Konečné množstvo tepla, ktoré obyvateľ bytového domu spotrebuje, a teda aj zaplatí, závisí od viacerých faktorov. Niektoré sú priamo v rukách spotrebiteľa a na niektorých sa musí dohodnúť celý bytový dom, pričom na dosiahnutie maximálneho efektu treba dodržať istú postupnosť. Vplyv na spotrebu tepla má, samozrejme, aj vývoj počasia.
Energy Performance Contracting (alt. Energy Saving Contracting) je dlhodobo známa a v zahraničí osvedčená metóda realizácie energeticky úsporných projektov. Prioritnou oblasťou uplatnenia EPC sú budovy verejného sektora, princíp tejto metódy však možno uplatniť aj v iných sektoroch a energetických systémoch – napríklad v priemyselných budovách, systémoch CZT alebo pri verejnom osvetlení.
Existuje viacero štandardných aj alternatívnych spôsobov, ktorými možno zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie vodou a predísť jej nedostatku. Aj keby sa zdroje spodnej vody dramaticky znížili alebo úplne zanikli, sú tu ešte trvalo udržateľné alternatívne možnosti. Skutočne nezanedbateľnú úlohu však v tomto prípade hrá aj šetrenie vodou.
To, čo už bežne hýbe cenami nehnuteľností v USA a inde vo svete, sa u nás sporadicky až dosiaľ zjavovalo aspoň v podobe teoretických článkov. Environmentálne hodnotenie budov však prichádza reálne už aj na Slovensko. V Žiline vyrastie stavba, ktorá by mala udať tón v regióne a posunúť smerovanie širšieho povedomia a stavebného priemyslu k ochrane životného prostredia. Multifunkčné centrum Štadión v Žiline sa radí medzi prvé projekty na Slovensku predschválené na certifikáciu systémom LEED.
Predstavujeme jeden z tradičných obytných tehlových domov v konštrukčnom systéme T 02 B, postavený v roku 1963. Radový päťpodlažný dom sa nachádza na ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom, má 54 bytových jednotiek a štyri vchody v pravouhlom zastavaní s čiastočnými prekrytím s vedľajším bytovým domom. V uplynulom období bol zateplený a otázkou je správny spôsob rozpočítavania množstva tepla.
Ekologické spaľovanie a využívanie biomasy už nie je v súčasnosti na Slovensku zriedkavým javom, aj keď ešte pred niekoľkými rokmi sa v tomto smere len začínalo. Príkladom môže byť kotolňa na drevnú štiepku a drevný odpad, ktorá vznikla v spolupráci rakúskej a slovenskej firmy v Bánovciach nad Bebravou. Práve tu bolo totiž výhodné využiť drevný odpad z nábytkárskej výroby jedného z popredných výrobcov čalúneného nábytku na Slovensku. Ekologická teplovodná kotolňa, ktorá tu bola vybudovaná už v roku 2006, spoľahlivo zásobuje areál firmy vykurovacím a technologickým teplom, pričom prevádzka spĺňa všetky emisné limity.
Od 1. januára 2008 začala na Slovensku platiť povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu budov. Po viac ako troch rokoch a odstránení prirodzených počiatočných problémov je teda najvyšší čas pýtať sa, čo priniesla. Darí sa vďaka nej dosahovať stanovené ciele? Zmenila sa atmosféra v tomto sektore stavebníctva? A má vôbec vplyv na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov? Pozrime si názory z praxe, ktoré nám pomôžu spoznať reálny stav ešte pred tým, než sa začne implementovať nová európska legislatíva.
Energetická efektívnosť starších domov je vo väčšine prípadov na veľmi nízkej úrovni, a užívateľom preto často vznikajú vrásky z vysokých účtov za energie. Vďaka modernizácii môžete získať pohodu a vysoký štandard bývania aj v staršom objekte, ktorý sa bude len minimálne odlišovať od podmienok bývania v nízkoenergetickej novostavbe. Stačí len vedieť, ako nájsť rizikové miesta a, predovšetkým, ako sa ich zbaviť.
Dostatok a dostupnosť biomasy ako energetickej suroviny na jej využitie v sektore energetiky z aspektu dlhodobého horizontu je pre každý investičný zámer kardinálnou otázkou. Ani tá najdokonalejšia výrobná technológia sa nedá použiť pri výrobe akéhokoľvek produktu, ak sa základná surovina na vstupe nedodáva v požadovanej kvalite, množstve a za prijateľnú cenu. Biomasa sa v posledných rokoch dostáva z úrovne zaujímavej alternatívnej energetickej suroviny do úrovne atraktívnej až strategickej suroviny a následne aj akceptovaného paliva pre všetky typy užívateľov v priemyselnej i v komunálnej sfére. Tento článok sa snaží priblížiť problematiku biomasy v širšom kontexte ako len z pohľadu pestovania, resp. mapovania a získavania biomasy pre sektor energetiky.
Určiť jednoznačne potrebu tepla na vykurovanie a prípravu ohriatej vody už dávno nie je problém. Dokonca aj na zistenie potreby tepla v nízkoenergetických a pasívnych domoch v kWh/(m2 . a) už existuje metodika výpočtu – aj keď zatiaľ iba pre rodinné domy – ktorá presne určuje, ako zistiť tepelné straty a zisky.
Primárnou úlohou metód environmentálneho hodnotenia budov je poskytnúť komplexné posúdenie charakteristík budovy [1] s použitím daného súboru kritérií a parametrov, ako aj dosiahnuť vyššie environmentálne štandardy. Komplexným posudzovaním budov sa zvyšuje environmentálne povedomie a určuje sa základné smerovanie stavebného priemyslu s cieľom ochrany životného prostredia a dosiahnutia trvalej udržateľnosti.
Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú významné opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Realizácia týchto opatrení by mala prispieť k splneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovej dohode OSN o klimatických zmenách. Očakáva sa významná podpora energetickej bezpečnosti a technologického pokroku, vytváranie pracovných príležitostí a regionálny rozvoj. Aktuálne potreby v tomto smere sa preniesli do prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola schválená Európskym parlamentom (EP) a Radou koncom roka 2009.
Na určenie energetických charakteristík budov platí v Maďarsku vykonávací predpis 7/2006 (V. 24) TNM, podľa ktorého sa vykonáva energetické hodnotenie budovy a systémov technických zariadení. Na jeho základe sa určuje potreba energie centrálnych klimatizačných systémov. Riešenie tejto úlohy však sťažuje fakt, že potreba energie sa počas roka mení – technické príručky a publikácie uverejnené od vydania uvedeného vykonávacieho predpisu však žiadne dostatočné usmernenia neobsahujú.
Aplikácia energeticky úsporných opatrení je v súčasnosti na Slovensku bežnou praxou, ktorú si vyžiadali nielen vysoké ceny energie a aktuálne legislatívne predpisy, ale aj potreby človeka mať komfortné podmienky v priestore, v ktorom sa dlhodobo zdržuje. Medzi najčastejšie aplikované energeticky úsporné opatrenia patria tie, ktoré vplývajú na konštrukciu budovy (zvyčajne ide o výmenu okien, zateplenie obvodového plášťa a strechy), a potom tie, čo sa priamo dotýkajú vykurovacieho systému. Aj opatrenia súvisiace s konštrukciou budovy však majú vplyv na vykurovacie telesá.
Energeticky efektívna novostavba výstavnej a administratívnej budovy v Kirchlengerne získala pre spoločnosť Unternehmen Hettich status GreenBuilding Partner Európskej únie. Tento medzinárodný program odmeňuje súkromných a verejných majiteľov nebytových budov, v ktorých sa dosiahlo vzorové a smerodajné zníženie spotreby energie a emisií CO2.
