energie

Slovensko by malo o päť rokov vyrábať prostredníctvom malých vodných elektrární (MVE) 450 gigawatthodín elektrickej energie ročne. Do roku 2030 by sa mala ročná výroba elektriny v malých vodných elektrárňach zvýšiť na 850 gigawatthodín. "Výhľadový cieľ dosiahnuť spomínanú výrobu do roku 2030 je vytýčený ako ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého plnenie je podmienené splnením záväzkov Slovenska vyplývajúcich z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000," uviedlo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) v návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

Slnečné a veterné elektrárne stále zostávajú v nemilosti Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s (SEPS, a.s.). Tá totiž, ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, už nevydá do konca budúceho roka žiadne kladné stanovisko pre výstavbu slnečných a veterných elektrární, ktoré je potrebné pre získanie osvedčenia od Ministerstva hospodárstva SR.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR pravdepodobne zmierni zníženie výkupnej ceny elektrickej energie vyrobenej prostredníctvom slnečných elektrární. Ako uviedol pre agentúru SITA zdroj z energetického sektora, ktorý si neželal byť menovaný, výkupná cena elektriny zo slnka sa zrejme zníži len o 8 až 10 %. Regulačný úrad pritom v novom výnose, ktorý stanovuje reguláciu cien v elektroenergetike, navrhol zníženie maximálnej výkupnej ceny elektriny o viac ako 86 eur za megawatthodinu na 344 eur za megawatthodinu, čo predstavuje zníženie ceny o približne 20 %. Výkupné ceny elektriny vyrobenej zo slnečných elektrární by sa mali meniť od začiatku budúceho roka.

Nemecko po rokoch odkladania uviedlo do prevádzky svoj prvý veterný park na otvorenom mori. Podľa nemeckého ministra životného prostredia Norberta Röttgena by mal projekt "dokorán otvoriť bránu do veku obnoviteľných energií".

Úlohou diplomovej práce ocenenej cenou SSTP bolo vypracovať energetický audit budovy základnej školy a riešiť energetický certifikát. Išlo o neúplný certifikát, keďže jeho výpočet neobsahuje potrebu energie na vetranie a klimatizáciu. V energetickom audite sa skúma súčasný stav objektu, efektívne možnosti zlepšenia jeho stavu, možnosti organizačných a technických riešení energeticky úsporných opatrení, potreba investičných prostriedkov a návratnosť investícií.

Fond bývania na Slovensku tvorí 1,7 milióna bytov. Približne 850-tisíc (49,5 %) sa nachádza v bytových domoch postavených v rámci hromadnej bytovej výstavby panelovými technológiami po roku 1960. Z nich až 94 % má zabezpečenú potrebu tepla prostredníctvom ústredného vykurovania a centrálnu prípravu teplej vody. Dodávka tepla je zabezpečená na 55 % zo sústav centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) cez vedľajšie odovzdávacie stanice tepla (OST) a na 45 % z domových alebo blokových kotolní. OST neboli vždy nadimenzované podľa aktuálnych požiadaviek potreby spotrebiteľa. V dôsledku racionalizačných opatrení znižovania energetickej náročnosti (zatepľovania, výmenou okien ako aj hydraulickým vyregulovaním) sa podstatne menia požiadavky odberateľov, ktoré majú dosah na modernizáciu existujúcich OST ako aj celej SCZT.

Inšpiratívny počin v efektívnom využívaní energie predstavuje nedávno ukončený projekt v Rakúsku. Mesto Viedeň vymyslelo nielen efektívnu metódu likvidácie prebytočných surovín, ale aj spôsob, ako transformovať a využívať obrovskú produkciu odpadov výrobu na energie. Nová spaľovňa odpadu sa vďaka technológii a ekologickému prístupu stala najmodernejším zariadením tohto typu v Európe.

Spoločnosť SWWE, a.s., Bratislava plánuje neďaleko oravských obcí Babín a Hruštín v okrese Námestovo vybudovať dva veterné parky (VP) v predpokladanej hodnote 389 miliónov eur, a to Poľana v sume 239,4 milióna eur a Babínska hoľa za 149,6 milióna eur. Vyplýva to z investičného zámeru, ktorý spoločnosť predložila na posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie (EIA- Environmental Impact Assessment). Počas prevádzky sa pre obidva veterné parky počíta so zamestnaním 4 až 5 odborných pracovníkov.

Stretli ste sa s reklamáciami výsledkov rozpočítania nákladov na vykurovanie? Nie ste výnimkou. Bytový dom ako celok vykazuje po realizácii energeticky úsporných opatrení vysokú úsporu tepla. Napriek tomu sa nájde niekoľko bytov, v ktorých sú vyúčtované náklady na vykurovanie omnoho vyššie, ako predtým, keď spotreba tepla v dome bola nepretržitá, bez akejkoľvek regulácie a náklady sa rozpočítali podľa plochy.

Kúpa solárnej zostavy na prípravu teplej vody pomocou slnečných kolektorov je aj v roku 2010 výhodná, pretože štát aj v tomto roku poskytuje zvýšené dotácie, vo výške až 200 eur (6025 Sk) na m2 absorbčnej plochy slnečných kolektorov. V praxi to znamená, že dotácia pokryje až 35% z konečnej ceny solárnej zostavy na kľúč aj s montážou, pričom počas praxou potvrdenej životnosti na úrovni 30 rokov sa solárny systém aj pri dnešných cenách energií niekoľkokrát zaplatí. Zariadenie ušetrí až 70% z nákladov na prípravu teplej vody pre domácnosti. Informoval o tom riaditeľ najväčšieho domáceho výrobcu slnečných kolektorov - firmy THERMO |SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.

V roku 2006 sa v rámci projektu Concerted Action uskutočnil prieskum, ktorý sa týkal navrhovaného alebo aktuálneho používania softvéru na podporu implementácie smernice o energetickej hospodárnosti budov. Informácie o rozličných členských štátoch mohli pomôcť pri prijímaní ďalších rozhodnutí a poskytnúť príležitosť poučiť sa zo skúseností druhých. Aké boli výsledky?

Energeticky úsporné bývanie by sa malo stať čoskoro štandardom aj v našich podmienkach. Rastúce ceny energie a európske predpisy smerujúce k úsporám podporujú v tejto oblasti aj vzrastajúci trend výstavby pasívnych domov. V energeticky pasívnom dome možno znížiť mernú potrebu tepla na vykurovanie až o 90 % v porovnaní s bežnou výstavbou. Prevádzkové náklady tu môžu klesnúť na jednu tretinu až štvrtinu.

Prelomové dni októbra a novembra patrili aj tento rok pasívnym domom. V Bratislave sa v termíne od 29. do 30. októbra uskutočnila Medzinárodná konferencia Pasívne domy 2009, ktorá priniesla najnovšie informácie na tému pasívnych domov a zároveň poskytla jedinečnú príležitosť na stretnutie odbornej verejnosti. Konferenciu pripravil Inštitút pre energeticky pasívne domy v spolupráci s Centrom pasívneho domu (ČR).  Po vlaňajšej konferencii v Brne je to už druhý raz, čo sa akcia uskutočnila spoločne pre Slovensko aj Česko.

Celý rok sme sa na stránkach nášho časopisu venovali téme smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) – jej cieľom či aplikáciám v jednotlivých členských krajinách EÚ. Ako pri každom živom dokumente aj tu vzniká časom potreba jeho vývoja. Na záver nášho „seriálu“ o EPBD si dovolíme priniesť pohľad skutočne zblízka – od Silvie Adriany Ticau, ktorá pôsobí ako spravodajkyňa prebiehajúcej novely tejto smernice v Európskom parlamente.

V júli 2009 publikoval Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) novú európsku technickú normu EN 16001 Systémy energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na použitie. Norma sa zameriava na dosahovanie úspor energie prostredníctvom zavádzania systému energetického manažérstva v podnikateľskom sektore. Tým podporuje aj implementáciu smernice 2006/32/ES, najmä v sektore priemyslu, ale aj vo verejnej správe, doprave, budovách a inde. Norma si kladie za cieľ poskytnúť organizáciám a spoločnostiam jednotný rámec a nákladovo efektívny nástroj na podporu systémov a procesov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zároveň by mala zabezpečiť, že sa energetický manažment stane integrálnou súčasťou organizačných štruktúr spoločností.