spotrebu tepla má, samozrejme, aj vývoj počasia.