Energeticky úsporné bývanie by sa malo stať čoskoro štandardom aj v našich podmienkach. Rastúce ceny energie a európske predpisy smerujúce k úsporám podporujú v tejto oblasti aj vzrastajúci trend výstavby pasívnych domov. V energeticky pasívnom dome možno znížiť mernú potrebu tepla na vykurovanie až o 90 % v porovnaní s bežnou výstavbou. Prevádzkové náklady tu môžu klesnúť na jednu tretinu až štvrtinu.
Prelomové dni októbra a novembra patrili aj tento rok pasívnym domom. V Bratislave sa v termíne od 29. do 30. októbra uskutočnila Medzinárodná konferencia Pasívne domy 2009, ktorá priniesla najnovšie informácie na tému pasívnych domov a zároveň poskytla jedinečnú príležitosť na stretnutie odbornej verejnosti. Konferenciu pripravil Inštitút pre energeticky pasívne domy v spolupráci s Centrom pasívneho domu (ČR). Po vlaňajšej konferencii v Brne je to už druhý raz, čo sa akcia uskutočnila spoločne pre Slovensko aj Česko.
Celý rok sme sa na stránkach nášho časopisu venovali téme smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) – jej cieľom či aplikáciám v jednotlivých členských krajinách EÚ. Ako pri každom živom dokumente aj tu vzniká časom potreba jeho vývoja. Na záver nášho „seriálu“ o EPBD si dovolíme priniesť pohľad skutočne zblízka – od Silvie Adriany Ticau, ktorá pôsobí ako spravodajkyňa prebiehajúcej novely tejto smernice v Európskom parlamente.
V júli 2009 publikoval Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) novú európsku technickú normu EN 16001 Systémy energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na použitie. Norma sa zameriava na dosahovanie úspor energie prostredníctvom zavádzania systému energetického manažérstva v podnikateľskom sektore. Tým podporuje aj implementáciu smernice 2006/32/ES, najmä v sektore priemyslu, ale aj vo verejnej správe, doprave, budovách a inde. Norma si kladie za cieľ poskytnúť organizáciám a spoločnostiam jednotný rámec a nákladovo efektívny nástroj na podporu systémov a procesov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zároveň by mala zabezpečiť, že sa energetický manažment stane integrálnou súčasťou organizačných štruktúr spoločností.
Revitalizácia posúva starostlivosť o bytové domy na Slovensku o priečku kvalitatívne vyššie. Obnovou bytového domu, teda zateplením a výmenou okien, sa plány na investície do vlastníctva obyvateľov neskončili. Možnosti investovať do alternatívnych zdrojov energie sú po dlhom období dostupnejšie.
Platforma EPBD Buildings Platform podporuje plnú a trvalú implementáciu smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) a pomáha pri prenose informácií. Takisto plní svoju úlohu pri vývoji špecifických postupov a koordinácii aktivít rozličných účastníkov, ako aj pri poskytnutí vstupov a nástrojov na podporu Komisie a členských štátov.
2. časť: Potvrdenia o pôvode, ďalšie práva a povinnosti, konania, pôsobnosti, štátny dozor, prechodné a záverečné ustanovenia Okrem vymedzenia spôsobov a podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (KVET), základných pojmov, práv a povinností, ustanovuje zákon č. 309/2009 Z. z. aj pravidlá pri preukazovaní potvrdení o pôvode elektriny z OZE a vyrobenej vysokoúčinnou KVET či o pôvode biometánu. Zároveň rieši pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, ďalšie pravidlá týkajúce sa výroby biometánu a, samozrejme, aj konania, pôsobnosti, štátny dozor a vyplývajúce zmeny niektorých ďalších súvisiacich zákonov.
Nové informačné správy týkajúce sa projektu ASIEPI (Assessment and Improvement of the EPBD Impact, Hodnotenie a zefektívnenie uplatňovania smernice o energetickej hospodárnosti budov) sa zaoberajú témami softvéru a atlasov na posudzovanie tepelných mostov (P 152) a požiadavkami na vzduchotesnosť obalových konštrukcií budov s vysokou energetickou hospodárnosťou (P 157).
Od 1. septembra tohto roka je účinný dlhoočakávaný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 309/2009 Z. z. by mal optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a rovnako by mal podporiť aj decentralizovanú výrobu elektriny. Cieľom je dosiahnuť rozvoj vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z OZE. Zákonom sa sleduje tiež lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou s následným znížením emisií skleníkových plynov. Podarilo sa po dlhej príprave zákona dosiahnuť stanovené ciele? Ako sa vnímajú stanovené podporné mechanizmy – pomôžu prelomiť doterajšiu stagnáciu Slovenska v tejto oblasti? V ankete tohto čísla sa pýtame na klady a zápory prijatia nového zákona.
1. časť: Ciele zákona, spôsob a podmienky podpory, vymedzenie základných pojmov, práv a povinností Využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s cieľom diverzifikácie energetických zdrojov a zvýšenia bezpečnosti dodávok energie spolu s vyšším využitím primárnej energie v zmysle hospodárneho nakladania s energetickými zdrojmi sú aktuálnymi témami všetkých európskych energetických politík. Citlivá podpora OZE má pomôcť plniť európske ciele v tejto oblasti. K zabezpečeniu podpory a upraveniu pravidiel trhu pre oblasť využitia OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v Slovenskej republike má prispieť aj nový zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 19. júna 2009.
Vyše desaťročný projekt Geoterm na využitie veľkých zásob geotermálnej energie v Olšavskej doline medzi obcami Ďurkov, Olšovany a Bidovce v okrese Košice - okolie sa po rokoch stagnácie pohol dopredu. Konštatovali to po dnešnom historicky prvom spoločnom stretnutí zástupcovia zainteresovaných strán - SPP, Teplárne Košice (TEKO), Košického samosprávneho kraja (KSK) a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré stretnutie iniciovalo.
Európska únia vo svojej Bielej knihe z decembra 1995 vytýčila tri kľúčové ciele energetickej politiky: zvýšenie konkurencieschopnosti, dosiahnutie bezpečnosti v zásobovaní energiami a ochrana okolitého životného prostredia. V rámci Európskej únie sa otázky smerovania energetiky jednotlivých štátov posudzujú neustále. Do roku 2020 sú pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stanovené konkrétne ciele. V januári 2008 Európska komisia zverejnila klimaticko-energetický balíček. Tento má naplniť ciele Rady EÚ z marca 2007: 20 % zníženie emisií, 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie a 10 % podiel biopalív v doprave v roku 2020.
Projekt Posudzovanie energetickej hospodárnosti budov, ktoré nie sú určené na bývanie (Energy Performance Assessment for existing Non-Residential Buildings), skrátene EPA-NR, podporuje členské štáty EÚ tým, že poskytuje metódu na posúdenie energetickej hospodárnosti a príslušné nástroje. Najmocnejším nástrojom je EPA-NR softvér, ktorý možno v princípe aplikovať vo všetkých členských štátoch. Na to, aby mohol slúžiť ako efektívny softvérový balík na národnej úrovni, potrebuje len určité nastavenie na lokálne podmienky.
V roku 1978 zakúpila Strojnícka fakulta ČVUT objekt bývalého vodného mlyna s pílou v juhočeskej dedinke Herbertov. Cieľom bolo vybudovať na základoch starého mlyna objekt, ktorý by slúžil na ubytovacie účely pre telovýchovné sústredenia študentov strojníckej fakulty. Vybudoval sa murovaný objekt výučbového a rekreačného strediska s kapacitou ubytovania pre 90 ľudí. Stredisko sa zásobuje teplom unikátne – bez produkcie akýchkoľvek emisií. Zdrojom tepelnej energie sú tepelné čerpadlá a solárne kolektory, zdrojom elektrickej energie je vodná turbína.
V katastri obce Buzitka v okrese Lučenec sa v septembri začne s výstavbou dvoch malých fotovoltaických elektrární. Okrem nich má v pláne spoločnosť Buzitka Solar, a.s. vybudovať na konci tohto roka aj solárny park.
