energie

Na prípravu väčšieho množstva teplej vody už netreba veľký externý zásobník. Častejšie kúpanie či väčší počet kúpeľní znamenajú zvýšený odber teplej vody, ktorý už v súčasných domácnostiach nie je ničím výnimočným. Na prípravu väčšieho množstva teplej vody sa ešte donedávna využívali kotly s veľkým zásobníkom. Neustály vývoj nových technológií však prispel k tomu, že na tento účel sa už nevyžaduje externý zásobník veľkých rozmerov. Mimoriadne vysokým komfortom dodávky teplej vody pri jej väčšom odbere sa vyznačuje kotol so zabudovanou technológiou ISODYN2.

Ako by sa mal vyjadriť vplyv obnoviteľných zdrojov energie v mieste budovy do výpočtu energetickej hospodárnosti budovy? Až donedávna sa na budovu pozeralo ako na spotrebič energie, ktorá sa v nej používa na úpravu vnútornej klímy. Zložitý vývoj navrhovania budov zaznamenal od polovice 70. rokov minulého storočia, teda od prvej ropnej krízy, mnohé etapy, v ktorých sa presadzovala snaha o šetrenie energiou v budovách. Až do polovice 70. rokov sa  problematika tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií zameriavala len na dimenzovanie a riešenie limitných hodnôt zabezpečujúcich hygienické požiadavky užívaných budov. Neexistovali limitné hodnoty veličín na obmedzenie špecifických tepelných strát budov alebo potreby energie na vykurovanie.

Automatizované budovy využívajúce moderné technológie, ktoré pomáhajú znižovať prevádzkové náklady a záťaž životného prostredia, sa postupne stávajú štandardom. Patrí medzi ne aj administratívne centrum Opatov Park I, ktoré sa stalo novým sídlom spoločnosti Skanska. Na výstavbe komplexu sa podieľala okrem iných aj spoločnosť Siemens, ktorej technológie umožňujú centrálne ovládať systémy vykurovania, chladenia, osvetlenia či vonkajších žalúzií, a znižujú tak prevádzkové náklady budovy.

V ostatnom období sa možno stretnúť s problematikou možných úspor energie sezónne využívaných rekreačných domov. Najčastejšie ide o drevené rámové opláštené konštrukcie a zrubové stavby, pri ktorých je úroveň tepelnej izolácie spravidla nízka.

Konečné množstvo tepla, ktoré obyvateľ bytového domu spotrebuje, a teda aj zaplatí, závisí od viacerých faktorov. Niektoré sú priamo v rukách spotrebiteľa a na niektorých sa musí dohodnúť celý bytový dom, pričom na dosiahnutie maximálneho efektu treba dodržať istú postupnosť. Vplyv na spotrebu tepla má, samozrejme, aj vývoj počasia.

Energy Performance Contracting (alt. Energy Saving Contracting) je dlhodobo známa a v zahraničí osvedčená metóda realizácie energeticky úsporných projektov. Prioritnou oblasťou uplatnenia EPC sú budovy verejného sektora, princíp tejto metódy však možno uplatniť aj v iných sektoroch a energetických systémoch – napríklad v priemyselných budovách, systémoch CZT alebo pri verejnom osvetlení.

Existuje viacero štandardných aj alternatívnych spôsobov, ktorými možno zabezpečiť spoľahlivé zásobovanie vodou a predísť jej nedostatku. Aj keby sa zdroje spodnej vody dramaticky znížili alebo úplne zanikli, sú tu ešte trvalo udržateľné alternatívne možnosti. Skutočne nezanedbateľnú úlohu však v tomto prípade hrá aj šetrenie vodou.

To, čo už bežne hýbe cenami nehnuteľností v USA a inde vo svete, sa u nás sporadicky až dosiaľ zjavovalo aspoň v podobe teoretických článkov. Environmentálne hodnotenie budov však prichádza reálne už aj na Slovensko. V Žiline vyrastie stavba, ktorá by mala udať tón v regióne a posunúť smerovanie širšieho povedomia a stavebného priemyslu k ochrane životného prostredia. Multifunkčné centrum Štadión v Žiline sa radí medzi prvé projekty na Slovensku predschválené na certifikáciu systémom LEED.

Predstavujeme jeden z tradičných obytných tehlových domov v konštrukčnom systéme T 02 B, postavený v roku 1963. Radový päťpodlažný dom sa nachádza na ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom, má 54 bytových jednotiek a štyri vchody v pravouhlom zastavaní s čiastočnými prekrytím s vedľajším bytovým domom. V uplynulom období bol zateplený a otázkou je správny spôsob rozpočítavania množstva tepla.

Ekologické spaľovanie a využívanie biomasy už nie je v súčasnosti na Slovensku zriedkavým javom, aj keď ešte pred niekoľkými rokmi sa v tomto smere len začínalo. Príkladom môže byť kotolňa na drevnú štiepku a drevný odpad, ktorá vznikla v spolupráci rakúskej a slovenskej firmy v Bánovciach nad Bebravou. Práve tu bolo totiž výhodné využiť drevný odpad z nábytkárskej výroby jedného z popredných výrobcov čalúneného nábytku na Slovensku. Ekologická teplovodná kotolňa, ktorá tu bola vybudovaná už v roku 2006, spoľahlivo zásobuje areál firmy vykurovacím a technologickým teplom, pričom prevádzka spĺňa všetky emisné limity.

Od 1. januára 2008 začala na Slovensku platiť povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu budov. Po viac ako troch rokoch a odstránení prirodzených počiatočných problémov je teda najvyšší čas pýtať sa, čo priniesla. Darí sa vďaka nej dosahovať stanovené ciele? Zmenila sa atmosféra v tomto sektore stavebníctva? A má vôbec vplyv na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov? Pozrime si názory z praxe, ktoré nám pomôžu spoznať reálny stav ešte pred tým, než sa začne implementovať nová európska legislatíva.

Energetická efektívnosť starších domov je vo väčšine prípadov na veľmi nízkej úrovni, a užívateľom preto často vznikajú vrásky z vysokých účtov za energie. Vďaka modernizácii môžete získať pohodu a vysoký štandard bývania aj v staršom objekte, ktorý sa bude len minimálne odlišovať od podmienok bývania v nízkoenergetickej novostavbe. Stačí len vedieť, ako nájsť rizikové miesta a, predovšetkým, ako sa ich zbaviť.

Dostatok a dostupnosť biomasy ako energetickej suroviny na jej využitie v sektore energetiky z aspektu dlhodobého horizontu je pre každý investičný zámer kardinálnou otázkou. Ani tá najdokonalejšia výrobná technológia sa nedá použiť pri výrobe akéhokoľvek produktu, ak sa základná surovina na vstupe nedodáva v požadovanej kvalite, množstve a za prijateľnú cenu. Biomasa sa v posledných rokoch dostáva z úrovne zaujímavej alternatívnej energetickej suroviny do úrovne atraktívnej až strategickej suroviny a následne aj akceptovaného paliva pre všetky typy užívateľov v priemyselnej i v komunálnej sfére. Tento článok sa snaží priblížiť problematiku biomasy v širšom kontexte ako len z pohľadu pestovania, resp. mapovania a získavania biomasy pre sektor energetiky.

Určiť jednoznačne potrebu tepla na vykurovanie a prípravu ohriatej vody už dávno nie je problém. Dokonca aj na zistenie potreby tepla v nízkoenergetických a pasívnych domoch v kWh/(m2 . a) už existuje metodika výpočtu – aj keď zatiaľ iba pre rodinné domy – ktorá presne určuje, ako zistiť tepelné straty a zisky.

Primárnou úlohou metód environmentálneho hodnotenia budov je poskytnúť komplexné posúdenie charakteristík budovy [1] s použitím daného súboru kritérií a parametrov, ako aj dosiahnuť vyššie environmentálne štandardy. Komplexným posudzovaním budov sa zvyšuje environmentálne povedomie a určuje sa základné smerovanie stavebného priemyslu s cieľom ochrany životného prostredia a dosiahnutia trvalej udržateľnosti.