energie

Platforma EPBD Buildings Platform podporuje plnú a trvalú implementáciu smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) a pomáha pri prenose informácií. Takisto plní svoju úlohu pri vývoji špecifických postupov a koordinácii aktivít rozličných účastníkov, ako aj pri poskytnutí vstupov a nástrojov na podporu Komisie a členských štátov.

2. časť: Potvrdenia o pôvode, ďalšie práva a povinnosti, konania, pôsobnosti, štátny dozor, prechodné a záverečné ustanovenia Okrem vymedzenia spôsobov a podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (KVET), základných pojmov, práv a povinností, ustanovuje zákon č. 309/2009 Z. z. aj pravidlá pri preukazovaní potvrdení o pôvode elektriny z OZE a vyrobenej vysokoúčinnou KVET či o pôvode biometánu. Zároveň rieši pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, ďalšie pravidlá týkajúce sa výroby biometánu a, samozrejme, aj konania, pôsobnosti, štátny dozor a vyplývajúce zmeny niektorých ďalších súvisiacich zákonov.

Nové informačné správy týkajúce sa projektu ASIEPI (Assessment and Improvement of the EPBD Impact, Hodnotenie a  zefektívnenie uplatňovania smernice o energetickej hospodárnosti budov) sa zaoberajú témami soft­véru a atlasov na posudzovanie tepelných mostov (P 152) a požiadavkami na vzduchotesnosť obalových konštrukcií budov s vysokou energetickou hospodárnosťou (P 157).

Od 1. septembra tohto roka je účinný dlhoočakávaný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 309/2009 Z. z. by mal optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a rovnako by mal podporiť aj decentralizovanú výrobu elektriny. Cieľom je dosiahnuť rozvoj vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z OZE. Zákonom sa sleduje tiež lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou s následným znížením emisií skleníkových plynov. Podarilo sa po dlhej príprave zákona dosiahnuť stanovené ciele? Ako sa vnímajú stanovené podporné mechanizmy – pomôžu prelomiť doterajšiu stagnáciu Slovenska v tejto oblasti? V ankete tohto čísla sa pýtame na klady a zápory prijatia nového zákona.

1. časť: Ciele zákona, spôsob a podmienky podpory, vymedzenie základných pojmov, práv a povinností Využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s cieľom diverzifikácie energetických zdrojov a zvýšenia bezpečnosti dodávok energie spolu s vyšším využitím primárnej energie v zmysle hospodárneho nakladania s energetickými zdrojmi sú aktuálnymi témami všetkých európskych energetických politík. Citlivá podpora OZE má pomôcť plniť európske ciele v tejto oblasti. K zabezpečeniu podpory a upraveniu pravidiel trhu pre oblasť využitia OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v Slovenskej republike má prispieť aj nový zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 19. júna 2009.

Vyše desaťročný projekt Geoterm na využitie veľkých zásob geotermálnej energie v Olšavskej doline medzi obcami Ďurkov, Olšovany a Bidovce v okrese Košice - okolie sa po rokoch stagnácie pohol dopredu. Konštatovali to po dnešnom historicky prvom spoločnom stretnutí zástupcovia zainteresovaných strán - SPP, Teplárne Košice (TEKO), Košického samosprávneho kraja (KSK) a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré stretnutie iniciovalo.

Európska únia vo svojej Bielej knihe z decembra 1995 vytýčila tri kľúčové ciele energetickej politiky: zvýšenie konkurencieschopnosti, dosiahnutie bezpečnosti v zásobovaní energiami a ochrana okolitého životného prostredia. V rámci Európskej únie sa otázky smerovania energetiky jednotlivých štátov posudzujú neustále. Do roku 2020 sú pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stanovené konkrétne ciele. V januári 2008 Európska komisia zverejnila klimaticko-energetický balíček. Tento má naplniť ciele Rady EÚ z marca 2007:  20 % zníženie emisií, 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie a 10 % podiel biopalív v doprave v roku 2020.

Projekt Posudzovanie energetickej hospodárnosti budov, ktoré nie sú určené na bývanie (Energy Performance­ Assessment­ for existing Non-Residential Buildings), skrátene EPA-NR, podporuje členské štáty EÚ tým, že poskytuje­ metódu na posúdenie energetickej hospodárnosti a príslušné nástroje. Najmocnejším nástrojom je EPA-NR­ softvér, ktorý možno v princípe aplikovať vo všetkých členských štátoch. Na to, aby mohol slúžiť ako efektívny­ softvérový balík na národnej úrovni, potrebuje len určité nastavenie na lokálne podmienky.

V roku 1978 zakúpila Strojnícka fakulta ČVUT objekt bývalého vodného mlyna s pílou v juhočeskej dedinke Herbertov. Cieľom bolo vybudovať na základoch starého mlyna objekt, ktorý by slúžil na ubytovacie účely pre telovýchovné sústredenia študentov strojníckej fakulty. Vybudoval sa murovaný objekt výučbového a rekreačného strediska s kapacitou ubytovania pre 90 ľudí. Stredisko sa zásobuje teplom unikátne – bez produkcie akýchkoľvek emisií. Zdrojom tepelnej energie sú tepelné čerpadlá a solárne kolektory, zdrojom elektrickej energie je vodná turbína.

V katastri obce Buzitka v okrese Lučenec sa v septembri začne s výstavbou dvoch malých fotovoltaických elektrární. Okrem nich má v pláne spoločnosť Buzitka Solar, a.s. vybudovať na konci tohto roka aj solárny park.

Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov bola v SR implementovaná zákonom č. 555/2005 Z. z. [1] o energetickej hospodárnosti budov s platnosťou od 1. 1. 2006 a účinnosťou od 1. 1. 2008. Zákon vymedzil podmienky a povinnosti pri procese hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a energetickej certifikácii. Povinnosťou projektanta podľa § 4 ods. 3 je zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktoré sú určené technickými normami. Minimálne požiadavky musí spĺňať aj budova významne obnovovaná, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Európsky parlament prijal v decembri 2008 smernicu o využití obnoviteľných zdrojov energie ako dôležitú súčasť zrevidovanej energetickej politiky a akčného plánu pre klimatické zmeny a energetickú efektívnosť (klimaticko-energetický balíček 2008). Touto smernicou sa určujú ciele pri stanovení podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na národnej úrovni vo všetkých členských štátoch. Významnú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov má stavebný sektor.

V súčasnosti sa vo všetkých členských krajinách Európskej únie stáva kľúčovým problémom diverzifikácia energetických zdrojov, a to nielen podľa jednotlivých typov energetických zdrojov, ale aj podľa oblastí ich geografického pôvodu. V rámci úsilia o posilnenie energetickej sebestačnosti kladú členské krajiny EÚ čoraz väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Do úvahy tak prichádza aj spracúvanie biologických „odpadov“, z ktorých možno anaeróbnou fermentáciou produkovať bioplyn ako zdroj čistej obnoviteľnej energie. 

Investície vo výške 1,5 milióna eur plánuje zrealizovať v tomto roku najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - firma  THERMO |SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Prinesie to zdvojnásobenie výrobných kapacít na cca 300-tisíc m2 slnečných kolektorov ročne. Investície pochádzajú z vlastných zdrojov, komerčných úverov a tretinu tvorí už priznaný nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie. Najväčšia suma, takmer 900-tisíc eur, je určená na modernizáciu lisov a nákup nových strojov a zariadení. Informoval o tom riaditeľ THERMO |SOLARU Ing. Milan Novák.

Význam zdrojov energie na báze obnoviteľných nosičov – biomasy – nespočíva len v tom, že by zásadne a rýchlo zmenili energetickú bilanciu krajiny. Dnes sú mimoriadne dôležité aj preto, že môžu spoľahlivo a dlhodobo plniť mnohé lokálne požiadavky.